Google musí zaplatiť 425 miliónov dolárov za porušenie súkromia užívateľov

Povedal to v reakcii na informácie, že dom na východe Poľska nebol poškodený ruským dronom, ale poľskou raketou, ktorá ho mala zostreliť. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.

„Vojak, ktorý páli na nepriateľa útočiaceho na Poľsko, musí mať plnú právnu ochranu,“ vyhlásil premiér.

Štát nesmie dopustiť, aby sa vojaci či príslušníci pohraničnej stráže obávali následkov pri obrane hraníc, územia a občanov. Tusk poďakoval ministrovi spravodlivosti a generálnemu prokurátorovi za dohľad nad prípadmi súvisiacimi s obranou krajiny.

Podľa premiéra je neprípustné, aby médiá, opozícia či prezident spochybňovali postup armády alebo polície v situáciách, keď reagujú na agresívne akcie zo strany východného suseda.

Podľa Tuska sa nesmie opakovať situácia z minulosti, keď boli vojaci obviňovaní za plnenie povinností v misiách v zahraničí.

Dodal, že cieľom Ruska je oslabiť vnútornú jednotu Poľska a spochybniť dôveru voči armáde a štátnym inštitúciám.

Premiér ocenil, že generáli a velenie armády dostali v posledných dňoch jasné uistenie o podpore zo strany vlády a že politici nezasahovali do procesu vojenského rozhodovania. Podľa Tuska by najväčšou chybou bolo paralyzovať rozhodovací proces od radového vojaka po generála.

V závere vystúpenia premiér informoval, že vláda pripravuje významné investície do obrany krajiny na návrh ministra obrany.

Spomenul aj najnovšie údaje poľského štatistického úradu, podľa ktorých sa v domácnostiach zvyšuje spotrebiteľský optimizmus, najviac od obdobia pred pandémiou. (TASR)

Uviedla to premiérka Mette Frederiksenová.

„Dánsko po prvýkrát vybuduje vojenskú kapacitu v podobe presných zbraní s dlhým doletom,“ vyhlásila Frederiksenová a označila to za „zmenu v dánskej obrannej politike“.

„Niet pochýb o tom, že Rusko bude v najbližších rokoch predstavovať hrozbu pre Európu a Dánsko,“ pokračovala dánska premiérka. Priznala, že v súčasnosti neexistuje bezprostredné riziko útoku na krajinu.

„S týmito zbraňami budú obranné sily schopné zasiahnuť ciele na veľkú vzdialenosť a napríklad zneškodniť hrozby nepriateľských rakiet,“ dodala Frederiksenová.

Podľa dánskeho ministra obrany Troelsa Lunda Poulsena by nákup mohol zahŕňať rakety a drony schopné zasiahnuť ciele na nepriateľskom území. Neuviedol, koľko financií vláda na tento účel vyčlení, ani nešpecifikoval druh zbraní.

Vojna na Ukrajine „ukazuje, aké dôležité je byť schopný odpovedať úderom alebo zasiahnuť hlboko, tiež mať integrovanú viacvrstvovú protivzdušnú obranu,“ povedal Poulsen.

Dánsko len minulý týždeň oznámilo, že vynaloží 58 miliárd dánskych korún (asi 7,7 miliónov eur) na európske systémy protivzdušnej obrany. Ide o najväčší nákup zbraní v histórii krajiny. (TASR)

Muž v pondelok večer vypustil dron nad vládnymi budovami vo Varšave, ku skutku sa priznal a zaplatil pokutu 4000 zlotých (cca 940 eur).

Polícia zároveň podala návrh na jeho deportáciu. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Podľa hovorcu varšavskej polície Bartlomieja Šniadalu bol obvinený cudzinec odovzdaný poľskej pohraničnej stráži. Spolu s ním bola zadržaná aj 17-ročná občianka Bieloruska, ktorá bola vypočutá ako svedkyňa a následne prepustená domov.

Bezpilotné lietadlá majú z bezpečnostných dôvodov zakázané lety nad vládnymi budovami a inými objektami kritickej infraštruktúry.

Zákaz je označený tabuľkami a zároveň je možné obmedzenia overiť prostredníctvom mobilnej aplikácie DroneTower alebo na mape DroneMap zverejnenej Poľskou agentúrou leteckej navigácie. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správ agentúr Interfax a TASS, denníka Izvestija a televízie TVP World.

„Európsky dohovor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 26. novembra 1987 a protokoly č. 1 a č. 2 zo 4. novembra 1993, podpísané v mene Ruskej federácie v meste Štrasburg 28. februára 1996, sa vypovedajú,“ stojí v prijatom návrhu.

Predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin objasnil, že ruské členstvo a prácu vo výbore proti mučeniu Rady Európy (RE) „blokuje samotná Rada Európy, ktorá od decembra 2023 neumožnila zvolenie nového člena výboru z Ruska“.

„Odvolania týkajúce sa zabezpečenia zastúpenia Ruska sú ignorované napriek zásade spolupráce stanovenej v európskom dohovore,“ dodal Volodin.

Magazín Politico napísal, že vystúpenie Ruska najmä symbolickým krokom, keďže v krajine dochádza k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv. Zlá situácia v ľudskoprávnej oblasti sa podľa správy zhoršila po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.

Politico pripomína, že Kremeľ vo väzniciach mučí najmä politických väzňov, pričom obeťou bol aj opozičný líder Alexej Navaľnyj, ktorý minulý rok zomrel v trestaneckej kolónii. Rusko mučí aj ukrajinských vojnových zajatcov.

Európsky dohovor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu bol prijatý v roku 1987 a je jednou z kľúčových zmlúv RE.

Umožňuje členom výboru proti mučeniu kontrolovať väzenské zariadenia v členských krajinách. Výbor sa zameriava najmä na preplnenosť väzníc a zlepšenie podmienok pre väzňov.

Rusko bolo z RE vylúčené krátko po začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022. (TASR)