David Lammy je novým vicepremiérom, vo funkcii ho nahradí Cooperová

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Napätie medzi oboma krajinami v posledných dňoch vzrástlo, keď Pentagón obvinil Venezuelu z provokatívneho preletu lietadiel ponad americkú loď v Karibiku po tom ako USA zaútočili na plavidlo, ktoré smerovalo z Venezuely a údajne prevážalo zásielku drog.

„Žiadny z rozdielov, ktoré máme a mali sme, nemôže viesť k vojenskému konfliktu,“ povedal Maduro v posolstve, ktoré vysielali všetky rozhlasové a televízne stanice v krajine. „Venezuela bola vždy ochotná komunikovať, viesť dialóg, ale požadujeme rešpekt,“ dodal.

Spojené štáty v piatok nariadili nasadiť na ostrov Portoriko v Karibskom mori 10 stíhačiek F-35. Z ostrova by mali pomáhať ôsmim americkým lodiam v Karibiku v boji proti drogovým kartelom.

Trump zvyšuje tlak na Madura, ktorého Spojené štáty obviňujú z vedenia drogového kartelu a zdvojnásobili odmenu za jeho dolapenie na 50 miliónov dolárov. Maduro tieto obvinenia popiera. „Tie správy spravodajských služieb, ktoré mu (Trumpovi) poskytujú, nie sú pravdivé,“ povedal Maduro s tým, že Venezuela je dnes krajinou bez produkcie drog a dokonca bojuje proti obchodovaniu s nimi.

Na otázku, aké kroky podnikne v prípade, že dôjde k ďalším incidentom, keď budú venezuelské lietadlá letieť v blízkosti amerických lodí, Trump v piatok odpovedal: „Ak nás dostanú do nebezpečnej pozície, budú zostrelení.“

Maduro odsúdil hromadenie vojsk USA ako „najväčšiu hrozbu pre Venezuelu za posledných 100 rokov“. Vyhlásil, že jeho krajina je pripravená na „ozbrojený boj na obranu národného územia“. Venezuela zmobilizovala svoju armádu, ktorá má približne 340.000 príslušníkov, a tiež záložníkov, ktorých je podľa Madura viac ako osem miliónov. (TASR)

„Bude to v Dorale,“ povedal 79-ročný prezident novinárom v Oválnej pracovni po tom, ako oznámil, že dejiskom budúcoročného samitu bude Miami. „Každý chce, aby to bolo tam, pretože je to hneď vedľa letiska, je to najlepšia poloha, je to krásne, všetko je krásne,“ dodal.

Trump, ktorý opakovane čelil obvineniam, že sa on a jeho rodina obohatili v čase pôsobenia vo funkcii prezidenta, však trvá na tom, že z podujatia nebude mať žiadny zisk. „Nejdeme na tom zarobiť. Robíme dohodu, v ktorej nebudú peniaze, nie sú v tom žiadne peniaze. Chcem len, aby to dopadlo dobre,“ povedal Trump.

Ďalší dôvod, prečo sa bude podujatie konať v Dorale, je podľa Trumpa to, že väčšina hotelových izieb v Miami je v decembri zvyčajne plne obsadená. „Každá krajina bude mať vlastnú budovu. Myslím, že to bude naozaj krásna vec,“ dodal.

Trump tiež uviedol, že je otvorený tomu, aby na stretnutie skupiny G20 prišiel aj ruský prezident Vladimir Putin napriek tomu, že Moskva v roku 2022 uskutočnila rozsiahlu inváziu na Ukrajinu - a dodal, že by privítal aj čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. „Bol by som rád, keby prišli, ak budú chcieť,“ povedal Trump. Dodal však, že by mali „status pozorovateľa a nie som si istý, či by chceli prísť ako pozorovatelia“ - napriek tomu, že Rusko aj Čína sú členmi G20.

Americký prezident okrem toho potvrdil, že vynechá tohtoročné stretnutie G20 v Juhoafrickej republike a namiesto seba pošle viceprezidenta J. D. Vancea. Trump už vyhlásil, že sa summitu tento rok nezúčastní. Odôvodnil to teóriou o systematickom prenasledovaní a zabíjaní belošského obyvateľstva v krajine, ktorá však bola opakovane vyvrátená. (TASR)

Vo svojom oznámení na sieti Telegram však nespresnil počet detí, ani spôsob, akým boli evakuované.

„Počas rokov okupácie (deti) trpeli prenasledovaním, nátlakom a ruskou propagandou, ale dnes sú v bezpečí a dostávajú potrebnú pomoc na Ukrajine,“ napísal Jermak na Telegrame, citovala britská stanica BBC.

Medzi evakuantmi je aj tínedžer, ktorý bol napriek svojim zdravotným problémom násilne zaregistrovaný do ruskej armády. Chlapcova matka bola ponižovaná za to, že odmietla poslať svoje deti na provojnové podujatia.

Na Ukrajinu sa vrátili aj sestry, ktoré sa proruské okupačné úrady po smrti ich matky pokúsili vziať do internátnej školy, či deti, ktoré boli nútené spievať ruskú hymnu a zúčastňovať sa na propagandistických stretnutiach s ruskými vojakmi.

Jermak doplnil, že všetci evakuované deti absolvujú psychologickú rehabilitáciu a budú im obnovené ukrajinské doklady.

Okrem toho sa partnerom Ukrajiny poďakoval za pomoc pri záchrane týchto detí.

Bring Kids Back UA je strategický akčný plán iniciovaný prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským s cieľom priviesť všetky ukrajinské deti späť domov. (TASR)

Uviedol pri tom, že tým do sveta vyslal „posolstvo víťazstva“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Je to oveľa vhodnejší názov vzhľadom na to, v akom stave sa svet práve nachádza,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni po boku šéfa Pentagónu Peta Hegsetha, ktorý sa odteraz môže volať „minister vojny“.

Trump nemôže formálne zmeniť názov Pentagónu bez súhlasu Kongresu, ale jeho dekrét povoľuje používať nové označenie ako „sekundárny názov“.

Americký prezident dokonca vyhlásil, že za neúspechy americkej armády od jej víťazstiev v prvej a druhej svetovej vojne môže rozhodnutie nazvať ju ministerstvom obrany, ktoré bolo prijaté v roku 1949. „Mohli sme vyhrať každú vojnu, ale rozhodli sme sa byť veľmi politicky korektní či poznačení woke ideológiou,“ povedal Trump.

Minister obrany Hegseth, ktorý bude viesť reorganizáciu tohto rozsiahleho ministerstva, povedal, že táto zmena „nie je len o premenovaní, ale aj o obnovení étosu bojovníka“.

Premenovanie je súčasťou širšej Trumpovej snahy ukázať silu doma i v zahraničí počas jeho druhého funkčného obdobia v rámci politiky urobiť Ameriku znovu veľkou.

Trump sa od nástupu do druhého funkčného obdobia snaží prezentovať ako mierotvorca a viaceré krajiny ho už nominovali na Nobelovu cenu za mier. Často tiež pripomína, že od návratu do Bieleho domu už ukončili sedem vojen.

Trumpova vláda sa často odvoláva na princíp presadzovania „mieru prostredníctvom sily“, ktorá bola uplatnená napríklad v júni, keď USA zaútočili na iránske jadrové zariadenia na podporu svojho blízkeho spojenca Izraela.

Ministerstvo vojny USA existovalo od roku 1789 a zmena na ministerstvo obrany sa udiala postupne, počnúc zákonom o národnej bezpečnosti z roku 1947, ktorý spojil pozemné, námorné a vzdušné sily do jednej organizácie. Zmena zákona z roku 1949 oficiálne zaviedla súčasný názov. (TASR)

Po podpise v Oválnej pracovni Bieleho domu, ktorý naživo prenášali spravodajské televízie, Trump vyhlásil, že zmena symbolizuje americké víťazstvo a americkú silu.

Americké ministerstvo vojny založil v roku 1789 prezident George Washington. V roku 1947 ho prezident Harry Truman reorganizoval a v roku 1949 bol úrad premenovaný na ministerstvo obrany.

Dokument, ktorý predložili Egypt a Saudská Arábia, uvádza aj to, že „neúspech pri dosiahnutí spravodlivého riešenia palestínskej otázky a nepriateľské praktiky okupačnej mocnosti“ zostávajú naďalej hlavnými prekážkami „mierového spolužitia“ v regióne.

Uznesenie bolo súčasťou širšieho stretnutia v egyptskej Káhire, ktoré sa skončilo v piatok, pričom ministri arabských štátov schválili „Spoločnú víziu pre bezpečnosť a spoluprácu v regióne“.

Toto stretnutie sa uskutočnilo v čase, keď izraelské sily zintenzívnili svoju vojenské ofenzívu okolo mesta Gaza, a len niekoľko dní po tom, čo krajne pravicový izraelský minister financií Becalel Smotrič vyzval na anexiu rozsiahlych častí Izraelom okupovaného Západného brehu Jordánu s cieľom „pochovať myšlienku Palestínskeho štátu“.

V spomínanej rezolúcii, do ktorej nahliadla agentúra AFP, Liga uviedla, že trvalý mier, spolupráca a spolužitie na Blízkom východe nie sú možné, ak bude Izrael naďalej okupovať arabské územie alebo bude „vydávať skryté hrozby o okupácii alebo anexii ďalších arabských území“.

Egypt a Jordánsko podpísali v rokoch 1979 a 1994 s Izraelom mierové dohody. Spojené arabské emiráty, Bahrajn a Maroko v roku 2020 normalizovali vzťahy s Izraelom na základe abrahámovských dohôd, ktoré sprostredkovali Spojené štáty. Saudská Arábia zmrazila svoje rokovania o normalizácii vzťahov s Izraelom po začiatku vojny v Pásme Gazy.

Liga vo svojom uznesení tvrdí, že akékoľvek trvalé riešenie musí vychádzať z dvojštátneho riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu a z arabskej mierovej iniciatívy, ktorá ponúka úplnú normalizáciu vzťahov výmenou za úplné stiahnutie Izraela z území, ktoré obsadil v roku 1967. (TASR)

Stane sa tak v situácii, keď USA vyvíjajú tlak na to, aby Európa zohrávala zásadnejšiu úlohu v obrane svojho vlastného územia.

„Minulý týždeň ministerstvo obrany USA informovalo dotknuté krajiny, že od začiatku nového rozpočtového obdobia sa financovanie zníži na nulu,“ povedal novinárom riaditeľ odboru obrannej politiky na litovskom ministerstve obrany Vaidotas Urbelis.

Toto rozhodnutie prichádza v situácii, keď americký prezident Donald Trump hľadá spôsob, ako ukončiť už tri a pol roka trvajúcu ruskú inváziu na Ukrajinu.

Urbelis svojím vyjadrením potvrdil správy denníkov The Washington Post a Financial Times (FT), ktoré s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov uviedli, že tento krok je súčasťou Trumpovho úsilia znížiť zahraničné výdavky USA.

Podľa FT americkí predstavitelia minulý týždeň oznámili európskym diplomatom, že Washington už nebude financovať programy na výcvik a vyzbrojovanie armád vo východnej Európe, pri hranici s Ruskom.

Podľa The Washington Post sa má zrušiť financovanie v objeme niekoľkých stoviek miliónov dolárov.

V prípade Litvy sa škrty dotknú „nákupu amerických zbraní a iného vybavenia, ako aj výcviku,“ spresnil Urbelis.

Dodal, že to „nebude mať vplyv na prítomnosť amerických vojakov v regióne“, keďže tá je hradená z inej kapitoly amerického rozpočtu.

Litovské ministerstvo obrany uviedlo, že financovanie výcviku a vyzbrojovania litovskej armády zo strany USA pokrývalo tretinu až 80 percent celkovej vojenskej pomoci, ktorú Litva dostávala.

Nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu uviedol, že tento krok Washingtonu je v súlade s Trumpovým výkonným nariadením z januára, ktorým nariadil prehodnotenie americkej zahraničnej pomoci.

„Toto rozhodnutie bolo koordinované s európskymi krajinami v súlade s výkonným nariadením a prezidentovým dlhodobým dôrazom na to, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu,“ povedal zdroj.

Trump dlhodobo prejavuje skepsu voči americkým výdavkom na obranu Európy a aj voči pomoci Ukrajine, pričom na najbližších spojencov Washingtonu vyvíja tlak, aby zohrávali väčšiu úlohu na oboch týchto „frontoch“.

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur v reakcii pre denník Postimees povedal, že tento krok USA vníma ako „najmä symbolický – v negatívnom zmysle“. (TASR)