Britské námorníctvo otestovalo dron na doručovanie medzi vojnovými loďami

Ide údajne o ďalší krok prezidenta Donalda Trumpa v rámci jeho nátlaku na Európu, aby zohrávala väčšiu úlohu vo svojej vlastnej obrane. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

Denník The Washington Post citoval šesť osôb oboznámených s touto záležitosťou, ktoré tento krok potvrdili. Podľa denníka bude mať opatrenie dosah na stovky miliónov dolárov určených na posilnenie obrany proti Rusku.

O tejto správe informoval aj denník The Financial Times, podľa ktorého americkí predstavitelia minulý týždeň oboznámili európskych diplomatov s rozhodnutím Washingtonu zastaviť financovanie programov na výcvik a vybavenie vojakov východoeurópskych krajín pozdĺž ruskej hranice.

Predstaviteľ Bieleho domu v súvislosti s týmito správami poukázal na Trumpove januárové nariadenie o prehodnotení zahraničnej pomoci USA, ale nepotvrdil podrobnosti o rozhodnutí znížiť bezpečnostnú pomoc.

„Toto opatrenie bolo koordinované s európskymi krajinami v súlade s nariadením a dlhodobým dôrazom prezidenta na zabezpečenie toho, že Európa prevezme za svoju vlastnú obranu väčšiu zodpovednosť,“ anonymne uviedol úradník.

Agentúra Reuters pripomína, že ruská invázia na Ukrajinu od roku 2022 zvýšila v Európe obavy o regionálnu stabilitu a možnosť ďalšej agresie zo strany Moskvy. Kľúčovými príjemcami finančných prostriedkov sú podľa nej predovšetkým Estónsko, Lotyšsko a Litva. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Scullyová operáciu potvrdila po tom, ako televízny program Inside Edition zverejnil video ukazujúce, ako Biden opúšťa kostol v štáte Delaware s čerstvou jazvou na čele.

Hovorkyňa exprezidenta uviedla, že Biden podstúpil tzv. Mohsovu operáciu - zákrok, pri ktorom sa odstraňujú vrstvy kože, až kým nezostanú žiadne stopy rakoviny, vysvetľuje AP.

Agentúra pripomína, že Bidenova rodina sa s touto chorobou stretáva opakovane. Syn bývalého amerického prezidenta Beau zomrel na nádor mozgu a samotnému Bidenovi v máji diagnostikovali agresívnu rakovinu prostaty, ktorá sa rozšírila aj do jeho kostí. (TASR)

V piatok o tom informovala severokórejská tlačová agentúra KCNA, píše TASR podľa správy agentúry Reuters a Jonhap.

„Bez ohľadu na to, ako sa zmení medzinárodná situácia, pocit priateľstva (medzi Severnou Kóreou a Čínou) sa nemôže zmeniť,“ vyhlásil Kim počas bilaterálneho summitu lídrov.

Čínsky prezident uviedol, že jeho vláda si cení vzťahy medzi krajinami a je pripravená ich udržiavať, upevňovať a rozvíjať. Svojmu partnerovi Si Ťin-pching povedal, že Peking a Pchjongjang sú „dobrí susedia, dobrí priatelia a dobrí kamaráti, ktorí zdieľajú spoločný osud“.

Lídri podľa KCNA diskutovali aj o posilnení strategickej spolupráce a ochrane spoločných záujmov v medzinárodných a regionálnych otázkach, ako aj o uskutočňovaní viac návštev vysokopostavených predstaviteľov oboch krajín a o strategickej komunikácii.

KCNA tiež potvrdila, že Kim Čong-un vo štvrtok opustil Peking a vydal sa na cestu späť do Severnej Kórey. Čínu tento týždeň navštívil pri príležitosti osláv 80. výročia konca druhej svetovej vojny. (TASR)

Podľa Ukrajiny boli pri ruskom útoku zabití najmenej dvaja ľudia a päť ďalších ich bolo zranených. Humanitárni pracovníci sa podieľali na odmínovaní územia, ktoré bolo donedávna okupované ruskou armádou, informovali úrady Černihivskej oblasti, kde sa útok odohral.

Guvernér oblasti Viačeslav Čaus uviedol, že ruskí vojaci svoj útok zámerne nasmerovali na tím Dánskej rady pre utečencov. Zábery agentúry Reuters z miesta útoku zachytávajú najmenej jednu vážne poškodenú dodávku v ohňom spálenom teréne. Vozidlo malo logo Dánskej rady pre utečencov (DRC).

Dánske ministerstvo zahraničných vecí vo svojej reakcii na sociálnych sieťach ostro odsúdilo „všetky akty agresie proti humanitárnym pracovníkom“. “Toto je ďalší dôkaz, že (ruský prezident Vladimir) Putin nemá v úmysle ukončiť svoju nezákonnú agresívnu vojnu,“ deklarovala Kodaň.

Ukrajinský verejných ochranca práv Dmytro Lubinec uviedol, že „útočenie na osoby zapojené do odmínovacích činností je úmyselným pokusom mariť snahy o ochranu civilistov a zaistenie bezpečnosti komunít.“

Ruské ministerstvo obrany bez akýchkoľvek dôkazov tvrdí, že jeho raketa Iskander v Černihivskej oblasti zasiahla ukrajinskú posádku, ktorá sa údajne pripravovala na vyslanie dronov na ruské ciele.

Agentúra Reuters konštatovala, že tento incident podčiarkuje pokračujúce nebezpečenstvo pre humanitárne misie na Ukrajine, ktorých personál je počas vykonávania odmínovacích a záchranných prác ohrozený nielen bojmi na bojiskách, ale aj zámerným útokom. (TASR)