Zelenskyj počíta s dôraznou reakciou USA na najnovší útok Ruska

Uviedol to šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

„Nepriateľ po prvý raz zaútočil na budovu ukrajinskej vlády - úder bol vykonaný balistickou raketou Iskander,“ napísal Jermak na platforme X, pričom prezradil, že sa o nedeľňajšom útoku zhováral s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom.

Rusko v nedeľu vypustilo na Ukrajinu najväčšiu vlnu dronov a rakiet od začiatku vojny vo februári 2022. Rakety Iskander predtým Rusko hojne používalo proti iným cieľom na Ukrajine.

Počas návštevy zasiahnutej vládnej budovy si slovenská veľvyslankyňa Európskej únie na Ukrajine Katarina Mathernová všimla „zívajúcu dieru“, ktorú zanechal dopad a zvyšky rakety.

„Len preto, že sa rakete nepodarilo úplne vybuchnúť, sa celá budova nepremenila na ruiny,“ povedala.

Poškodená bola plocha s rozlohou 800 až 900 metrov štvorcových, informoval v pondelok šéf ukrajinskej Štátnej záchrannej služby Andrij Danyk.

Útok spôsobil požiar, ktorý sa „veľmi rýchlo rozšíril“, povedal skupine novinárov vrátane agentúry AFP, ktorí miesto navštívili.

Po rekordnom nedeľňajšom útoku, ktorý si vyžiadal niekoľko obetí a zranení, Kyjev vyzval svojich spojencov, aby voči Moskve uvalili nové ekonomické sankcie.

Jermak podotkol, že s Rubiom rokoval o „posilnení sankcií voči Rusku“, ako aj o bezpečnostných zárukách, ktoré požaduje Kyjev v prípade prímeria. (SITA)

Predstavitelia Spojených štátov podľa zdroja európskym partnerom zdôraznili, že prezident Donald Trump je ochotný podniknúť významné kroky na ukončenie vojny na Ukrajine, no očakáva plnú spoluprácu európskych krajín pri akýchkoľvek opatreniach.

Na schôdzke, ktorá trvala necelé dve hodiny, sa diskutovalo okrem iného o clách, potrebe kolektívneho postupu pri prípadných sankciách a tom, ako spravovať ruské štátne aktíva, ktoré sú stále zmrazené prevažne v Európe.

Na stretnutí sa zúčastnili predstavitelia amerického ministerstva financií vrátane šéfa rezortu Scotta Bessenta, Bieleho domu a ministerstva zahraničných vecí. Európsky tím tvorili zástupcovia zameraní na oblasti energetiky, sankcií, finančných služieb a obchodu.

Predstavitelia oboch strán sa znova zídu dnes.

Trump sa pokúša presvedčiť ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na priamych rozhovoroch o ukončení vojny.

Šéf Bieleho domu mal v august esummit s ruským lídrom na Aljaške. Predtým pritom dal Kremľu na skončenie invázie lehotu, ktorá medzičasom vypršala.

Trump v nedeľu vyjadril očakávanie, že bude hovoriť s Putinom v najbližších dňoch. Priznal, že vojna na Ukrajine sa ukázala ťažšie riešiteľnou, než predpokladal. „Verím, že to vyriešime,“ povedal Trump novinárom. „Som presvedčený, že to dokážeme,“ vyhlásil. (TASR)

Informoval ho aj o zasiahnutí budovy ukrajinskej vlády ruskou balistickou raketou.

„Informoval som ho o neustálych ruských útokoch na naše mestá, naše obytné budovy pomocou dronov a rakiet,“ napísal Jermak na sociálnej sieti Telegram.

Spresnil, že sa so šéfom americkej diplomacie zhováral aj o americkej vojenskej pomoci, bezpečnostných zárukách pre povojnovú Ukrajinu a o potrebe zvýšiť tlak na Rusko, aby zasadlo za rokovací stôl.

„Zabíjajú civilistov a deti, ničia našu infraštruktúru. Nepriateľ po prvýkrát zaútočil na budovu ukrajinskej vlády – útok bol vykonaný balistickou raketou Iskander,“ napísal Jermak.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta v ďalšom príspevku napísal, že sa zúčastnil na videokonferencii poradcov pre národnú bezpečnosť zo Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka a Talianska.

Podľa jeho slov šlo o pokračovanie minulotýždňového stretnutia takzvanej koalície ochotných v Paríži s cieľom „ešte posilniť“ ukrajinské postavenie po uzavretí prípadnej mierovej dohody. (TASR)

Uviedli to diplomati pod podmienkou anonymity.

Európska komisia diskutuje s členskými štátmi EÚ o 19. balíku sankcií voči Rusku od začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Berlín a Paríž v spoločnom návrhu žiadali zaradenie Lukoilu na čiernu listinu spolu s jej dcérskou obchodnou firmou Litasco, upresnili diplomati.

Obe krajiny požadujú, aby sa sankcie zamerali na rafinérie v tretích krajinách, ktoré sa podieľajú na vývoze ruskej ropy do EÚ či na spoločnosti obchodujúce s ruskou ropou, uviedli diplomati.

Takisto zaznela výzva na sprísnenie sankcií voči subjektom mimo Ruska, ktoré pomáhajú Moskve pri obchádzaní sankcií vrátane obmedzení voči ďalším bankám. Predstavitelia EÚ zdôrazňujú, že diskusia o sankciách je v počiatočnom štádiu a preto zatiaľ nie je zrejmé, ktoré návrhy sa dostanú do konečného znenia.

Sankcie musia podporiť všetky krajiny EÚ, pričom by sa v tomto prípade pravdepodobne stretli s nesúhlasom Maďarska, píše AFP.

Vyslanec EÚ pre sankcie David O'Sullivan v pondelok rokoval so Spojenými štátmi, keďže európski spojenci Washingtonu vyjadrili nádej, že presvedčia amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby uvalil sľubované sankcie voči Rusku.

Washington je pripravený „zvýšiť tlak“ na Rusko, ale Európa musí konať, aby skutočne prinútila Moskvu k rokovaniam o prímerí, povedal minister financií USA Scott Bessent.

Trump pohrozil sankciami krajinám, ktoré kupujú ruskú ropu, s cieľom odrezať kľúčový zdroj financovania vojny ruského prezidenta Vladimira Putina, no zatiaľ uvalil takzvané sekundárne sankcie iba na Indiu. (TASR)

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje miestne médium Dumka.

Jedna podzemná škola s rozlohou viac ako 1 100 štvorcových metrov bude sídliť v kryte strednej školy.

Druhý podzemný vzdelávací priestor otvorili v inej strednej škole, v ktorej kryte môže študovať viac ako sto detí.

Podľa ukrajinského ministerstva školstva a vedy viac ako 147-tisíc detí v Charkovskej oblasti navštevuje vyučovanie výlučne online a ďalších 54-tisíc študuje v zmiešanom formáte.

Pre web Kyiv Independent to povedal zdroj z ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby.

„Dve výbušné zariadenia explodovali na parkovisku neďaleko vojenskej jednotky,“ uviedol zdroj.

„Výbuchy nastali okolo 9:00, presne v momente, keď ruskí vojaci prišli do služby. V dôsledku výbuchov sú medzi príslušníkmi nepriateľskej armády mŕtvi a zranení," vyjadrila sa ukrajinská vojenská rozviedka.

Podľa zdroja bola terčom útoku jednotka 748. samostatného operačného práporu Ruskej gardy, ktorá je umiestnená v Chabarovsku vzdialenom viac ako 6-tisíc kilometrov od Ukrajiny.

Jednotka sa zapojila do bojov neďaleko Kyjeva v prvých týždňoch ruskej invázie, keď ruskí vojaci spáchali mnohé vojnové zločiny, najmä v mestách Buča a Irpiň.

Zdroj z ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby tvrdí, že po výbuchoch miestne úrady v Chabarovsku „zablokovali mobilný internet a presmerovali verejnú dopravu, aby sa miestni obyvatelia nedozvedeli pravdu o mimoriadnej udalosti“. (SITA)

„Sústredili sme sa hlavne na zastavenie nepriateľa a spôsobenie čo najväčších strát,“ uviedol Syrskyj na sociálnej sieti Facebook.

Podľa jeho slov sa podarilo stabilizovať situáciu na zraniteľných úsekoch frontu, napríklad v Lymane, Dobropillji a Pokrovsku. V auguste armáda získala späť niekoľko dedín spolu s 58 štvorcovými kilometrami územia, napísal Syrskyj.

Generálny štáb v Kyjeve uviedol, že poslednou znovudobytou dedinou je Zarične neďaleko mesta Lyman v Doneckej oblasti. Ukrajinskí vojnoví blogeri potvrdili, že obec je v rukách ukrajinských vojakov.

Zahraniční vojenskí pozorovatelia skonštatovali, že ruská armáda nedokázala napriek svojej prevahe dosiahnuť v lete 2025 žiadny významný prelom.

Ukrajinské vojenské vedenie tvrdí, že Rusko zhromažďuje sily v Pokrovskej oblasti a očakáva ďalšiu ofenzívu.

Kyjev sa bráni proti ruskej invázii už viac ako tri a pol roka. Približne pätinu jeho územia okupuje Rusko. (TASR)