Izraelská armáda nariadila evakuáciu celého mesta Gaza

Vyjadrenia Johnsona prichádzajú v čase, keď európski lídri diskutujú o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu v prípade prímeria alebo mierovej dohody, vrátane návrhov na vyslanie zahraničných vojsk, ktoré by zabránili ďalšej ruskej invázii.

Súčasné návrhy počítajú s nasadením viacnacionálnej záložnej sily až po ukončení bojov, no Rusko opakovane tvrdí, že vojnu ukončí len úplným víťazstvom.

Na fóre Borderlands Foundation Ukraine Defense v Londýne Johnson argumentoval, že prítomnosť zahraničných vojsk by Putina presvedčila, že „nie je na ňom, aby rozhodoval, ktoré cudzie krajiny môžu prísť na Ukrajinu a pomáhať jej v obrane“.

„Koalícia ochotných by mohla byť práve teraz viditeľným dôkazom odpovede na otázku, na ktorú si Putin potrebuje odpovedať vo svojej vlastnej hlave,“ povedal Johnson. „Odpoveďou na túto otázku je, že Ukrajina je súčasťou západnej bezpečnostnej architektúry a tam v podstate smeruje.“

Bývalý premiér zdôraznil, že symbolické sľuby nestačia a je potrebná reálna západná prítomnosť, ktorá jasne ukáže smerovanie Ukrajiny k západným inštitúciám, nielen k Európskej únii, ale aj k Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Moskva varovala, že zahraničné jednotky na Ukrajine budú považované za legitímne ciele, no Johnson tieto hrozby odmietol a tvrdí, že viditeľná prítomnosť Západu je jediný spôsob, ako prinútiť Putina k ústupkom a prímeriu. (SITA, Kyiv Independent)

V rokoch 2014 až 2025 sa počet vojakov viac ako zdvojnásobil z približne 100-tisíc na 216-tisíc, čo je tretia najväčšia armáda v NATO po USA a Turecku, pričom cieľom je dosiahnuť až 300-tisíc príslušníkov ozbrojených síl.

Premiér Donald Tusk sa podľa webu Kyiv Independent dokonca netají plánom na rozsiahly vojenský výcvik všetkých dospelých mužov v krajine s cieľom vybudovať armádu s pol miliónom vojakov vrátane záložníkov.

Poľsko zároveň vedie v obranných výdavkoch v rámci NATO, pričom tento rok plánuje minúť 4,7 % HDP, čo predstavuje približne 35 miliárd dolárov, teda trojnásobok výdavkov z roku 2014.

Krajina investuje do moderného vojenského vybavenia vrátane tankov PT-91, nemeckých Leopardov, amerických Abramsov, juhokórejských K2, lietadiel FA-50, húfnic K9, vrtuľníkov Apache a stíhačiek F-35.

Poľsko tiež objednalo 486 raketových systémov HIMARS, ktoré sa ukázali ako účinné v ukrajinskom konflikte. Do roku 2030 plánuje Poľsko prevádzkovať približne 1 100 tankov, čo by znamenalo, že takáto tanková flotila by bola väčšia ako flotila Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska a Talianska dohromady.

Napriek týmto ambíciám však vojna na Ukrajine odhalila viaceré slabiny poľskej armády. Medzi najväčšie problémy patrí nedostatok dronov a prostriedkov na ich ničenie, neefektívna logistika, spomaľujúci sa nábor a komplikované rozhodovacie procesy.

Podľa bezpečnostného experta Roberta Czuldu z Univerzity v Lodži sa závery z ukrajinskej vojny implementujú veľmi pomaly a často sa sústreďujú skôr na nákup viditeľnej techniky než na systémové reformy.

Poľsko má len jeden protidronový systém SKYctrl, ktorý často zlyháva, čo ohrozuje aj ochranu leteckých základní a flotily F-16 a F-35. Ruské drony opakovane narušujú poľské vzdušné priestory bez toho, aby boli zostrelené.

Nábor nových vojakov sa spomalil, pričom v roku 2023 sa do armády prihlásilo 16-tisíc nováčikov a do polovice roku 2024 len 10-tisíc.

Vojna na Ukrajine zdôraznila potrebu efektívneho systému náhrady vojakov na fronte, ktorý Poľsko zatiaľ nemá. Ďalšie slabiny zahŕňajú nedostatok kybernetických a vesmírnych spravodajských kapacít, nedostatok domácej výroby delostreleckej munície, slabý civilný obranný systém a logistiku.

Analytici upozorňujú, že poľská vojenská doktrína sa líši od ukrajinskej a kladie dôraz na interoperabilitu s NATO a vzdušnú prevahu. Napriek snahám o zlepšenie Poľsko čelí pomalému napredovaniu v implementácii potrebných reforiem, čo môže ohroziť efektívnosť armády v prípade rozsiahlejšieho konfliktu s Ruskom. (SITA, Kyiv Independent)