Poľsko buduje najväčšiu armádu v Európe, no vojna na Ukrajine odhaľuje jej slabiny

Ľudia majú vážne obavy z migrácie a ak nadobudnú pocit, že sa tieto obavy neberú do úvahy, môže to ovplyvniť aj ich správanie vo volebnej miestnosti, vyhlásil eurokomisár pre vnútorné veci a migráciu.

„Úlohou nás politikov je reagovať na obavy ľudí praktickými a fungujúcimi riešeniami. Nejde pritom o ľavicu, pravicu alebo stred, ale o to, aby sme členským štátom poskytli nástroje na to, aby mohli konať – ako v rámci EÚ, tak aj v spolupráci s našimi partnermi na celom svete,“ uviedol. Zdôraznil pritom potrebu posilniť vonkajšie hranice Únie, zakročiť proti prevádzačom migrantov a umožniť členským krajinám kooperáciu bez zbytočných prekážok.

Podľa Brunnera čelila Európa za posledných desať rokov od veľkej migračnej vlny viacerým skúškam, ktoré jasne odhalili slabiny azylového systému. „Prioritou v oblasti migrácie by malo byť budovanie dôvery medzi ľuďmi, že dianie v Európe máme pod kontrolou. Aby sme to dosiahli, musíme riadiť migráciu spravodlivo a rozhodne a zároveň koordinovať opatrenia na európskej úrovni,“ doplnil.

Túto úlohu má podľa neho naplniť Pakt o migrácii a azyle, ktorý bol schválený v prvej polovici minulého roka a nadobudne účinnosť v júni 2026.

„V súčasnosti stále fungujeme podľa zastaraných pravidiel a mnohé členské štáty a ich občania sú právom frustrovaní systémom, ktorý už nefunguje," poznamenal.

Súčasťou paktu je aj princíp solidarity, proti ktorému sa stavajú viaceré krajiny vrátane štátov Vyšehradskej štvorky.

„Zabezpečuje, aby zodpovednosť a solidarita išli ruka v ruke. Vo všeobecnosti nesú krajiny na vonkajších hraniciach Únie veľký podiel zodpovednosti za vykonávanie hraničných postupov, bezpečnostných kontrol a registráciu žiadostí o azyl. Solidarita je nevyhnutnou protiváhou tejto zodpovednosti. Ak je niektorá krajina pod tlakom, iní zakročia, aby jej pomohli,“ skonštatoval.

Brunner upozornil, že migrácia predstavuje výzvu, ktorá ďaleko presahuje hranice EÚ. Podľa neho je kľúčové zefektívniť návratovú politiku a zároveň posilniť spoluprácu s krajinami pozdĺž migračných trás aj s krajinami pôvodu migrantov. „To znamená zintenzívnenie diplomacie v oblasti migrácie a budovanie komplexných partnerstiev na riešenie jej základných príčin,“ dodal s tým, že tento prístup už podľa neho prináša výsledky a počet nelegálnych migrantov sa znížil.

EÚ chce na tento cieľ využívať rôzne nástroje – od vízovej politiky a obchodu až po rozvojovú pomoc.

„Nejde len o to, aby sme zabránili nebezpečným cestám, ale aj o zabezpečenie talentov, ktoré Európa potrebuje na podporu domáceho trhu práce a zachovanie globálnej konkurencieschopnosti,“ vysvetlil pre TASR.

Okrem navrhovaných opatrení musí EÚ podľa Brunnera preskúmať aj nové spôsoby návratu osôb, ktoré nemajú právo zostať v Únii, vrátane umožnenia členským štátom rokovať o zriadení návratových centier. „Tieto centrá by fungovali na základe jasných záruk a pravidiel,“ uviedol v súvislosti s obavami o porušovanie práv migrantov v tretích krajinách.

Brunner sa v rozhovore dotkol aj kľúčovej úlohy Slovenska pri pomoci vysídleným osobám z Ukrajiny, ktoré v členských štátoch našli bezpečie, úkryt a príležitosti. „Slovensko preukázalo mimoriadnu solidaritu a poskytlo ochranu viac ako 130.000 Ukrajincom. Túto veľkorysosť si navždy zapamätajú rodiny a deti, ktorým bola poskytnutá pomoc v čase núdze,“ skonštatoval. Podľa neho je bezpečnosť Ukrajiny aj bezpečnosťou Európy.

Keďže situácia na Ukrajine je naďalej neistá, EÚ jej občanom predĺžila štatút dočasnej ochrany do jari budúceho roka.

„Zároveň sme sa pripravili na hladký prechod po jej uplynutí vrátane podpory bezpečných a dôstojných návratov teraz aj v budúcnosti,“ zakončil Brunner. (TASR)

Oznámil to v stredu hovorca poľskej vlády Adam Szlapka po tom, čo premiér Donald Tusk informoval o formálnom podaní návrhu v súvislosti s narušeniami poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi.

„To, čo sa dnes v noci stalo, je dôkazom toho, že Rusko používa všetky formy provokácie a jeho agresívna politika voči európskym štátom je realitou. Sme permanentne vystavení rôznym formám útokov v rámci hybridnej vojny, ktorú proti nám Rusko vedie, ale drony, ktoré vstúpia do vzdušného priestoru štátu NATO, to je niečo mimoriadne nebezpečné. Sme pripravení sa podieľať na posilnení ochrany východnej hranice Severoatlantickej aliancie a urobiť všetky kroky, na ktorých sa NATO dohodne. V prípade naliehavej potreby sme pripravení pomôcť chrániť hranice EÚ pred ruskými provokáciami,“ povedal Fiala.

Podotkol, že napriek tejto situácii niektoré politické strany tvrdia, že agresor je NATO a Česko by nemalo posilňovať obranu. Takéto tvrdenia sú podľa Fialu nezodpovedné a nebezpečné a považuje ich za službu ruskej propagande.

„Chcel by som apelovať na všetkých, ktorí stále tvrdia, že sa nás vojna netýka, aby otvorili oči. Teraz vidíme, že Rusko provokuje aj našich najbližších susedov. Drony dopadajú 200 kilometrov od našich domovov,“ povedal.

Vyzval všetky politické sily v krajine, aby útok jasne odsúdili.

„Ak to neurobia, tak vedome alebo nevedome slúžia záujmom Ruska,“ zdôraznil predseda českej vlády. ČR síce aktuálne nie je nijako bezprostredne ohrozená, ale platí, že situácia je veľmi vážna. Vláda podľa neho v rozpočte na budúci rok plánuje výraznejšie zvýšenie prostriedkov na obranu než bol pôvodný harmonogram, konkrétne chce investovať 2,35 percenta HDP.

Fiala zrejme narážal na pondelkový rozhovor líderky neformálnej koalície okolo hnutia Stačilo! Kateřiny Konečnej pre server iDNES.cz. Konečná v ňom uviedla, že NATO je agresívny pakt a nevidí dôvod na tvrdenie, ako Česko chráni. Preferovala by neutralitu po vzore Rakúska. Ak by bolo v budúcnosti vyhlásené referendum o vystúpení ČR z NATO, hlasovala by za. (TASR)

Ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že ruské sily pri svojom útoku zasiahli podniky vojensko-priemyselného komplexu Ukrajiny v Ivano-Frankivskej, Chmeľnyckej a Žytomyrskej oblasti a tiež v mestách Vinnycia a Ľvov. Všetky určené objekty podľa neho zasiahli.

"Objekty na území Poľska na zásah plánované neboli," dodalo vo vyhlásení ruské ministerstvo s tým, že maximálny dolet dronov použitých pri údere nepresahuje 700 kilometrov.

"Sme však pripravení k danej téme uskutočniť konzultácie s ministerstvom obrany Poľska," dodal ruský rezort obrany.

Ide o prvé oficiálne vyjadrenie z vysokopostavených miest Ruska k dronovému incidentu. Hovorca Kremľa Peskov predtým na otázku odmietol odpovedať a odkázal sa práve na ministerstvo obrany. (ČTK)

Ide o ďalší dôkaz, že Rusko systematicky porušuje medzinárodné právo a vzdušný priestor členských štátov NATO. Na tlačovej konferencii to uviedol poslanec za opozičnú SaS Juraj Krúpa.

„Rusko si arogantne dovoľuje porušovať vzdušný priestor a medzinárodné právo Aliancie a robí to systematicky, dlhodobo a bez toho, aby malo akékoľvek obavy. Toto je zásadná vec, ktorá pred nami je,“ skonštatoval Krúpa.

Reakciu Poľska, ktoré požiadalo o konzultácie podľa článku štyri Severoatlantickej zmluvy, považuje za adekvátnu.

Reagoval tak na nočný ruský dronový útok, ktorý zasiahol aj územie Poľska. Podľa premiéra je preto nevyhnutné ustáliť, či išlo o úmysel alebo náhodu a pod koho kontrolou boli drony. Vyjadril Poľsku solidaritu a ponúkol súčinnosť pri hľadaní všetkých potrebných odpovedí.

"Informácie zásadne čerpám z relevantných zdrojov. Tie mi v tomto okamihu umožňujú zaujať len vyššie uvedené stanovisko," napísal na svojom Facebooku.

Povedal to šéf NATO Rutte, ktorý za veľmi úspešnú označil reakciu spojeneckých síl z viacerých európskych krajín.

Poľské a aliančné lietadlá niektoré z dronov zostrelili.

Aliancia teraz podrobne hodnotí okolnosti incidentu, dodal Rutte. "Musíme dokázať, že sme vždy o krok napred. Táto noc ukázala, že sme schopní brániť každý centimeter územia NATO, samozrejme vrátane vzdušného priestoru," povedal Rutte v krátkom vyhlásení pre médiá.

Na akcii sa podieľali poľské stíhačky F-16, holandské F-35, talianske prieskumné lietadlo AWACS, aliančné tankovacie lietadlo MRTT a nemecký protivzdušný systém Patriot, uviedol šéf NATO.

Veľvyslanci o situácii rokovali na žiadosť Poľska, ktoré podľa štvrtého článku aliančnej zmluvy požiadalo o konzultáciu. Rutte povedal, že NATO naďalej pozorne monitoruje vzdušný priestor pri svojich východných hraniciach a je pripravené zasiahnuť.

"Môj odkaz (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi je jasný. Zastavte vojnu. Prestaňte narúšať aliančný vzdušný priestor," povedal Rutte s tým, že nešlo o ojedinelú udalosť.

Aliancia podľa neho nepoľaví v podpore Ukrajiny, ktorú Rusko na Putinov rozkaz napadlo vo februári 2022.