Z okupovaných území sa do bezpečia dostala ďalšia skupina ukrajinských detí

Ten avizoval, že nepodporí ďalší balík sankcií proti Rusku, kým Európska komisia nepredloží návrhy, ako zosúladiť klimatické ciele s potrebami automobilového a ťažkého priemyslu.

Lipavský to uviedol pred odletom na Slovensko, kde sa večer uskutoční stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín Central 5 (C5) - SR, ČR, Maďarska, Rakúska a Slovinska, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Uvidíme, s čím slovenská strana príde, nechcem predbiehať. Bezpečnosť je niečo, čo by sme nemali nutne podmieňovať ďalšími otázkami. Nie je novinkou, že by si Slovensko nekládlo nejaké podmienky. Zažili sme to už pri 18. sankčnom balíku. Uvidíme, čo bude nakoniec realita,“ povedal Lipavský.

Dodal, že Česko podporuje ďalšie posilňovanie protivzdušnej obrany NATO na východnej hranici a tiež tvrdšie sankcie proti Rusku, aby nemohlo produkovať zbrane či drony. „To je jediný spôsob, ako môžeme Putina donútiť k tomu, aby prestal (konflikt) eskalovať a vojnu na Ukrajine ukončil,“ dodal. (TASR)

Dôvodom je narušenie poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi.

Oznámil to na sieti X.

"Rozhodol som o predvolaní ruského veľvyslanca. Ruské drony v Poľsku sú čistou provokáciou Kremľa. Česko stojí pevne za Poľskom. Územiu aliancie budeme brániť, "uviedol minister.

Informovala o tom podľa agentúry AFP tamojšia vláda. 

"Chceme zdôrazniť, že naša podpora Kyjeva je dlhodobého charakteru," uviedol švédsky minister obrany Pal Jonson. Doplnil, že jeho krajina by sľúbenú vojenskú pomoc Ukrajine dodala aj v prípade, že sa podarí dojednať prímerie, alebo dokonca mierovú dohodu s Ruskom.

Švédsky minister oznámil tieto plány pri predstavení vojenskej pomoci napadnutej krajine pre tento rok. Tá bude podľa neho zahŕňať okrem iného 18 kusov samohybných húfnic Archer, muníciu, drony s dlhým doletom, námorné zariadenia a vybavenie pre protivzdušnú obranu.

Švédsko je medzi krajinami EÚ piatym najväčším darcom pomoci Ukrajine v pomere k HDP, dodala AFP s odvolaním sa na údaje Inštitútu pre svetové hospodárstvo so sídlom v nemeckom Kiele. (ČTK)

Potvrdil to novinárom v parlamente. Deklaroval, že Slovensko je pripravené Poľsko podporiť. Upozornil však na to, že nie protivzdušnou obranou, keďže tá je mimo územia Slovenska.

„My sme pripravení, samozrejme, nášho partnera podporiť vo všetkých otázkach, ktoré by potreboval a ktoré by mu chýbali, ale, bohužiaľ, v tom najpodstatnejšom pomôcť nevieme, pretože sme celú našu protivzdušnú obranu bývalou vládou odovzdali mimo územia Slovenska,“ vysvetlil.

Opätovne kritizoval súčasnú opozíciu za darovanie techniky. (TASR)

Podľa agentúry AFP ide o jedno z jeho doteraz najostrejších vyjadrení voči členským štátom Európskej únie (EÚ).

Stubb to vyhlásil počas návštevy Kyjeva, kde sa stretol so Zelenským. Na tlačovej konferencii sa tiež vyjadril k stredajšiemu vniknutiu ruských dronov do poľského vzdušného priestoru, čo podľa neho dokazuje, že Moskva „usiluje o eskaláciu“ s NATO. Európa musí na Rusko vyvíjať ďalší tlak, dodal fínsky prezident.

„Pokiaľ ide o uvedenie vecí do poriadku u nás doma, myslím si, že Trump má pravdu, keď hovorí, že Európa musí prestať nakupovať ruskú ropu a plyn,“ vyhlásil Stubb.

„Prst ukazuje na dve miesta. Jedným je Maďarsko a druhým Slovensko. A samozrejme, uistíme sa, že prezident Trump vie, kto zásobuje ruskú vojenskú mašinériu nákupom ruskej energie,“ dodal fínsky líder.

AFP pripomína, že slovenský premiér Robert Fico a jeho maďarský partner Viktor Orbán opakovane kritizovali európsku pomoc pre Ukrajinu a usilovali o lepšie vzťahy s Ruskom. To vyvolalo frustráciu Bruselu, ktorý sa snaží Moskvu izolovať v súvislosti s jej inváziou na Ukrajinu. (TASR)

Informuje o tom portál The Kyiv Independent.

„Veľké množstvo ruských dronov vletelo do poľského vzdušného priestoru. To je empirický fakt, ktorému netreba veriť,“ vyhlásil na tlačovej konferencii hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj.

„Takéto masívne narušenie hraníc ruskými dronmi nemohlo byť náhodné, ide o plne úmyselnú eskaláciu zo strany Ruska,“ uviedol hovorca a následne vyzval Slovensko, aby „neprenášalo zodpovednosť Moskvy neprimeranými pochybnosťami, ale uznalo realitu takú, aká je“.

Ukrajinské ministerstvo zahraničia reagovalo na Blanárove slová, podľa ktorých minister „chce veriť tomu, že drony, ktoré prenikli na poľské územie, boli drony, ktoré tam šli nie s cieľom útočiť na Poľsko, ale že mali skončiť na ukrajinskom území“.

Blanár okrem toho uviedol, že Slovensko považuje narušenie poľského vzdušného priestoru za vážne zhoršenie a eskaláciu situácie a nášmu susedovi vyjadril solidaritu. Podľa predsedu vlády SR Roberta Fica bol incident „vážny“ a môže mať „ďalekosiahle dôsledky“. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok uviedol, že si chce v tejto súvislosti počkať na komplexné informácie.

„Každá zodpovedná európska vláda by teraz mala premýšľať o tom, ako spolu s Ukrajinou zastaviť Rusko a ukončiť vojnu, nie o tom, ako ospravedlniť eskaláciu Ruska,“ uzavrel Tychyj. (TASR)

V prvej fáze nakúpi 44 veliteľských a bojových tankov, za ktoré po prispôsobení potrebám českej armády zaplatí 34,25 miliardy korún vrátane DPH (približne 1,4 miliardy eur).

Ďalších päť miliárd korún si rezort vyčlenil na inflačnú a kurzovú rezervu. Prvé tanky česká armáda dostane v roku 2028 a následne budú prichádzať postupne až do roku 2031. Ak bude mať Česko v budúcnosti dostatok finančných prostriedkov, môže v rámci opcie kúpiť ďalších 14 týchto tankov.

Českej armáde ich dodá nemecká spoločnosť Rheinmetall Landsysteme GmbH. Súčasťou nákupu sú aj systémy vlastnej a protimínovej ochrany a integrovaná logistická podpora vrátane náhradných dielov, manažmentu podpory, dokumentácie a školenia personálu.

Ministerstvo obrany taktiež počíta s nákupom ďalších tankov v štyroch iných verziách – ženijný, vyslobodzovací, mostný a výcvikový. Nákup týchto variantov bude predmetom samostatnej zmluvy. (TASR)