Trump nalieha na Európu, aby prestala kupovať ruskú ropu. Zvažuje aj sankcie

Informoval ho aj o zasiahnutí budovy ukrajinskej vlády ruskou balistickou raketou.

„Informoval som ho o neustálych ruských útokoch na naše mestá, naše obytné budovy pomocou dronov a rakiet,“ napísal Jermak na sociálnej sieti Telegram.

Spresnil, že sa so šéfom americkej diplomacie zhováral aj o americkej vojenskej pomoci, bezpečnostných zárukách pre povojnovú Ukrajinu a o potrebe zvýšiť tlak na Rusko, aby zasadlo za rokovací stôl.

„Zabíjajú civilistov a deti, ničia našu infraštruktúru. Nepriateľ po prvýkrát zaútočil na budovu ukrajinskej vlády – útok bol vykonaný balistickou raketou Iskander,“ napísal Jermak.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta v ďalšom príspevku napísal, že sa zúčastnil na videokonferencii poradcov pre národnú bezpečnosť zo Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka a Talianska.

Podľa jeho slov šlo o pokračovanie minulotýždňového stretnutia takzvanej koalície ochotných v Paríži s cieľom „ešte posilniť“ ukrajinské postavenie po uzavretí prípadnej mierovej dohody. (TASR)

Uviedli to diplomati pod podmienkou anonymity.

Európska komisia diskutuje s členskými štátmi EÚ o 19. balíku sankcií voči Rusku od začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Berlín a Paríž v spoločnom návrhu žiadali zaradenie Lukoilu na čiernu listinu spolu s jej dcérskou obchodnou firmou Litasco, upresnili diplomati.

Obe krajiny požadujú, aby sa sankcie zamerali na rafinérie v tretích krajinách, ktoré sa podieľajú na vývoze ruskej ropy do EÚ či na spoločnosti obchodujúce s ruskou ropou, uviedli diplomati.

Takisto zaznela výzva na sprísnenie sankcií voči subjektom mimo Ruska, ktoré pomáhajú Moskve pri obchádzaní sankcií vrátane obmedzení voči ďalším bankám. Predstavitelia EÚ zdôrazňujú, že diskusia o sankciách je v počiatočnom štádiu a preto zatiaľ nie je zrejmé, ktoré návrhy sa dostanú do konečného znenia.

Sankcie musia podporiť všetky krajiny EÚ, pričom by sa v tomto prípade pravdepodobne stretli s nesúhlasom Maďarska, píše AFP.

Vyslanec EÚ pre sankcie David O'Sullivan v pondelok rokoval so Spojenými štátmi, keďže európski spojenci Washingtonu vyjadrili nádej, že presvedčia amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby uvalil sľubované sankcie voči Rusku.

Washington je pripravený „zvýšiť tlak“ na Rusko, ale Európa musí konať, aby skutočne prinútila Moskvu k rokovaniam o prímerí, povedal minister financií USA Scott Bessent.

Trump pohrozil sankciami krajinám, ktoré kupujú ruskú ropu, s cieľom odrezať kľúčový zdroj financovania vojny ruského prezidenta Vladimira Putina, no zatiaľ uvalil takzvané sekundárne sankcie iba na Indiu. (TASR)

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje miestne médium Dumka.

Jedna podzemná škola s rozlohou viac ako 1 100 štvorcových metrov bude sídliť v kryte strednej školy.

Druhý podzemný vzdelávací priestor otvorili v inej strednej škole, v ktorej kryte môže študovať viac ako sto detí.

Podľa ukrajinského ministerstva školstva a vedy viac ako 147-tisíc detí v Charkovskej oblasti navštevuje vyučovanie výlučne online a ďalších 54-tisíc študuje v zmiešanom formáte.

Pre web Kyiv Independent to povedal zdroj z ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby.

„Dve výbušné zariadenia explodovali na parkovisku neďaleko vojenskej jednotky,“ uviedol zdroj.

„Výbuchy nastali okolo 9:00, presne v momente, keď ruskí vojaci prišli do služby. V dôsledku výbuchov sú medzi príslušníkmi nepriateľskej armády mŕtvi a zranení," vyjadrila sa ukrajinská vojenská rozviedka.

Podľa zdroja bola terčom útoku jednotka 748. samostatného operačného práporu Ruskej gardy, ktorá je umiestnená v Chabarovsku vzdialenom viac ako 6-tisíc kilometrov od Ukrajiny.

Jednotka sa zapojila do bojov neďaleko Kyjeva v prvých týždňoch ruskej invázie, keď ruskí vojaci spáchali mnohé vojnové zločiny, najmä v mestách Buča a Irpiň.

Zdroj z ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby tvrdí, že po výbuchoch miestne úrady v Chabarovsku „zablokovali mobilný internet a presmerovali verejnú dopravu, aby sa miestni obyvatelia nedozvedeli pravdu o mimoriadnej udalosti“. (SITA)

„Sústredili sme sa hlavne na zastavenie nepriateľa a spôsobenie čo najväčších strát,“ uviedol Syrskyj na sociálnej sieti Facebook.

Podľa jeho slov sa podarilo stabilizovať situáciu na zraniteľných úsekoch frontu, napríklad v Lymane, Dobropillji a Pokrovsku. V auguste armáda získala späť niekoľko dedín spolu s 58 štvorcovými kilometrami územia, napísal Syrskyj.

Generálny štáb v Kyjeve uviedol, že poslednou znovudobytou dedinou je Zarične neďaleko mesta Lyman v Doneckej oblasti. Ukrajinskí vojnoví blogeri potvrdili, že obec je v rukách ukrajinských vojakov.

Zahraniční vojenskí pozorovatelia skonštatovali, že ruská armáda nedokázala napriek svojej prevahe dosiahnuť v lete 2025 žiadny významný prelom.

Ukrajinské vojenské vedenie tvrdí, že Rusko zhromažďuje sily v Pokrovskej oblasti a očakáva ďalšiu ofenzívu.

Kyjev sa bráni proti ruskej invázii už viac ako tri a pol roka. Približne pätinu jeho územia okupuje Rusko. (TASR)

Ukrajinci by sa mali pripraviť, že počas nadchádzajúcej jesene a zimy budú čeliť výpadkom prúdu, varovala ukrajinská energetická firma Jasno, ktorá je popredným dodávateľom elektriny v krajine.

Ruská armáda totiž naďalej útočí na energetickú infraštruktúru Ukrajiny.

Od začiatku invázie na Ukrajinu, ktorú Rusko odštartovalo v roku 2022, Moskva útočí na energetické zariadenia krajiny salvami dronov a rakiet.

„Samozrejme, nikto nevie, čo sa stane túto jeseň, ale vzhľadom na nedávne ostreľovanie nie je žiadny konkrétny dôvod na optimizmus,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti Jasno Sergej Kovalenko.

Šéf firmy Jasno dodal, že Ukrajinci by sa mali „zásobiť powerbankami a baterkami“ a mali by byť pripravení na dlhšie výpadky.

Ukrajinské ministerstvo energetiky uviedlo, že terčom masívneho ostreľovania bola elektráreň v Kyjevskej oblasti.

„Cieľ je zrejmý: Spôsobiť ešte väčšie ťažkosti obyvateľstvu Ukrajiny, nechať ukrajinské domy, nemocnice, škôlky a školy bez svetla a tepla,“ uviedlo ministerstvo na Telegrame.

Rusko zaútočilo aj na zariadenie „kritickej infraštruktúry“ v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, oznámil na Telegrame regionálny energetický operátor Sumyoblenergo. (SITA)

Na sieti X to dnes oznámilo ministerstvo zahraničia, podľa ktorého sa Bezpečnostnej informačnej službe a ďalším európskym spravodajským službám podarilo rozbiť bieloruskú spravodajskú sieť.

Diplomat má 72 hodín na opustenie Česka.

"Tento prípad ukazuje, že nesmieme nechať Schengen zneužívať na nepriateľské aktivity. Agenti krytí diplomatickými výsadami nesmú mať voľný priestor na pôsobenie v celej Európe. Budem ďalej presadzovať na európskej úrovni príslušné obmedzenia, v prvom rade voči ruským diplomatom, "povedal minister zahraničia Ján Lipavský.

BIS uviedla, že bieloruskú spravodajskú sieť budovanú v Európe rozbila spoločne so spravodajskými službami Rumunska a Maďarska.

Na Ukrajine sa pritom podľa neho rozhoduje o budúcnosti Európy.

"Tri týždne po summite na Aljaške musíme povedať, že Rusko využíva každé výhovorky, aby viedlo vojnu ďalej a vyhlo sa summitu v troch," uviedol Wadephul.

"Rusko útočí na náš bezpečnostný poriadok. A Rusko bude vo svojom agresívnom správaní pokračovať a bude ho ešte viac zameriavať na nás - ak mu v tom nezabránime, "povedal Wadephul veľvyslancom.

Dodal, že na Ukrajine "sa rozhoduje o budúcnosti Európy". "Tam sa ukáže, či je možné na európskom kontinente posúvať hranice násilím," dodal.

Nemecký minister zahraničia tiež zdôraznil, že Nemecko samozrejme prispeje k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu. Ako by mali garancie konkrétne vyzerať, ale nepovedal.

Už minulý týždeň nemecký kancelár Friedrich Merz povedal, že Európa a Nemecko sú pripravené výrazne sa podieľať na silných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Podľa magazínu Der Spiegel sa Nemecko chystá predovšetkým posilniť ukrajinskú armádu.

Prípadné vyslanie vojakov na Ukrajinu v rámci mierových jednotiek by podľa kancelára ale záviselo od výsledku rokovaní o zastavení bojov, ale aj od spôsobu a rozsahu zapojenia Spojených štátov. Rozhodne sa o ňom podľa neho "vo vhodnom čase". (ČTK)