Kremeľ zavádza špionážnu aplikáciu. Max má dostať pod kontrolu komunikáciu obyvateľstva a akýkoľvek nesúhlas

Nemecká vláda vyzýva na úplnú implementáciu usmernení Európskej komisie z roku 2022, ktoré mali za cieľ obmedziť vydávanie víz ruským občanom na turistické alebo nákupné cesty do krajín EÚ.

Údaje z EÚ ukazujú, že konzuláty v Rusku vydali v roku 2024 približne 542.000 krátkodobých víz, ktoré umožňujú vstup do schengenského priestoru. Ide o pokles oproti úrovni z roku 2019 pred pandémiou COVID-19, zároveň je to však približne o 20-percentný nárast v porovnaní s rokom 2023.

Schengenský priestor, ktorý zahŕňa 29 krajín (25 z 27 členských štátov EÚ a štyri nečlenské), umožňuje cestovanie bez pasu. Na voľný pohyb po celom území Únie tak treba len jedno schengenské vízum.

Juhoeurópskej štáty si za vydávanie veľkého počtu víz ruským občanom podľa DPA vyslúžili kritiku, predovšetkým zo strany krajín na východe EÚ. Najviac víz v minulom roku udelilo Rusom Taliansko (152.000), nasledované Francúzskom (124.000), Španielskom (111.000) a Gréckom (60.000). Nemecko vydalo 17.000 krátkodobých víz.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že kritériá pre udeľovanie víz sprísnilo už na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Tento prístup sa zameriava na občanov Ruska, ktorí podporujú Kremeľ alebo šíria vojnovú propagandu. (TASR)

Informujú o tom ukrajinské a britské médiá. 

Harry chce urobiť „všetko, čo je v jeho silách“, aby pomohol pri zotavení tisícok vojakov, ktorí utrpeli vážne zranenia vo vojne proti Rusku. Spolu s tímom z jeho nadácie Invictus Games plánujú predstaviť nové iniciatívy na podporu rehabilitácie zranených.

Minister Sikorski prišiel do Kyjeva s cieľom získať skúsenosti s obranou proti dronom.

Oznámilo to ruské ministerstvo obrany. V Leningradskej oblasti v ropnom prístave Primorsk podľa úradov vznikol požiar na lodi.

Veľký ukrajinský útok nasledoval po tom, ako Rusko cez víkend podniklo doteraz najrozsiahlejší dronový nálet na Ukrajinu.

Moskovský starosta Sergej Sobjanin informoval, že protivzdušná obrana zničila alebo inak zneškodnila deväť dronov smerujúcich na Moskvu.

O aktivovaní protivzdušnej obrany kvôli dronovej hrozbe informoval aj gubernátor Leningradskej oblasti Alexander Drozdenko. Toto opatrenie bolo podľa neho zavedené v okruhu sto kilometrov okolo petrohradského letiska Pulkovo, ktoré bolo uzavreté.

Drozdenko tiež podľa ruskojazyčného servisu BBC oznámil, že hasiči hasia požiar na jednom plavidle v ropnom prístave Primorsk. Neskôr ubezpečil, že nehrozí, že by sa loď potopila, alebo že by z nej unikli ropné produkty.

Primorsk je hlavný ruský prístav pre prekládku ropy vo Fínskom zálive. Nachádza sa na konci systému ropovodov. V meste horela tiež čerpacia stanica, požiar hasiči zlikvidovali a nikomu sa nič nestalo, uviedol Drozdenko.

Ruské ministerstvo obrany ráno spresnilo, že nad Leningradskou oblasťou bolo zostrelených 28 dronov. Najviac bezpilotných lietadiel bolo zneškodnených nad Brjanskou oblasťou - 85. Nad Smolenskou oblasťou bolo zachytených a zničených 42 dronov, dodalo ministerstvo.

Ukrajinské drony vo štvrtok večer zaútočili na školiace stredisko v Záporožskej jadrovej elektrárni, oznámila správa tejto Ruskom ovládanej elektrárne na okupovanom ukrajinskom území.

Útok si nevyžiadal obete a informácie o prípadných škodách sa spresňujú, dodala Moskvou dosadená správa elektrárne.

Obyvatelia mesta Sumy v noci hlásili dva výbuchy. Ruské drony zasiahli priemyselnú zónu na okraji mesta a poškodili nebytové budovy a bližšie neurčené vozidlá, uviedla oblastná vojenská správa podľa telegramového kanála RBK Ukrajina. Záchranári pod troskami našli telo strážcu objektu.

O nej, ako aj o tom, čo vlastne Rusko touto operáciou sledovalo, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s bývalým ministrom obrany Martinom Sklenárom, ktorý aktuálne pôsobí ako analytik think-tanku Globsec.

Dôvodom je plánované spoločné vojenské cvičenie Bieloruska a Ruska s označením Zapad. Na hranicu vycestoval poľský minister vnútra Marcin Kierwiňski.

„Som si vedomý, že pre mnohých podnikateľov je to ťažká situácia. Vláda preto analyzuje straty a zvažuje formy podpory,“ uviedol podľa príspevku na sieti X Kierwiňski, ktorý zatvorenie hranice označil za zodpovedný krok pre bezpečnosť Poľska a jeho občanov.

Rozhodnutie Varšavy oznámil premiér Donald Tusk ešte v utorok. Rusko-bieloruské manévre sa začnú v piatok na území Bieloruska pri poľskej hranici a majú agresívny charakter, povedal vtedy s tým, že zahŕňajú aj simuláciu útoku na Suvalský koridor.

Od polnoci zo štvrtka na piatok sú uzavreté všetky hraničné priechody vrátane železničných, a to až do skončenia cvičenia, ktoré má trvať do 16. septembra.

Rusko vyzvalo Poľsko, aby čo najskôr prehodnotilo svoje rozhodnutie, ktoré označilo za deštruktívne. Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová v tejto súvislosti varovala pred dôsledkami. Uzavretie hraníc má podľa jej slov „ospravedlniť politiku ďalšieho eskalovania napätia v centre Európy“.

Bielorusko v januári uviedlo, že na manévroch sa zúčastní 13-tisíc vojakov. V máji potom oznámilo, že ich počet sa zníži približne o polovicu.

Poľsko, ale napríklad aj predstavitelia Nemecka, Ukrajiny či Európskej únie naopak predpokladajú, že Rusko v noci na stredu vyslalo bezpilotné stroje nad poľské územie zámerne.

Ruské ministerstvo obrany prienik dronov do poľského vzdušného priestoru nepoprelo, tvrdí ale, že nešlo o úmysel, a už vôbec nie o útok.

"Mohol to byť omyl," povedal Trump o incidente novinárom. Poľsko v noci na stredu zaznamenalo 19 narušení svojho vzdušného priestoru. "Z celej situácie nie som nadšený, ale dúfajme, že sa to skončí," dodal.

Trump v stredu o incidente telefonicky hovoril s poľským prezidentom Karolom Nawrockým. Predtým na svojej sociálnej sieti zverejnil bez ďalších podrobností stručný príspevok, ktorý niektoré médiá označili za nejednoznačný či nejasný.

"Ako to, že Rusko narúša poľský vzdušný priestor dronmi? A je to tu!" napísal v stredu Trump.

Za plánovanú akciu označili incident poľský vicepremiér Krzysztof Gawkowski či minister zahraničia Radoslaw Sikorski. K úmyselnému vyslaniu dronov sa priklonil aj nemecký minister obrany Boris Pistorius, ktorý dodal, že žiadne dostupné dôkazy nesvedčia o náhode.

„Nie, nebolo to omylom,“ napísal Sikorski v krátkom príspevku na X, ktorým reagoval na Trumpa. Poľský minister zahraničných vecí vo štvrtok odcestoval do Kyjeva s cieľom získať skúsenosti s obranou proti dronom, oznámila predtým Varšava.

Ukrajinský prezident označil stretnutie za konštruktívne.

„Diskutovali sme o rôznych smeroch spolupráce – ako dosiahnuť skutočný mier a zabezpečiť bezpečnosť Ukrajiny,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X. Rokovania sa podľa neho týkali napríklad projektov iniciatívy PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny) a záväzkov krajín ako Holandsko, Švédsko či Dánsko financovať pre Ukrajinu zbrane vyrobené v USA.

Kellogg a Zelenskyj údajne hovorili aj o bilaterálnej dohode zameranej na spoločnú výrobu dronov a zbraní, ktorú navrhol Kyjev. „Spoliehame sa na kladnú odpoveď zo strany Spojených štátov,“ poznamenal ukrajinský prezident.

Podľa Zelenského sa viedla aj vecná diskusia o zvýšení tlaku na Rusko a ďalších krokoch potrebných na usporiadanie jeho osobného stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom s cieľom ukončiť vojnu.

„Trojstranný formát stretnutia najvyšších predstaviteľov (Ukrajiny, Ruska a USA) je nepochybne najúčinnejší,“ podotkol.

Predstavitelia Ukrajiny a Spojených štátov diskutovali aj o návrate unesených ukrajinských detí, medzinárodnej spolupráci v tejto oblasti a o podmienkach, v ktorých sa tieto deti nachádzajú.

Hovorili tiež o príprave na 80. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, koordinácii medzi Ukrajinou a USA a aktivitách v rámci tzv. koalície ochotných krajín.

Ukrajinský prezident zároveň vyjadril sústrasť americkému ľudu v súvislosti s vraždou Charlieho Kirka a poďakoval prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi za jeho reakciu na vraždu ukrajinskej utečenky Iryny Zaruckej v Severnej Karolíne.

„Je dôležité, aby spravodlivosť vždy zvíťazila, keď sa násilie snaží presadiť,“ dodal.