Rusko zaútočilo na tepelnú elektráreň v Kyjevskej oblasti

„Je to evidentné a nepotrebuje to žiadne ďalšie potvrdenie. NATO je de facto zapojené do tejto vojny,“ reagoval Dmitrij Peskov vyjadrenie Sikorského, že napriek prieniku ruských dronov do vzdušného priestoru Poľska NATO nie je vo vojne s Ruskom.

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev krátko predtým varoval, že Moskva by považovala ochranu ukrajinského vzdušného priestoru silami NATO za vyhlásenie vojny, informuje agentúra DPA a magazín Newsweek.

NATO v reakcii na incident z 10. septembra, keď približne 20 ruských dronov narušilo poľský vzdušný priestor, spustilo operáciu Eastern Sentry s cieľom posilniť ochranu východného krídla Aliancie. Varšava takisto aktivovala článok 4 Severoatlantickej zmluvy, čo znamená konzultácie medzi členskými štátmi o bezpečnostnej hrozbe.

Prienik zrejme ruského dronu do svojho vzdušného priestoru hlásilo v sobotu aj Rumunsko. Preto si predvolalo ruského veľvyslanca Vladimira Lipajeva, ktorý tento incident označil za „ďalšiu provokáciu“ zo strany Ukrajiny.

Najnovšie udalosti podľa DPA vyvolali v Európe diskusiu o rozšírení ochrany NATO aj na západnú časť Ukrajiny a o zostreľovaní prilietajúcich ruských dronov alebo rakiet v tejto oblasti. Medvedev, ktorý v súčasnosti pôsobí ako podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie, sa proti takýmto návrhom ostro ohradil.

„Realizácia provokatívneho nápadu Kyjeva a ďalších idiotov vytvoriť bezletovú zónu nad 'Ukrajinou' a umožniť krajinám NATO zostreliť naše drony bude znamenať len jedno: vojnu NATO s Ruskom,“ napísal ruský politik na sieti Telegram.

Ukrajina od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vyzýva NATO, aby nad jej územím zaviedlo bezletovú zónu. Západní spojenci Kyjeva sa však zdráhajú takýto krok urobiť, a to pre obavy z priamej vojenskej konfrontácie s Ruskom.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v pondelkovom rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung povedal, že o bezletovej zóne nad Ukrajinou sa diskutovalo už pred rokom, keď bol americkým prezidentom Joe Biden.

NATO by takúto možnosť podľa Sikorského malo zvážiť, pretože zostreľovaním nepriateľských objektov mimo svojho územia by mohlo lepšie chrániť vlastné obyvateľstvo a zabrániť dopadaniu trosiek zničených dronov.

Ako vysvetľuje magazín Newsweek, Ukrajina dostala na svoju obranu proti prebiehajúcej ruskej invázii značnú pomoc od spojencov z NATO vrátane USA a krajín EÚ. Aliancia sa však podľa neho priamo do vojny nezapája a ani tam nemá nasadené svoje sily. Ukrajina takisto nie je členom NATO. (TASR)

Informoval o tom portál Ukrajinska pravda s odvolaním sa na pluk Azov, ktorý je časťou ukrajinskej Národnej gardy.

Pankivka sa nachádza asi 15 kilometrov vzdušnou čiarou východne od obce Dobropillja a približne dvadsať kilometrov severovýchodne od mesta Pokrovsk. Moskva toto vyjadrenie nekomentovala, ruské ministerstvo obrany dnes naopak oznámilo dobytie dediny Olhivske v ukrajinskej Záporožskej oblasti.

"V dôsledku koordinovaných akcií jednotiek ukrajinských ozbrojených síl a ukrajinskej národnej gardy, bola od nepriateľa vyčistená obec Pankivka a priľahlé územia," uviedol pluk Azov na facebooku a dodal, že invázna armáda na tomto frontovom úseku naďalej navyšuje množstvo vojakov.

Ruské ministerstvo obrany medzitým na telegrame oznámilo dobytie dediny Olhivske v ukrajinskej Záporožskej oblasti. V sobotu Moskva podľa agentúry AFP hlásila obsadenie dediny Novomykolajivka v Dnepropetrovskej oblasti.

Rovnako ako sa Moskva nevyjadrila k vyhláseniu pluku Azov, tak ani Kyjev nekomentoval dnešné tvrdenie ruského ministerstva. Podobné vyhlásenia strán konfliktu nemožno nezávisle overiť.

Americký Inštitút pre štúdium vojny v poslednej analýze o vývoji bojov píše, že ruské invázne sily postúpili pri východoukrajinskom Pokrovsku - konkrétne v poliach východne od obce Kozacke, a ďalej potom v západnej časti Záporožskej oblasti - pri Stepnohírsku. Na ďalších úsekoch fronty Rusi cez víkend útočili, ale nepostúpili alebo ich postup nie je potvrdený, vyplýva z hodnotenia inštitútu. (ČTK)

Podľa ministra by si mali Maďarsko a Slovensko zabezpečiť dodávky ropy z iných zdrojov než z Ruska.

„Osobne ma teší, že prezident Trump hovorí to isté, čo tvrdí aj väčšina Európskej únie - že Maďarsko a Slovensko môžu nakupovať ropu aj z iných zdrojov ako z Ruska a mali tak urobiť už dávno,“ povedal Sikorski v rozhlasovej relácii TOK FM.

V piatok Trump povedal, že mu s ruským prezidentom Putinom, s ktorým sa nedávno osobne stretol na Aljaške, rýchlo dochádza trpezlivosť. V sobotu potom avizoval, že je pripravený uvaliť na Rusko rozsiahle sankcie, ak tak urobia všetky členské štáty NATO a ak prestanú nakupovať ropu z Ruska.

V nedeľu potom americký prezident vyhlásil, že aj keď európske krajiny považuje za svojich „priateľov“, stále pokračujú v nákupe ruskej ropy. „Nechcem, aby nakupovali ropu. A sankcie, ktoré zavádzajú, nie sú dostatočne prísne,“ povedal. Súčasne dal ale najavo, že mu nezáleží na tom, či ide o ropu alebo iné produkty.

Sikorski vyjadril pochopenie pre to, že Maďarsko chce nakupovať ropu lacnejšie, no zároveň zdôraznil, že postaviť sa Putinovi a jeho agresii si vyžaduje isté „náklady“.

„Celá Európa platí za ropu a plyn o niečo viac,“ pokračoval. „Dúfam, že Maďarsko a Slovensko konečne vypočujú výzvu prezidenta Trumpa,“ dodal poľský minister. (TASR)

Uvádza to výročná správa medzinárodného hnutia Koalícia proti kazetovej munícii (CMC), ktorá sa zasadzuje za jej likvidáciu.

Zatiaľ čo aj Ukrajina túto muníciu používala, Rusko ju podľa správy nasadzuje „vo veľkej miere“ od prvého dňa vojny.

Od februára 2022, keď Rusko vojensky napadlo susednú Ukrajinu, zaznamenáva Kyjev najvyšší počet obetí kazetovej munície za rok na svete.

V dôsledku jej použitia podľa CMC zahynulo na Ukrajine vlani najmenej 193 ľudí z celkovo 314 obetí na celom svete. Väčšinu z celkového počtu viac než 1200 obetí zaznamenali v prvom roku vojny.

Tento údaj je - ako zdôrazňuje výročná správa - určite výrazne podhodnotený, keďže podľa nej len v minulom roku Ukrajina utrpela približne 40 útokov kazetovou muníciou, pri ktorých neboli uvedené počty mŕtvych a zranených.

Kazetová munícia môže byť zhodená z lietadla alebo vystrelená z dela. Kazetová bomba sa vo vzduchu rozpadne a rozptýli do širokej oblasti submuníciu, napríklad malé bomby. Tento druh munície však tiež predstavuje trvalú hrozbu, pretože mnohé bomby po dopade na zem nevybuchnú a stanú sa fakticky nášľapnými mínami.

K Dohovoru o kazetovej munícii sa doteraz pripojilo 124 štátov vrátane 24 členov NATO a 21 členov Európskej únie — 112 ho ratifikovalo, 12 dohovor podpísalo, ale ešte ho neratifikovalo. Rusko, Ukrajina ani Spojené štáty americké medzi týmito krajinami nie sú. K dohovoru sa nepripojili ani Mjanmarsko a Sýria - jediné ďalšie dve krajiny, v ktorých minulý rok zaznamenali útoky kazetovou muníciou.

AFP pripomenula, že USA boli v roku 2023 vystavené kritike za svoje rozhodnutie dodať tento druh munície Kyjevu. Odvtedy tieto zbrane previezli na Ukrajinu najmenej v siedmich samostatných zásielkach, uvádza správa CMC.

Litva sa v marci tohto roku stala prvou krajinou, ktorá odstúpila od zmieneného dohovoru, pričom ako dôvod uviedla obavy o regionálnu bezpečnosť. V nadväznosti na tento krok Litva spolu s Poľskom, Lotyšskom, Estónskom a Fínskom tiež oznámili, že odstúpia od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín, a to z dôvodu obáv z ruskej agresie.

Hnutie CMC v správe upozornilo, že na globálnej úrovni existujú „znepokojujúce prekážky“, ktoré ohrozujú snahy o zavedenie nových medzinárodných noriem odsudzujúcich používanie kazetovej munície. (TASR)

Informujú o tom ukrajinské médiá s odvolaním sa na prokuratúru a úrady v tomto regióne na severe Ukrajiny pri hraniciach s Ruskom.

Ruská armáda na pole blízko obce Borovlja podnikla dva raketové údery. Jeden zo zranených je vo vážnom stave. Poškodených je 30 kusov poľnohospodárskej techniky, medzi nimi traktory a kombajny.

V Dnepropetrovskej oblasti je po ruskom dronovom útoku poničená dopravná firma v pavlovohradskom okrese na východ od Dnipra, informoval na svojom telegramovom účte šéf regionálnej vojenskej správy Serhij Lysak. Okolie Nikopolu zasiahlo ruské delostrelectvo, zranenia utrpela jedna žena a musela byť prevezená do nemocnice.

Rusko v noci na dnes na útoky proti Ukrajine použilo 87 dronov a rakiet, uviedlo ukrajinské letectvo. Protivzdušná obrana zneškodnila 59 bezpilotných lietadiel.

V nedeľňajšom rozhovore pre verejnoprávnu stanicu ZDF varoval Moskvu, že Severoatlantická aliancia bude reagovať rázne.

„Rusko musí vedieť, že vždy zareagujeme. Nedovolíme, aby sme boli vystavení ďalšiemu vojenskému nátlaku. Využijeme svoju moc. Ekonomická a politická moc slobodného sveta je silná,“ vyhlásil minister.

Podľa Wadephula ruský prezident Vladimir Putin „testuje“ západné krajiny a stále neprejavil žiaden záujem o ukončenie vojny na Ukrajine. „Neprijíma žiadnu ponuku na rozhovory. Je zrejmé, že zatiaľ nechce ukončiť vojnu na Ukrajine. Ide ďalej a my musíme jasne reagovať a zostať jednotní,“ dodal.

Šéf nemeckej diplomacie zároveň podporil tvrdšie sankcie proti Rusku. Zdôraznil však, že je potrebné posilniť obranyschopnosť východného krídla NATO a to najmä v oblasti protivzdušnej obrany. Spomenul pritom systémy v súčasnosti nasadené v Grécku a Španielsku, ktoré by mohli byť presunuté k východnej hranici Aliancie. (TASR)

Prieskum inštitútu Insa pre denník Bild am Sonntag ukazuje, že 62 percent z 1002 respondentov sa obáva útoku na krajiny NATO, akými sú napríklad Poľsko či Litva, zatiaľ čo 28 percent nemá podobné obavy a desať percent nezaujalo jednoznačné stanovisko.

Nemci tak reagujú na dianie v Poľsku, kde v noci na stredu vniklo viacero ruských dronov do vzdušného priestoru pri útokoch na Ukrajinu. V dôsledku toho zostrelili poľské sily s podporou NATO viacero dronov. Mnohí vojenskí predstavitelia podľa DPA spochybňujú tvrdenia, že išlo o nehodu. Doposiaľ nie je zrejmé, či drony cielili na objekty členskej krajiny NATO alebo išlo len o provokáciu alebo testovanie vzdušných síl Aliancie, píše DPA.

Z prieskumu tiež vyplýva, že väčšina Nemcov podporuje prijatie prísnejších ekonomických opatrení proti Rusku. Z celkového počtu opýtaných 49 percent uviedlo, že by sa mali okamžite zastaviť všetky dodávky plynu a ropy z Ruska do Európskej únie.

Podľa 33 percent respondentov by dodávky mali pokračovať, 11 percent nemá jednoznačný názor a sedem percent uviedlo, že na tom nezáleží. Okrem toho si 51 percent respondentov myslí, že zmrazené ruské aktíva v EÚ by sa mali použiť na podporu Ukrajiny, 29 percent bolo proti a 20 percent si nebolo istých, poprípade nemalo názor na problematiku. (TASR)