Ľudia majú vážne obavy z migrácie a ak nadobudnú pocit, že sa tieto obavy neberú do úvahy, môže to ovplyvniť aj ich správanie vo volebnej miestnosti, vyhlásil eurokomisár pre vnútorné veci a migráciu.
„Úlohou nás politikov je reagovať na obavy ľudí praktickými a fungujúcimi riešeniami. Nejde pritom o ľavicu, pravicu alebo stred, ale o to, aby sme členským štátom poskytli nástroje na to, aby mohli konať – ako v rámci EÚ, tak aj v spolupráci s našimi partnermi na celom svete,“ uviedol. Zdôraznil pritom potrebu posilniť vonkajšie hranice Únie, zakročiť proti prevádzačom migrantov a umožniť členským krajinám kooperáciu bez zbytočných prekážok.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Podľa Brunnera čelila Európa za posledných desať rokov od veľkej migračnej vlny viacerým skúškam, ktoré jasne odhalili slabiny azylového systému. „Prioritou v oblasti migrácie by malo byť budovanie dôvery medzi ľuďmi, že dianie v Európe máme pod kontrolou. Aby sme to dosiahli, musíme riadiť migráciu spravodlivo a rozhodne a zároveň koordinovať opatrenia na európskej úrovni,“ doplnil.
Túto úlohu má podľa neho naplniť Pakt o migrácii a azyle, ktorý bol schválený v prvej polovici minulého roka a nadobudne účinnosť v júni 2026.
„V súčasnosti stále fungujeme podľa zastaraných pravidiel a mnohé členské štáty a ich občania sú právom frustrovaní systémom, ktorý už nefunguje," poznamenal.
Súčasťou paktu je aj princíp solidarity, proti ktorému sa stavajú viaceré krajiny vrátane štátov Vyšehradskej štvorky.
„Zabezpečuje, aby zodpovednosť a solidarita išli ruka v ruke. Vo všeobecnosti nesú krajiny na vonkajších hraniciach Únie veľký podiel zodpovednosti za vykonávanie hraničných postupov, bezpečnostných kontrol a registráciu žiadostí o azyl. Solidarita je nevyhnutnou protiváhou tejto zodpovednosti. Ak je niektorá krajina pod tlakom, iní zakročia, aby jej pomohli,“ skonštatoval.
Brunner upozornil, že migrácia predstavuje výzvu, ktorá ďaleko presahuje hranice EÚ. Podľa neho je kľúčové zefektívniť návratovú politiku a zároveň posilniť spoluprácu s krajinami pozdĺž migračných trás aj s krajinami pôvodu migrantov. „To znamená zintenzívnenie diplomacie v oblasti migrácie a budovanie komplexných partnerstiev na riešenie jej základných príčin,“ dodal s tým, že tento prístup už podľa neho prináša výsledky a počet nelegálnych migrantov sa znížil.
EÚ chce na tento cieľ využívať rôzne nástroje – od vízovej politiky a obchodu až po rozvojovú pomoc.
„Nejde len o to, aby sme zabránili nebezpečným cestám, ale aj o zabezpečenie talentov, ktoré Európa potrebuje na podporu domáceho trhu práce a zachovanie globálnej konkurencieschopnosti,“ vysvetlil pre TASR.
Okrem navrhovaných opatrení musí EÚ podľa Brunnera preskúmať aj nové spôsoby návratu osôb, ktoré nemajú právo zostať v Únii, vrátane umožnenia členským štátom rokovať o zriadení návratových centier. „Tieto centrá by fungovali na základe jasných záruk a pravidiel,“ uviedol v súvislosti s obavami o porušovanie práv migrantov v tretích krajinách.
Brunner sa v rozhovore dotkol aj kľúčovej úlohy Slovenska pri pomoci vysídleným osobám z Ukrajiny, ktoré v členských štátoch našli bezpečie, úkryt a príležitosti. „Slovensko preukázalo mimoriadnu solidaritu a poskytlo ochranu viac ako 130.000 Ukrajincom. Túto veľkorysosť si navždy zapamätajú rodiny a deti, ktorým bola poskytnutá pomoc v čase núdze,“ skonštatoval. Podľa neho je bezpečnosť Ukrajiny aj bezpečnosťou Európy.
Keďže situácia na Ukrajine je naďalej neistá, EÚ jej občanom predĺžila štatút dočasnej ochrany do jari budúceho roka.
„Zároveň sme sa pripravili na hladký prechod po jej uplynutí vrátane podpory bezpečných a dôstojných návratov teraz aj v budúcnosti,“ zakončil Brunner. (TASR)
