Džihádisti zabili pri útoku na severovýchode Nigéria najmenej 55 ľudí

Informovala o tom v nedeľu agentúra DPA s odvolaním sa na izraelské médiá.

Reagoval tým na petíciu Združenia za občianske práva v Izraeli (ACRI), ktoré tvrdí, že podmienky palestínskych väzňov v izraelských väzniciach sa od útokov zo 7. októbra 2023 a následnej vojny v Pásme Gazy výrazne zhoršili.

Podľa ACRI sú mnohí palestínski väzni, medzi ktorými sú aj priami účastníci útoku zo 7. októbra, značne podvyživení alebo nedostávajú dostatok jedla.

Politiku znižovania potravinových dávok palestínskym väzňom presadil krajne pravicový minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir, ktorý na sieti X Najvyšší súd obvinil, že ochraňuje „ohavných vrahov, únoscov a násilníkov“.

Rukojemníci, ktorých v Pásme Gazy stále zadržiava palestínska extrémistická organizácia Hamas, takúto ochranu podľa neho nemajú. „Osobám vo väzniciach budeme naďalej poskytovať minimálne podmienky predpísané zákonom,“ uviedol Ben Gvir.

Stanovisko súdu kritizoval tiež minister spravodlivosti Jariv Levin, ktorý je hnacou silou úsilia vlády oslabiť Najvyšší súd. Sudcov podľa portálu Ynet prirovnal k členom poroty kuchárskej šou MasterChef a posmešne označil za „najvyšších dietológov“. (TASR)

Tiež vyhlásil, že niektorí európski lídri navštívia v pondelok a utorok Spojené štáty, aby rokovali o ukončení vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje s odvolaním sa na televíziu CNN.

„Veľmi skoro. V priebehu najbližších dní. My to zvládneme, čo sa týka situácie medzi Ruskom a Ukrajinou. Zvládneme to,“ povedal Trump novinárom na margo ďalšieho stretnutia s Putinom po návrate z New Yorku, kde sa zúčastnil na finále mužskej dvojhry na grandslamovom tenisovom turnaji US Open.

Rusko v noci na nedeľu vykonalo svoj doteraz najväčší vzdušný útok na Ukrajinu, pri ktorom použilo viac ako 800 dronov a prvýkrát zasiahlo sídlo ukrajinskej vlády v Kyjeve.

„Nie som nadšený z toho, čo sa tam deje. Verím, že to vyriešime. Ale nie som s tým spokojný. Nie som spokojný s ničím, čo súvisí s touto vojnou,“ povedal Trump.

Šéf Bieleho domu podľa CNN ďalej naznačil, že niektorí európski lídri začiatkom tohto týždňa jednotlivo navštívia Biely dom, avšak ďalšie podrobnosti neuviedol.

Trump krátko predtým novinárom povedal, že jeho vláda je pripravená spustiť druhú fázu sankcií proti Rusku za jeho vpád na Ukrajinu. (TASR)

Polícia oblasť okolo sídla Republikánskej ľudovej strany (CHP) v štvrti Sariyer úplne uzavrela. Napriek tomu sa demonštranti pokúsili preraziť barikády, informovala agentúra DPA s odvolaním sa televíziu Halk.

Guvernér Istanbulu Davut Gül, ktorého vymenoval prezident Recep Tayyip Erdogan, zaviedol trojdňový zákaz demonštrácií vo viacerých istanbulských štvrtiach.

Predseda CHP Özgür Özel v nedeľňajšom prejave vyzval podporovateľov, aby napriek blokáde prišli k sídlu strany v Istanbule. „Kto bráni Republikánsku ľudovú stranu, bráni republiku,“ povedal.

CHP, ktorá v komunálnych voľbách v roku 2024 dosiahla výrazné víťazstvo nad vládnucou Stranou spravodlivosti a rozvoja (AKP) prezidenta Erdogana a jej popularita ďalej stúpa, tvrdí, že je obeťou politicky motivovanej kampane vlády zameranej na jej oslabenie pred budúcimi voľbami.

Napätie zvýšilo utorkové rozhodnutie súdu, ktorý pre údajné nezrovnalosti anuloval výsledok kongresu CHP v Istanbule z októbra 2023, odvolal regionálneho predsedu CHP Özgüra Čelika a 195 ďalších členov a nahradil ich päťčlenným vedením. CHP sa organizovaním protestov snaží zabrániť súdom určenému tímu prevziať v pondelok kontrolu nad svojím sídlom v Istanbule.

Na pojednávaní naplánovanom na 15. septembra hrozí odvolanie z funkcie aj samotnému predsedovi CHP.

Na základe obvinení z korupcie a iných dôvodov bol v marci zatknutý a odvolaný z funkcie starosta Istanbulu Ekrem Imamoglu, ktorý chcel kandidovať za CHP v prezidentských voľbách a je považovaný za jediného reálneho vyzývateľa Erdogana.

Od októbra 2024 boli v rámci vyšetrovaní z údajnej korupcie zadržané už stovky funkcionárov CHP vrátane 17 starostov a primátorov. (TASR)

Stalo sa tak niekoľko dní predtým, ako najvyšší súd rozhodne, či je vinný z prípravy štátneho prevratu po prehre vo voľbách v roku 2022. V prípade uznania za vinného mu hrozí 43 rokov väzenia, uviedla agentúra AFP.

Protesty sa konali na Deň nezávislosti Brazílie okrem iného v hlavnom meste Brazília, Riu de Janeiro či v Sao Paule. Bolsonaro sa na nich nezúčastnil, keďže je od augusta v domácom väzení.

Najväčšie zhromaždenie Bolsonarových prívržencov oblečených v zeleno-žltých farbách štátnej vlajky sa začalo popoludní miestneho času na Avenida Paulista v Sao Paule.

Niektorí niesli transparenty na podporu Bolsonara a kritizovali súčasného prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu a sudcov najvyššieho súdu.

Demonštranti žiadali amnestiu pre stovky Bolsonarových podporovateľov, ktorí boli odsúdení za útok na sídlo najvyššieho súdu, prezidentský palác a Kongres v metropole Brazília z 8. januára 2023. Veria, že Kongres schváli amnestiu, ktorá by sa nakoniec mohla týkať aj 70-ročného Bolsonara, aj keby bol odsúdený.

Ten tvrdí, že je obeťou politického prenasledovania. V čase útoku bol v Spojených štátoch, no je obvinený z podnecovania výtržníkov, ktorí týždeň po nástupe Lulu k moci vyzvali armádu, aby ho zosadila.

Bolsonaro, ktorý bol prezidentom v rokoch 2019 - 2022, má zakázané kandidovať na verejnú funkciu do roku 2030 za to, že bez dôkazov spochybnil brazílsky volebný systém.

Niekoľko hodín pred demonštráciami Bolsonarových priaznivcov v Sao Paule sa tisíce ľudí zúčastnili zhromaždili na protest proti prípadnej amnestii, ktorý organizovali odbory a ľavicové sociálne hnutia. (TASR)

„Je dôležitá široká odozva partnerov na tento dnešný útok,“ uviedol Zelenskyj v pravidelnom večernom videopríhovore. „Počítame s dôraznou reakciou Ameriky. To je potrebné,“ vyhlásil.