Trump je z Putina veľmi sklamaný

Ako informovala britská stanica BBC, súd nateraz nerozhodoval o obvinení 52-ročného obyvateľa Ľvova Mychajla Sceľnikova.

Generálna prokuratúra však v utorok prekvalifikovala Sceľnikovov čin ako „pokus o atentát na ukrajinského poslanca spáchaný v súvislosti s jeho verejnou činnosťou“. Predtým bol prípad vyšetrovaný ako úmyselná vražda.

K streľbe na 54-ročného Parubija došlo minulú sobotu približne o 11.00 h SELČ v Ľvove. Páchateľ na politika vystrelil najmenej osemkrát. Polícia uviedla, že Parubij „zomrel na následky zranení na mieste“ streľby. Páchateľ bol prezlečený na kuriéra doručovacej služby. Po vražde z miesta ušiel na elektrickom bicykli.

Polícia ho zadržala v nedeľu na hranici Chmeľnyckej oblasti.

Sceľnikov sa v utorok v rámci pojednávania obrátil aj na novinárom a priznal, že vraždu Parubija spáchal on. Motívom vraždy bola pomsta ukrajinským úradom.

Uviedol tiež, že by chcel byť odsúdený čo najskôr, aby sa mohol dať vymeniť za vojnových zajatcov a tak sa dostal do Ruska, kde chce pátrať po tele svojho syna, ktorý padol na fronte na východe Ukrajiny.

Tvrdenie, že ho ruské tajné služby vydierali, označil Sceľnikov za nepravdivé. Reagoval tým na medializované informácie, že mu ruské tajné služby sľúbili prezradiť miesto, kde sa nachádza telo jeho syna, ak zavraždí „ktoréhokoľvek známeho ukrajinského politika.“

Sceľnikov však v utorok pred novinármi deklaroval, že Parubijova vražda bola výlučne jeho vlastná „iniciatíva.“ Dodal, že keby nežil vo Ľvove a nemal šancu stretnúť Parubija, ale býval by napríklad v meste Vinnycia, pristúpil by aj na vraždu ukrajinského exprezidenta Petra Porošenka, keby sa mu naskytla príležitosť.

Ukrajinské médiá informovali, že Sceľnikovov syn Mychajlo-Viktor Sceľnikov - známy pod bojovým menom Lemberg - sa vo februári 2022 prihlásil do ukrajinskej armády ako dobrovoľník. V máji 2023 sa stratil v akcii na fronte v blízkosti východoukrajinského mesta Bachmut. Pred vojnou údajne pracoval pre ľvovskú IT spoločnosť.

BBC dodala, že Parubija pochovali v utorok na Lyčakivskom cintoríne v Ľvove. Na pohrebe sa zúčastnil aj exprezident Porošenko, ako aj bývalí ukrajinskí premiéri Volodymyr Hrojsman a Arsenij Jaceňuk.

Parubij, ktorý bol predsedom ukrajinského parlamentu v rokoch 2016 až 2019, bol účastníkov proeurópskej tzv. oranžovej revolúcie v roku 2004 a tiež udalostí na kyjevskom Majdane na prelome rokov 2013-14. (TASR)

„Je vojnovým zločincom,“ povedal Merz pre televíznu stanicu Sat.1 o šéfovi Kremľa.

„Jednoducho musíme mať jasno v tom, ako zaobchádzať s vojnovými zločincami. Pre zhovievavosť nie je miesto,“ vyhlásil nemecký kancelár.

DPA konštatuje, že Merz od nástupu do úradu v máji tohto roku kritizuje Rusko, pričom obviňuje Moskvu z „najvážnejších vojnových zločinov“ a „teroru proti civilnému obyvateľstvu“.

Opísanie Putina ako vojnového zločinca je však podľa nemeckej tlačovej agentúry novinkou. Merz sa tak na adresu ruského prezidenta vyjadril po otázke, aké pomenovanie by dal Putinovi po tom, čo predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila šéfa Kremľa počas nedávnej návštevy Poľska za „predátora“. (TASR)

Oznámil to ukrajinský ombudsman pre ľudské práva Dmytro Lubinec.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak tvrdí, že sa na Ukrajinu vrátili deti vo veku troch mesiacov až 18 rokov.

„Roky žili pod tlakom a strachom,“ napísal Jermak na sociálnej sieti X. „Medzi tými, ktorých priviezli domov, bolo dieťa so zdravotným postihnutím a matka s dvoma synmi, ktorých deportovali do Ruska,“ dodal.

Jermak ani Lubinec neuviedli počet navrátených detí. Do iniciatívy bola údajne zapojená kancelária ombudsmana, ďalšie štátne inštitúcie a medzinárodní partneri. Agentúra DPA uvádza, že hoci v minulosti sa o výmene maloletých rokovalo na medzinárodnej úrovni, v súčasnosti sa deti často vracajú späť samé.

Podľa Kyjeva bolo z Ruskom okupovaných území od začiatku vojny vo februári 2022 unesených viac než 19.000 detí a mladistvých. Ukrajina počas priamych rokovaní s Ruskom v tureckom Istanbule napriek tomu požadovala návrat len 339 maloletých. (TASR)

Oznámil to hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Kuo Ťia-kun.

„S cieľom ďalej uľahčiť cestovanie občanov Číny a iných krajín sa čínska strana rozhodla rozšíriť okruh štátov, ktorých občania majú právo na bezvízový vstup,“ povedal na brífingu Kuo Ťia-kun.

„Skúšobný bezvízový režim“ bude podľa neho platiť do 14. septembra 2026. Ruskí občania s bežnými pasmi budú môcť navštíviť Čínu bez víz za účelom podnikania, turistiky, návštevy príbuzných alebo priateľov.

V súčasnosti platí bezvízový režim pre Rusov s diplomatickými a služobnými pasmi. Okrem toho existuje bilaterálna dohoda o bezvízových cestách pre skupiny turistov. Ostatní ruskí občania musia na vstup do Číny získať vízum. (TASR)

„Ženeva by bola vhodným miestom pre dohodu o prímerí,“ vyhlásil Merz na tlačovej konferencii po boku švajčiarskej prezidentky Karin Kellerovej-Sutterovej. „Pozajtra opäť navrhnem takzvanej koalícii ochotných, aby (do Ženevy) zaslala pozvánky,“ dodal.

Agentúra Reuters pripomína, že koalícia ochotných vytvorená Francúzskom a Spojeným kráľovstvom už mesiace vedie rokovania s cieľom vypracovať plány o tom, ako by mohli jednotlivé krajiny vojensky pomôcť Ukrajine, aby odradili Rusko od prípadného ďalšieho útoku po uzavretí trvalého prímeria.

Francúzsko bude vo štvrtok hostiť ďalšie stretnutie, na ktorom budú zúčastnení rokovať o povojnových bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. (TASR)