Južná Kórea podnikla v OSN ďalší krok k obnoveniu sankcií voči Iránu

Vo štvrtok to oznámil americký minister zahraničia Marco Rubio, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.

Spojené štáty oznámili zaslanie pomoci vo výške 63 miliónov dolárov už v júli po stretnutí Trumpa s filipínskym prezidentom Ferdinandom Marcosom v Bielom dome. Administratíva sa vtedy odvolala na nový prístup k zahraničnej pomoci zavedeným po ukončení činnosti Agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID).

„(Pomoc ukazuje) komplexné puto medzi Spojenými štátmi a Filipínami a efektívny, časovo obmedzený a úzko cielený prístup novej éry zahraničnej pomoci v duchu prístupu America First (Amerika na prvom mieste, pozn. TASR),“ vyhlásil vo štvrtok Rubio.

Agentúra Reuters pripomína, že Trumpova vláda sa snaží

zadržať miliardy dolárov na zahraničnú pomoc, ktoré predtým schválil Kongres, ako súčasť snahy prezidenta o jej obmedzenie v rámci ním presadzovanej politiky.

Napriek tomu americkí zákonodarcovia vyčlenili v rozpočte na zahraničnú pomoc niekoľko miliárd - 11 miliárd dolárov musí pritom byť minutých do konca septembra. Trumpova administratíva po podaní žaloby uviedla, že má v úmysle spotrebovať 6,5 miliardy dolárov z týchto prostriedkov; jej žiadosť o zablokovanie ďalších štyroch miliárd dolárov je predložená Najvyššiemu súdu USA.

(TASR)

Loď podľa vyhlásenia vykonala výskumné pokusy aj výcvikové misie a jej plavba nebola namierená proti akémukoľvek cieľu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Lietadlová loď Fu-ťien bola verejnosti predstavená v roku 2022, do prevádzky ale zatiaľ oficiálne uvedená nebola. Je väčšia a technologicky vyspelejšia ako lietadlové lode Šan-tung, uvedená do prevádzky v roku 2019, a Liao-ning, ktorú Čína kúpila od Ukrajiny v roku 1998 a zrekonštruovala vo svojich lodeniciach.

„Organizácia medziregionálnych skúšok a cvičení pre lietadlovú loď Fu-ťien je bežnou súčasťou procesu jej výstavby a nie je namierená proti žiadnemu konkrétnemu cieľu,“ uvádza sa vo vyhlásení. Fu-ťien začali vysielať na skúšobné plavby minulý rok.

Japonské ministerstvo obrany vo štvrtok neskoro večer uviedlo, že čínska lietadlová loď sprevádzaná dvomi torpédoborcami vstúpila do Východočínskeho mora a plávala juhozápadným smerom k Taiwanu. Taiwanská strana na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovala.

Peking za posledných päť rokov podľa Reuters zintenzívnil svoju vojenskú prítomnosť v okolí Taiwanu, ktorý považuje za súčasť pevninskej Číny. Takto zorganizoval napríklad vojenské cvičenia v snahe presadiť svoje nároky v tejto oblasti.

Vodné cesty, cez ktoré najnovšie podľa vyhlásenia čínskeho námorníctva preplávala lietadlová loď Fu-ťien, sú predmetom sporov - Čína považuje Taiwanský prieliv za svoje teritoriálne vody, zatiaľ čo Taiwan, USA a mnohí ich spojenci tvrdia, že ide o medzinárodnú trasu. Čína si takisto nárokuje väčšinu Juhočínskeho mora, kvôli čomu sa sporí s regionálnymi krajinami, ako sú Filipíny a Vietnam. (TASR)

Dôvodom je plánované spoločné vojenské cvičenie Bieloruska a Ruska s označením Zapad. Na hranicu vycestoval poľský minister vnútra Marcin Kierwiňski, informuje TASR podľa poľských médií.

„Som si vedomý, že pre mnohých podnikateľov je to ťažká situácia. Vláda preto analyzuje straty a zvažuje formy podpory,“ uviedol podľa príspevku na sieti X Kierwiňski, ktorý zatvorenie hranice označil za zodpovedný krok pre bezpečnosť Poľska a jeho občanov.

Rozhodnutie Varšavy oznámil poľský premiér Donald Tusk ešte v utorok. Rusko-bieloruské manévre sa začnú v piatok na území Bieloruska pri poľskej hranici a majú agresívny charakter, povedal vtedy s tým, že zahŕňajú aj simuláciu útoku na Suvalský koridor.

Od polnoci zo štvrtka na piatok sú uzavreté všetky hraničné priechody vrátane železničných, a to až do skončenia cvičenia, ktoré má trvať do 16. septembra.

Rusko vyzvalo Poľsko, aby čo najskôr prehodnotilo svoje rozhodnutie, ktoré označilo za deštruktívne. Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová v tejto súvislosti varovala pred dôsledkami. Uzavretie hraníc má podľa jej slov „ospravedlniť politiku ďalšieho eskalovania napätia v centre Európy“.

Bielorusko v januári uviedlo, že na manévroch sa zúčastní 13.000 vojakov. V máji potom oznámilo, že ich počet sa zníži približne o polovicu. (TASR)

Štyria z piatich sudcov najvyššieho súdu ho krátko predtým uznali za vinného z pokusu o štátny prevrat po prehre v prezidentských voľbách v roku 2022, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Sedemdesiatročnému bývalému armádnemu kapitánovi tak po vynesení rozsudku najvyššieho súdu podľa AFP hrozí, že strávi zvyšok života vo väzení. Bolsonaro tvrdí, že je obeťou politického prenasledovania, ktoré mu má zabrániť kandidovať v ďalších voľbách.

Z päťčlenného senátu najvyššieho súdu dospeli štyria sudcovia k záveru, že Bolsonaro viedol sprisahanie, ktorého cieľom bolo udržať ho pri moci a zabrániť tak víťazovi volieb Luizovi Ináciovi Lulovi da Silvovi nastúpiť do prezidentského úradu začiatkom roka 2023. Zvyšný sudca podľa stanice BBC hlasoval za jeho oslobodenie spod všetkých obvinení. Za vinných boli uznaní aj siedmi spoluobžalovaní, sú medzi nimi bývalí ministri a vojenskí velitelia.

Bolsonaro sa môže proti najnovšiemu verdiktu odvolať a neznamená, že pôjde okamžite do väzenia, vysvetlila agentúra AP. Senát má teraz podľa nej 60 dní na zverejnenie rozsudku a keď tak urobí, majú exprezidentovi právnici päť dní na podanie návrhov na objasnenie. Tí už avizovali, že sa odvolajú na najvyšší súd, ktorý tvorí celkovo 11 sudcov.

Prokurátori obvinili Bolsonara z celkovo piatich trestných činov. Okrem pokusu o štátny prevrat medzi ne patrilo aj členstvo v ozbrojenej zločineckej organizácii, pokus o násilné zrušenie demokratického právneho štátu a podiel na násilnostiach.

Bolsonaro, ktorý bol prezidentom v rokoch 2019 - 2022, má zakázané kandidovať na verejnú funkciu do roku 2030 za to, že bez dôkazov spochybnil brazílsky volebný systém. V súčasnosti je v domácom väzení v Brazílii a na pojednávaní sa nezúčastnil.

S verdiktom o uznaní viny krátko po jeho vynesení vyjadril nesúhlas americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Na sieti X napísal, že ide o „nespravodlivé“ rozhodnutie a „politické prenasledovanie zo strany sankcionovaného porušovateľa ľudských práv“, brazílskeho sudcu Alexandreho de Moraesa. „Spojené štáty budú na tento hon na čarodejnice reagovať primerane,“ uviedol Rubio.

Americký prezident Donald Trump, ktorý v odvete za stíhanie Bolsonara uvalil dovoz tovaru z Brazílie 50-percentné clo, zase novinárom povedal, že ho verdikt „veľmi prekvapil“. „Je to veľmi podobné tomu, čo sa pokúsili urobiť so mnou, ale vôbec im to nevyšlo,“ povedal Trump, pričom svojho brazílskeho spojenca označil za „dobrého chlapa“.

Brazílske ministerstvo zahraničných vecí v reakcii uviedlo, že sa nenechá zastrašiť „hrozbami“ zo strany Rubia, ktorý vo svojom vyhlásení „útočí“ na brazílsky štát a ignoruje fakty a presvedčivé dôkazy.

UPOZORNENIE: Správa bola rozšírená o 9. odsek. (TASR)

Agentúre Reuters to vo štvrtok povedal hovorca nemeckej vlády, píše TASR.

Zámer uznať Palestínu ako štát na nadchádzajúcom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN avizovali v posledných týždňoch Francúzsko, Belgicko, Kanada a Austrália. V tomto duchu sa vyjadrili aj predstavitelia Británie, súčasne ale uviedli, že od plánu upustia, ak Izrael podnikne kroky na zmiernenie humanitárnej krízy v Pásme Gazy a zaviaže sa k dlhodobému mierovému procesu.

„Nemecko podporí takú rezolúciu, ktorá jednoducho opisuje súčasný stav v medzinárodnom práve,“ povedal hovorca vlády s tým, že Berlín „vždy obhajoval riešenie založené na dvoch štátoch a neustále o to žiada“.

Ako vysvetľuje Reuters, dvojštátne riešenie konfliktu na Blízkom východe predstavuje myšlienku vzájomnej a pokojnej koexistencie Izraelčanov a Palestínčanov vedľa seba - palestínsky štát na území, ktoré Izrael obsadil vo vojne v roku 1967, s Pásmom Gazy a Západným brehom Jordánu prepojenými koridorom cez židovský štát.

Palestínu ako štát už uznalo viac ako 140 zo 193 členských štátov OSN vrátane niekoľkých krajín EÚ, napríklad Španielsko a Írsko. SR pri svojom vzniku v roku 1993 právne prevzala uznanie Palestínskeho štátu od Československej socialistickej republiky.

Nemecko sa k západným partnerom zatiaľ pridať neplánuje; hovorca pripomenul, že spolkový kancelár Friedrich Merz pred niekoľkými dňami povedal, že Nemecko to v súčasnosti nepovažuje za vhodné.

Spojené štáty, ako spojenec Izraela, dôrazne odmietajú akýkoľvek krok svojich európskych spojencov smerujúci k uznaniu palestínskej nezávislosti. Minulý týždeň americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že USA varovali ostatné krajiny, že to spôsobí iba ďalšie problémy. (TASR)

Šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski to v reakcii zverejnenej krátko nato odmietol. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

K prieniku dronov do Poľska došlo v noci na stredu počas ruského náletu na Ukrajinu. Poľské radary zachytili niekoľko desiatok objektov, pričom niektoré z nich boli zostrelené ako potenciálna hrozba. Ministerstvo vnútra oznámilo, že doteraz sa našli zvyšky 16 dronov.

„Mohol to byť omyl,“ povedal podľa AFP Trump, ktorý predtým hovoril o incidente s poľským prezidentom Karolom Nawrockým. Ten vyhlásil, že Poľsko je v hybridnej vojne s Ruskom, a upozornil na podľa neho na falošné tvrdenia šírené Moskvou, že drony, ktoré vnikli na územie Poľska, pochádzali z Ukrajiny.

„Bez ohľadu na to, nie som spokojný s ničím, čo súvisí s celou tou situáciou (okolo vojny na Ukrajine, pozn. TASR), ale dúfam, že to skončí,“ dodal Trump.

„Nie, nebolo to omylom,“ napísal Sikorski v krátkom príspevku na sieti X, ktorým reagoval na správu poľskej televízie TVN24 o Trumpovom najnovšom výroku. Poľský minister zahraničných vecí vo štvrtok odcestoval do Kyjeva s cieľom získať skúsenosti s obranou proti dronom, oznámila predtým Varšava.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová v stredu vyhlásila, že Rusko zrejme úmyselne narušilo poľský vzdušný priestor. Takisto predstavitelia Ukrajiny tvrdia, že išlo o zámernú eskaláciu zo strany Moskvy. Nawrocki zase prienik dronov označil za provokáciu a vo štvrtok upozornil, že išlo o „pokus otestovať pripravenosť NATO reagovať“. Incident odsúdili viacerí európski lídri.

Ruská armáda uviedla, že pri útokoch na Ukrajinu nemala v úmysle zasiahnuť akékoľvek ciele na území Poľska. Predstavitelia Moskvy tvrdia, že neexistujú dôkazy o tom, že išlo o ruské drony.

Poľsko sa už v stredu rozhodlo podať oficiálnu žiadosť na aktiváciu článku 4 Severoatlantickej zmluvy. Ten umožňuje členským štátom Aliancie spoločné konzultácie, ak je podľa názoru ktoréhokoľvek z nich ohrozená jeho územná celistvosť, nezávislosť alebo bezpečnosť. Zostrelenie ruských dronov nad Poľskom je podľa premiéra Donalda Tuska prvý takýto incident na území členského štátu NATO.

V piatok večer bude o udalosti mimoriadne rokovať Bezpečnostná rada OSN.

UPOZORNENIE: Správa bola aktualizovaná v 1. odseku a rozšírená o 5. odsek. (TASR)

Štyria z piatich sudcov najvyššieho súdu ho krátko predtým uznali za vinného z pokusu o štátny prevrat po prehre v prezidentských voľbách v roku 2022, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Sedemdesiatročnému bývalému armádnemu kapitánovi tak po vynesení rozsudku najvyššieho súdu podľa AFP hrozí, že strávi zvyšok života vo väzení. Bolsonaro tvrdí, že je obeťou politického prenasledovania, ktoré mu má zabrániť kandidovať v ďalších voľbách.

Z päťčlenného senátu najvyššieho súdu dospeli štyria sudcovia k záveru, že Bolsonaro viedol sprisahanie, ktorého cieľom bolo udržať ho pri moci a zabrániť tak víťazovi volieb Luizovi Ináciovi Lulovi da Silvovi nastúpiť do prezidentského úradu začiatkom roka 2023. Zvyšný sudca podľa stanice BBC hlasoval za jeho oslobodenie spod všetkých obvinení. Za vinných boli uznaní aj siedmi spoluobžalovaní, sú medzi nimi bývalí ministri a vojenskí velitelia.

Bolsonaro sa môže proti najnovšiemu verdiktu odvolať a neznamená, že pôjde okamžite do väzenia, vysvetlila agentúra AP. Senát má teraz podľa nej 60 dní na zverejnenie rozsudku a keď tak urobí, majú exprezidentovi právnici päť dní na podanie návrhov na objasnenie. Tí už avizovali, že sa odvolajú na najvyšší súd, ktorý tvorí celkovo 11 sudcov.

Prokurátori obvinili Bolsonara z celkovo piatich trestných činov. Okrem pokusu o štátny prevrat medzi ne patrilo aj členstvo v ozbrojenej zločineckej organizácii, pokus o násilné zrušenie demokratického právneho štátu a podiel na násilnostiach.

Bolsonaro, ktorý bol prezidentom v rokoch 2019 - 2022, má zakázané kandidovať na verejnú funkciu do roku 2030 za to, že bez dôkazov spochybnil brazílsky volebný systém. V súčasnosti je v domácom väzení v Brazílii a na pojednávaní sa nezúčastnil.

S verdiktom o uznaní viny krátko po jeho vynesení vyjadril nesúhlas americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Na sieti X napísal, že ide o „nespravodlivé“ rozhodnutie a „politické prenasledovanie zo strany sankcionovaného porušovateľa ľudských práv“, brazílskeho sudcu Alexandreho de Moraesa. „Spojené štáty budú na tento hon na čarodejnice reagovať primerane,“ uviedol Rubio.

Americký prezident Donald Trump, ktorý v odvete za stíhanie Bolsonara uvalil dovoz tovaru z Brazílie 50-percentné clo, zase novinárom povedal, že ho verdikt „veľmi prekvapil“. „Je to veľmi podobné tomu, čo sa pokúsili urobiť so mnou, ale vôbec im to nevyšlo,“ povedal Trump, pričom svojho brazílskeho spojenca označil za „dobrého chlapa“. (TASR)

Štyria z piatich sudcov najvyššieho súdu ho krátko predtým uznali za vinného z pokusu o štátny prevrat po prehre v prezidentských voľbách v roku 2022, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

UPOZORNENIE: Správu aktualizujeme. (TASR)