Strana argentínskeho prezidenta Mileiho utrpela porážku v provinčných voľbách

Tento krok sa od nej vyžadoval, pretože v súčasnosti 15-člennej rade predsedá. Termín hlasovania však zatiaľ nestanovili, informovala s odvolaním sa na diplomatov agentúra Reuters.

Británia, Francúzsko a Nemecko 28. augusta spustili 30-dňový proces obnovenia sankcií OSN voči Teheránu, ktorý obvinili z nedodržiavania jeho tzv. jadrovej dohody so svetovými veľmocami z roku 2015. Jej cieľom bolo zabrániť Iránu vo vývoji nukleárnych zbraní.

V rámci mechanizmu opätovného zavedenia sankcií, známeho aj ako „snapback“, musí BR OSN do konca septembra hlasovať o návrhu na trvalé zrušenie sankcií voči Iránu. Británia a Francúzsko ako stáli členovia rady môžu takúto rezolúciu vetovať a tým sankcie opätovne zaviesť.

Ak by žiaden z členov rady takúto rezolúciu nepredložil do desiatich dní od iniciovania mechanizmu „snapback“, musela by to urobiť predsednícka krajina, ktorou je v septembri Južná Kórea. Tá po dokončení textu rezolúcie môže návrh predložiť na hlasovanie kedykoľvek pred vypršaním 30-dňovej lehoty. Nie je pravdepodobné, že by bola rezolúcia prijatá.

Británia, Francúzsko a Nemecko sa stále snažia presvedčiť Irán, aby splnil tri požiadavky a termín na obnovenie sankcií sa tak mohol posunúť na neskôr. Poskytlo by to priestor pre rozhovory o dlhodobej dohode, ktorá by riešila obavy týkajúce sa jadrového programu Teheránu. Takýto odklad by si vyžiadoval rezolúciu BR OSN.

Rusko a Čína ako spojenci Iránu koncom augusta separátne pripravili návrh rezolúcie BR OSN, ktorá by predĺžila platnosť dohody z roku 2015 o šesť mesiacov a vyzvala všetky strany, aby okamžite obnovili rokovania. O hlasovanie zatiaľ nepožiadali. (TASR)

Rokovali spolu s čase, keď sa britská vláda blíži k uznaniu palestínskeho štátu, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Lídri hovorili o „potrebe naliehavého riešenia, ktoré by ukončilo strašné utrpenie a hladomor“ v Pásme Gazy a viedlo k prepusteniu izraelských rukojemníkov zadržiavanými militantmi Hamasu, uviedla vo vyhlásení Starmerova kancelária. Abbás podľa správy privítal prísľub Spojeného kráľovstva, že uzná palestínsky štát, pokiaľ Izrael nezmení svoj prístup.

Viacero krajín vrátanie Británie a Francúzska oznámilo, že majú v úmysle uznať palestínsku štátnosť počas septembrového zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.

Starmerova vláda uviedla, že tento krok podnikne, ak Izrael nebude súhlasiť s prímerím v ničivej vojne v Pásme Gazy, ktorú vyvolal útok palestínskeho militantného hnutia Hamas z októbra 2023. Londýn žiada od izraelskej vlády „podstatné“ kroky na ukončenie humanitárnej krízy v Gaze a záväzok dosiahnuť trvalý mier.

Stretnutie britského premiéra s Abbásom bolo podľa Downing Street súčasťou snahy nájsť politické riešenie konfliku v Gaze. Lídri sa zhodli, že Hamas nemôže mať „absolútne žiadnu rolu“ pri budúcej správe Palestíny.

Abbás pricestoval do Londýna v nedeľu večer na trojdňovú návštevu. Ministerstvo zahraničných vecí USA mu v auguste odmietlo udeliť víza pre účasť na zasadnutí VZ OSN v New Yorku.

Do Británie v utorok príde aj izraelský prezident Jicchak Herzog, oznámila v pondelok jeho kancelária, podľa ktorej je cieľom návštevy „preukázať solidaritu so židovskou komunitou, ktorá je vystavená závažnému útoku a čelí vlne antisemitizmu“. Nie je jasné, či sa stretne aj so Starmerom.

Vzťahy Británie a Izraela sú v súvislosti s vojnou v Gaze čoraz napätejšie. Londýn pozastavil obchodné rozhovory medzi oboma krajinami a časť zbrojného exportu do Izraela. Nepozval tiež izraelských predstaviteľov na najväčší veľtrh vojenskej techniky v krajine, ktorý otvárajú v utorok. (TASR)

Rekordný nárast podpory zaznamenala populistická Strana pokroku. Vyplýva to z predbežných výsledkov zverejnených volebnou komisiou, informuje TASR podľa agentúr DPA a AFP.

Störe je pri moci od roku 2021 a podľa očakávaní bude pokračovať na čele menšinovej vlády svojich sociálnych demokratov, ktorí dostali 28,2 percenta hlasov. Strana Ap má podporu štyroch menších ľavicových subjektov, ktoré prejavili záujem o ďalšiu spoluprácu.

Pätica strán bude mať v 169-člennom parlamente (Storting) tesnú väčšinu 87 poslancov, čo je pokles oproti doterajším 100 mandátom. Zvyšných 82 kresiel obsadí pravicový blok.

Hlavnou opozičnou stranou sa v terajších voľbách stala protiimigračná Strana pokroku (FrP), ktorá zisk z volieb v roku 2021 zdvojnásobila na 23,9 percenta. Predbehla tak Konzervatívnu stranu (H) bývalej premiérky Erny Solbergovej, ktorá so 14,6 percenta hlasov dosiahla svoj najhorší výsledok za 20 rokov.

O novom zložení zákonodarného zboru rozhodovali približne štyri milióny voličov. Podľa volebnej komisie dosiahla účasť 78,8 percenta.

Hlavnými predvolebnými témami boli obavy z rastúcich životných nákladov, dane či kvalita verejných služieb, no tiež nestabilita v medzinárodnej politike v dôsledku vojen na Ukrajine a v Pásme Gaze i návratu Donalda Trumpa na post prezidenta USA. Podľa analytikov rozvážny postoj premiéra a exministra zahraničných vecí Störeho k týmto otázkam mohol jeho strane vo voľbách pomôcť. (TASR)

Oznámili to miestne úrady, píše TASR podľa agentúry AP.

Metropolitná polícia oznámila, že pacienti ošetrení police v termináli nemali vážne zranenia, pričom policajti nenašli nijaké stopy po nebezpečnom materiáli.

Odletovú zónu štvrtého terminálu na najrušnejšom letisku v Spojenom kráľovstve preventívne evakuovali na asi tri hodiny, kým trval zásah polície, hasičov a zdravotníkov. Davy pasažierov s batožinami čakali od neskorého popoludnia pred budovou.

Príletová zóna zostala otvorená a v prevádzke boli všetky ostatné terminály letiska Heathrow. To sa za narušenie prevádzky ospravedlnilo s tým, že pracuje na zaistení toho, aby všetky lety odštartovali podľa plánu. (TASR)