Kremeľ nepredpokladá osobné stretnutie Putina so Zelenským do konca leta

USA vyzvali Čínu, aby prestala podporovať ruskú agresiu proti Ukrajine. Zástupca Pekingu zas tvrdil, že Washington sa snažil zvaľovať vinu na iných a vyvolať nezhody.

Úradujúca americká veľvyslankyňa pri OSN Dorothy Sheaová na zasadnutí BR OSN vyzvala všetky krajiny a osobitne Čínu, aby prestali do Ruska vyvážať tovar dvojakého použitia. Tieto produkty podľa Washingtonu pomáhajú zbrojárskemu priemyslu Ruska a umožňujú mu útočiť dronmi a raketami na Ukrajinu.

„Tvrdenie Pekingu, že zaviedol prísne kontroly vývozu tovaru dvojakého použitia, vyvracia skutočnosť, že denne sa objavujú komponenty čínskej výroby v bezpilotných lietadlách, zbraniach a vozidlách, ktoré Rusko používa proti Ukrajine,“ poznamenala americká diplomatka.

Námestník čínskeho veľvyslanca Keng Šuang v reakcii na výroky Sheaovej podotkol, že Čína vojnu na Ukrajine nevyvolala, nie je ani stranou konfliktu, nikdy neposkytla bojujúcim krajinám zbrane a vždy prísne kontrolovala materiály dvojakého použitia vrátane vývozu bezpilotných lietadiel.

„Vyzývame USA, aby prestali prenášať vinu v otázke Ukrajiny alebo vytvárať konfrontácie a namiesto toho zohrali konštruktívnejšiu úlohu pri podpore prímeria a mierových rozhovorov,“ uviedol na rokovaní rady Šuang.

Agentúra Reuters pripomenula svoju stredajšiu správu, že motory vyrobené v Číne končia prostredníctvom nastrčených spoločností u štátneho výrobcu dronov v Rusku, pričom sú označované ako „priemyselné chladiace jednotky“, aby sa vyhli odhaleniu v rámci režimu západných sankcií.

Čína tvrdí, že je v konflikte na Ukrajine neutrálnou stranou, avšak Západ ju kritizuje za to, že neodsúdila Rusko za jeho inváziu. Od začiatku vojny Moskva s Pekingom zintenzívnili strategické partnerstvo. (TASR)

Oznámil to na Telegrame gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

Ukrajinský denník Kyiv Independent medzičasom informoval aj o jednej mŕtvej osobe. Píše tiež, že pri útoku bola použitá tzv. kĺzavá bomba KAB, ktorá zasiahla zdravotnícke zariadenie, pričom čiastočne zničila jeho tretie poschodie i strechu budovy.

Poškodený je vraj aj susedný obytný dom a dve vozidlá. Medzi zranenými je údajne aj prinajmenšom jedno dieťa. K útoku došlo krátko pred poludním, pričom do 15.30 h už podľa miestnych úradov spod trosiek záchranári vyslobodili všetkých ľudí.

Podľa najnovšieho príspevku Synehubova na Telegrame ošetrili zdravotníci dovedna 17 ľudí vrátane 12-ročného dievčaťa, stav väčšiny si však nevyžiadal hospitalizáciu. V nemocnici je po útoku len jedna osoba - zamestnanec zmieneného zdravotníckeho zariadenia.

Charkov čelil útokom ruských kĺzavých bômb aj vo štvrtok; vtedy si vyžiadali vyše 40 zranených, pričom zasiahli obytnú štvrť aj miestny podnik a poničili viacero áut, ktoré začali horieť. (TASR)

„Možno už tento týždeň budeme rokovať s Putinom a Trumpom o možnosti zorganizovať stretnutie lídrov v Istanbule. Budeme sa o to usilovať,“ povedal Erdogan novinárom, keď sa vyjadroval k výsledkom tretieho kola priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré sa uskutočnilo v stredu v Turecku.

Tieto rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine, ktoré trvali necelú hodinu, podľa BBC nepriniesli žiadne prelomové kroky. Strany sa v podstate dohodli iba na ďalšej výmene vojnových zajatcov - najmenej 1200 na každej strane - a diskutovali o návrate vysídlených civilistov.

Záchranári našli na mieste nešťastia telá dvoch dospelých a jedného dieťaťa a podľa denníka Kommersant vyslobodili jedenásť preživších. Ďalšieho mŕtveho objavili v troskách neskôr. Medzi ranenými sú aj okoloidúci, zasiahli ich úlomky sutín.

Na mieste sú podľa agentúry Interfax príslušníci ruskej národnej gardy, ktorí strážia okolie a zhromažďujú informácie o vlastníkoch zbraní medzi obyvateľmi domu. Dôvod Interfax neuviedol.

Takéto stretnutie by podľa hovorcu Kremľa Peskova malo slúžiť na potvrdenie dohody medzi oboma znepriatelenými stranami, ku ktorej je však veľmi ďaleko.

Ukrajinská delegácia na rokovaní v stredu s ruskou stranou v Istanbule navrhla usporiadať schôdzku Zelenského a Putina do konca augusta. Ruské vojská z Putinovho rozkazu napadli Ukrajinu vo februári 2022.

Peskov povedal, že návrhy Ruska a Ukrajiny ohľadom možnosti ukončenia konfliktu sa diametrálne líšia a v krátkom čase nebude možné ich postoje zjednotiť. "Vyžiada si to veľmi náročnú diplomatickú prácu," dodal Putinov hovorca.

Ukrajina tvrdí, že je pripravená na okamžité prímerie bez podmienok. Rusko predkladá požiadavky, ktoré by de facto znamenali pre Ukrajinu kapituláciu a ktoré sú pre Kyjev aj jeho západných partnerov neprijateľné. (ČTK)

Výpadok spôsobil globálne problémy, ktoré ovplyvnili aj poskytovateľov satelitného internetu.

Ukrajinské sily sú vo veľkej miere závislé od tisícov terminálov Starlink od spoločnosti SpaceX, ktoré umožňujú komunikáciu na bojisku či riadenie niektorých dronových operácií. Počas bojov proti Rusku sa ukázali ako odolné voči rušeniu signálu či pokusom o špionáž.

Starlink vo štvrtok zaznamenal rozsiahly výpadok siete. Monitorovací server Downdetector uviedol, že sieť bola nedostupná pre tisíce používateľov. Predstaviteľ ukrajinskej armády upresnil, že systém prestal fungovať na celom fronte okolo 10.41 h miestneho času a opätovne sa spustil okolo 1.05 h. Výpadok podľa neho poukázal na riziko závislosti od týchto systémov a vyzval k diverzifikácii spôsobov komunikácie a pripojenia.

„Bojové misie sa uskutočňovali bez (video) prenosu a prieskum bojiska sa vykonával pomocou útočných (dronov),“ napísal predstaviteľ na platforme Telegram.

Zakladateľ ukrajinského systému na centralizáciu informácií od tisícov posádok dronov na fronte Oleksandr Dmitriev povedal, že „ak dôjde k prerušeniu pripojenia k internetu... schopnosť viesť bojové operácie je prakticky nulová“, píše Reuters. Vyzval preto k prechodu na lokálne komunikačné systémy, ktoré nie sú závislé od internetu. (TASR)