V Nemecku obžalovali Američana pre podozrenie zo špionáže pre Čínu

Pre denník Financial Times to uviedli v pondelok traja nemenovaní predstavitelia. V tom čase tam plánovala pristáť predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Jej lietadlo preto muselo pristáť s použitím klasických papierových máp.

„Celá oblasť letiska zostala bez GPS signálu,“ uviedol jeden zo zdrojov. Po hodine krúženia nad letiskom sa pilot lietadla predsedníčky Európskej komisie rozhodol pristáť manuálne s použitím analógových máp. Podľa zdrojov aktuálne pracujú z verziou, že za rušením signálu stálo Rusko.

Von der Leyenová sa v rámci turné po východných krajinách EÚ v Bulharsku stretla s premiérom Rosenom Željazkov a navštívila továreň na výrobu munície. Odletela rovnakým lietadlom a k žiadnym incidentom už nedošlo.

Financial Times pripomína, že rušenie GPS signálu často využívajú armády a spravodajské služby na ochranu citlivých lokalít. Rusko však v uplynulom období tento nástroj používa aj na narúšanie civilného života.

K podobným incidentom dochádza najmä v Baltskom mori a východoeurópskych štátoch v blízkosti Ruska. Okrem lietadiel sú terčom lode a civilisti používajúci bežné navigačné služby. Vlády niektorých štátov EÚ už varovali, že rušenie signálov zo strany Ruska môže spôsobiť leteckú katastrofu. (TASR)

„Som presvedčený, že osobitná úloha Turecka v týchto otázkach bude aj naďalej žiadaná,“ povedal šéf Kremľa počas rokovaní s tureckým prezidentom Erdoganom na summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS).

Putin podotkol, že tri kolá priamych rokovaní s Ukrajinou v Istanbule priniesli istý pokrok v humanitárnej oblasti. AFP pripomína, že schôdzky neposkytli žiadny prelom, no došlo k výmene vojnových zajatcov a tiel zosnulých vojakov. Kyjev obvinil Moskvu, že na rokovania do Istanbulu vyslala nízkopostavených predstaviteľov bez rozhodovacích právomocí.

Rusko vyzvalo Ukrajinu, aby sa v jeho prospech vzdala štyroch regiónov, ktoré už považuje za anektované. Kyjev to označil za neprijateľnú požiadavku. Americký prezident Donald Trump zároveň vyjadril záujem o uskutočnenie stretnutia medzi Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym, no Moskva zdôraznila, že je potrebné najprv vyriešiť kľúčové otázky.

Naréndra Módi a Vladimir Putin sa stretli na okraji summitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) v čínskom meste Tchien-ťin. Šéf Kremľa ešte predtým nazval indického lídra svojím „drahým priateľom“, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

„Mal som vynikajúce stretnutie s prezidentom Putinom,“ uviedol Módí na platforme X a dodal, že diskutovali o spolupráci „vo všetkých sektoroch, vrátane obchodu, hnojív, vesmíru, bezpečnosti a kultúry“.

„Naše osobitné a privilegované strategické partnerstvo zostáva dôležitým pilierom regionálnej a globálnej stability,“ pokračoval indický premiér.

Módí zverejnil na X svoju fotografiu spolu Putinom vo vnútri obrnenej limuzíny Aurus, ktorú používa ruský prezident.

„Aj v najťažších situáciách India a Rusko vždy kráčali bok po boku... Naša úzka spolupráca je dôležitá nielen pre obyvateľov oboch krajín, ale aj pre globálny mier, stabilitu a prosperitu,“ zopakoval Módí.

Indický premiér uvítal snahy zamerané na zastavenie vojny na Ukrajine, ktorá, dúfa, sa skončí čo najskôr.

„Rusko a India udržiavajú už desaťročia osobitné vzťahy, ktoré sú priateľské a založené na dôvere. To je základ pre rozvoj našich vzťahov v budúcnosti,“ povedal po pondelkovom stretnutí Putin.

Reuters pripomína, že Moskva a Naí Dillí majú úzke vzťahy aj vďaka tomu, že India je spolu s Čínou najväčším odberateľom ropy z Ruska.

Parubého zastrelili v sobotu predpoludním v meste Ľvov a podozrivého strelca zatkli v nedeľu večer.

„Vieme, že tento zločin nebol náhodný. Je v ňom zapojené Rusko. Všetci sa budú zodpovedať pred zákonom,“ napísal šéf ukrajinskej polície Ivan Vyhivskyj.

Moskva na ukrajinské obvinenia zatiaľ nereagovala.

Podľa Vyhivského podozrivý strelec vystupoval ako kuriér doručovacej služby a na Parubého za bieleho dňa vystrelil osemkrát.

Minister vnútra Ihor Klymenko na Telegrame napísal, že zločin bol starostlivo naplánovaný, páchateľ skúmal pohyb obete, mal vybratú trasu a premyslený únikový plán.

„Dlho sa pripravoval, pozoroval, plánoval a nakoniec stlačil spúšť. Trvalo nám 36 hodín, kým sme ho vypátrali a zatkli,“ doplnil šéf ukrajinskej polície.

Parubij bol predsedom ukrajinského parlamentu v rokoch 2016 až 2019, patril medzi prominentných podporovateľov proeurópskej Oranžovej revolúcie v roku 2004 a tiež revolúcie na Majdane v roku 2014.

Bol tiež tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany v roku 2014, keď Rusko obsadilo a anektovalo Krymský polostrov. (TASR)