V Iráne popravili muža za útok na bezpečnostné sily

Na Ukrajine sa pritom podľa neho rozhoduje o budúcnosti Európy.

"Tri týždne po summite na Aljaške musíme povedať, že Rusko využíva každé výhovorky, aby viedlo vojnu ďalej a vyhlo sa summitu v troch," uviedol Wadephul.

"Rusko útočí na náš bezpečnostný poriadok. A Rusko bude vo svojom agresívnom správaní pokračovať a bude ho ešte viac zameriavať na nás - ak mu v tom nezabránime, "povedal Wadephul veľvyslancom.

Dodal, že na Ukrajine "sa rozhoduje o budúcnosti Európy". "Tam sa ukáže, či je možné na európskom kontinente posúvať hranice násilím," dodal.

Nemecký minister zahraničia tiež zdôraznil, že Nemecko samozrejme prispeje k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu. Ako by mali garancie konkrétne vyzerať, ale nepovedal.

Už minulý týždeň nemecký kancelár Friedrich Merz povedal, že Európa a Nemecko sú pripravené výrazne sa podieľať na silných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Podľa magazínu Der Spiegel sa Nemecko chystá predovšetkým posilniť ukrajinskú armádu.

Prípadné vyslanie vojakov na Ukrajinu v rámci mierových jednotiek by podľa kancelára ale záviselo od výsledku rokovaní o zastavení bojov, ale aj od spôsobu a rozsahu zapojenia Spojených štátov. Rozhodne sa o ňom podľa neho "vo vhodnom čase". (ČTK)

Ukrajina podľa neho v každodennom boji proti ruskej agresii chráni aj európsku slobodu. Vojna pritom môže podľa Merza trvať ešte dlho.

"Putinov imperialistický plán by dobytím Ukrajiny neskončil, ale až by začal," povedal veľvyslaneckému zboru na stretnutí na ministerstve zahraničných vecí v Berlíne Merz.

Európa si podľa neho dobre uvedomuje, že Ukrajina bojuje aj za jej slobodu, a preto ju tiež v jej boji podporuje. Vojna na Ukrajine, ktorú Rusko rozpútalo svojou inváziou vo februári 2022, podľa Merza môže žiaľ "trvať ešte dlho".

Po celom svete podľa Merza teraz vznikajú "nové revizionistické aliancie" a proti liberálnym demokraciám vzniká "os autokracií".

Vo svete zmien sa mení aj vzťah Európy a Spojených štátov, Európa preto musí rovnako ako USA zhodnotiť svoje záujmy a hľadať partnerstvá aj inde vo svete.

Merz v posledných týždňoch čelí kritike, že sa intenzívne zaoberá zahraničnou politikou a zabúda pritom na nutnosť domácich reforiem. V prejave k veľvyslancom to ale kancelár odmietol. "Nemôžeme už hovoriť o vnútornej a zahraničnej politike ako o dvoch hladko oddelených sférach," povedal.

Angažmán vlády i jeho vlastnej v zahraničí podľa Merza slúži na to, aby sa podarilo zachovať mier, slobodu a blahobyt v Nemecku. Kritika jeho údajne prílišného záujmu o zahraničnú politiku podľa Merza slúži "izolacionistickým potrebám".

"Nemecko ale nie je ostrov, aj keď je obklopené priateľmi," zdôraznil. (ČTK)

Opätovne žiadal o reparácie za druhú svetovú vojnu. Uviedol to v článku pre ruskú tlačovú agentúru TASS s názvom Nová doktrína Fínska: hlúposť, lži, nevďačnosť, informuje agentúra DPA.

„Po vstupe do NATO sa Helsinki sústreďujú na konfrontáciu v rámci príprav na vojnu s Ruskom pod zámienkou obranných opatrení a zrejme pripravujú predmostie v súvislosti s útokom na nás,“ napísal Medvedev pre TASS.

Ruský exprezident sa zároveň sťažoval, že Fínsko v regióne Laponsko „v bezprostrednej blízkosti ruských hraníc“ vytvára štruktúry pre armádne jednotky. Napísal, že je jasné, proti komu sú tieto štruktúry namierené, keďže podľa neho NATO považuje Moskvu za nepriateľa.

Bezpečnostné snahy Fínska po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 označuje podľa DPA Rusko za nevďačné. Helsinki boli po druhej svetovej vojne dlhodobo neutrálne a do NATO v reakcii na tento konflikt vstúpili spolu so Švédskom v apríli 2023.

Medvedev to teraz vníma ako príležitosť obnoviť staré požiadavky na reparácie s tvrdením, že nová fínska politika porušuje staré dohody, dodáva DPA.

Moskva preto podľa Medvedeva už nie je viazaná mierovou zmluvou z roku 1947, ktorá obmedzovala sovietske nároky na vojnové reparácie na 300 miliónov dolárov. Exprezident argumentoval, že škody, ktoré Fínsko počas druhej svetovej vojny skutočne spôsobilo, dosiahli výšku 20 biliónov rubľov (asi 244 miliárd dolárov).

Obe krajiny viedli tzv. Zimnú vojnu (fín. talvisota). Vypukla 30. novembra 1939, keď ZSSR bez vyhlásenia vojny napadol Fínsko, za čo bol v decembri vylúčený zo Spoločnosti národov. Uzatvorením moskovského mieru si Fínsko zachovalo nezávislosť, ale stratilo asi desatinu svojho územia. (TASR)

Putin pokračuje v rozširovaní kontroly nad obyvateľstvom nielen na bojisku na Ukrajine, ale aj v digitálnom priestore.

Ako referuje web Politico, nová ruská aplikácia Max, ktorá je označovaná za ruskú verziu čínskej WeChat, bola zavedená ako nástroj na sledovanie a kontrolu komunikácie občanov.

Max nemá end-to-end šifrovanie a jeho zásady ochrany súkromia umožňujú štátnym orgánom prístup k osobným údajom používateľov, vrátane chatov, kontaktov, fotografií a polohy. Na registráciu je potrebné mať ruské alebo bieloruské telefónne číslo, ktoré je viazané na vládny doklad totožnosti, čo umožňuje presnú identifikáciu používateľov.

Používateľská základňa Maxu rastie raketovým tempom. Ešte v júni mala aplikácia milión používateľov, v septembri má platformu už 30 miliónov ľudí. Max naďalej zaostáva za populárnymi aplikáciami WhatsApp a Telegram, ktoré majú v Rusku desiatky miliónov používateľov. Má však silnú podporu štátu, keďže jeho vývoj zabezpečuje spoločnosť VK, kontrolovaná štátnym Gazpromom a blízkym spojencom Putina.

Od začiatku septembra musia byť všetky nové telefóny v Rusku predinštalované s aplikáciou Max. Zároveň ruský telekomunikačný regulátor Roskomnadzor začal blokovať hovory cez WhatsApp a Telegram, čo tieto spoločnosti odsúdili ako porušenie práva na bezpečnú komunikáciu. Max je propagovaný vládou a známymi osobnosťami ako bezpečný a spoľahlivý nástroj komunikácie, pričom v Rusku prebieha rozsiahla kampaň na jeho podporu.

Podľa odborníkov ide o súčasť snahy Kremľa vytvoriť „Veľký čínsky firewall“ v Rusku, ktorý umožní úplnú kontrolu nad komunikáciou občanov a potlačí akýkoľvek nesúhlas či opozíciu. Maxim, 27-ročný učiteľ z Moskvy, si odmieta aplikáciu nainštalovať a kritizuje obmedzenia WhatsAppu a Telegramu, ktoré podľa neho obmedzujú slobodu komunikácie.

Analytik Nikolaj Petrov z londýnskeho New Eurasian Strategies Centre upozorňuje, že Kremeľ sa snaží umlčať všetky potenciálne protestné hlasy, vrátane ultranacionalistov, ktorí by nesúhlasili s iným riešením konfliktu na Ukrajine než úplnou kapituláciou Ukrajiny.

Petrov nevidí známky skutočného záujmu Kremľa o mier a považuje zavedenie Maxu za krok k úplnej kontrole situácie bez ohľadu na vývoj udalostí.

Zatiaľ čo pred niekoľkými rokmi sa čínsky model kontrolovaného internetu v Rusku javil ako technologicky a politicky nepredstaviteľný, dnes Kremeľ kontroluje 90 až 95 percent komunikácie a očakáva sa, že čoskoro to bude až 99 percent. (SITA, Politico)

Prezident to uviedol v rozhovore pre ABC News.

Na otázku, ako by vyzeralo víťazstvo pre jeho krajinu, ukrajinský prezident odpovedal, že je to prežitie Ukrajiny. „Putinovým cieľom je okupovať Ukrajinu. (Putin) nás chce, samozrejme, úplne okupovať. To by pre neho bolo víťazstvom. A kým to nedokáže, víťazstvo je na našej strane," vyjadril sa ukrajinský líder.

„Preto je pre nás víťazstvom prežitie. Pretože si zachovávame našu identitu, našu krajinou, našu nezávislosť," dodal.

Zelenskyj tiež vyslovil názor, že stretnutie ruského vládcu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na Aljaške dalo Putinovi to, čo chcel. „Veľmi sa chcel stretnúť s prezidentom Trumpom, s prezidentom Spojených štátov,“ poznamenal ukrajinský prezident. (SITA, Ukrajinská pravda)

Pre agentúru AFP to potvrdil francúzsky diplomatický zdroj, ktorý si neželal byť menovaný. Dátum a okolnosti zadržania zdroj neuviedol. Francúzsky konzulát v Moskve už kontaktoval príslušné ruské úrady a požiadal o prístup k zadržanej osobe.

AFP doplnila, že podobný osud v Rusku zažíva Francúz Laurent Vinatier, ktorý bol zadržaný v roku 2024.

Francúzsko a USA obviňujú Moskvu, že ich občanov zatýka na základe nepodložených obvinení a využíva ako rukojemníkov s cieľom vymeniť ich neskôr za Rusov väznených na Západe.

Francúzsky denník Le Monde minulý piatok informoval, že v meste Vladivostok na ruskom Ďalekom východe bol zadržaný 44-ročný Francúz Sofiane Sehili, ktorý sa ako vytrvalostný cyklista pokúšal prekonať rekord v prejazde Eurázie na trase Lisabon-Vladivostok.

Denník Le Parisien napísal, že Sehili vyrazil z Lisabonu 1. júla. V utorok 2. septembra zverejnil na svojom instagramovom účte, že ho na čínsko-ruských hraniciach zastavili colníci po tom, čo sa dvakrát pokúsil vstúpiť na ruské územie.

Od cieľa ho delilo posledných 400 kilometrov. Neskôr sa v ruských médiách objavila informácia, že Francúz bol v Rusku zadržaný pre údajné nelegálne prekročenie hranice.

Laurent Vinatier, 49-ročný výskumník zo švajčiarskej mimovládnej organizácie pre mediáciu konfliktov, bol v júni 2024 zatknutý v Rusku a odsúdený za porušenie zákona o zahraničných agentoch. Francúzsko to odsúdilo ako svojvoľné rozhodnutie.

Vinatier čelí aj novým obvineniam zo špionáže, za ktoré mu hrozí trest odňatia slobody až na 20 rokov. (TASR)