Poľskí policajti našli trosku zostreleného dronu

Pôjde o prostriedky z celkovej sumy 150 miliárd eur získaných zo spoločného programu EÚ SAFE (Security Action for Europe).

Brusel chce takto urýchliť výstavbu „múru proti dronom“ založeného na technológii, ktorá bola overená v boji na Ukrajine. Informoval o tom v stredu denník The Financial Times.

Reakcia na nedávne narušenie vzdušného priestoru Poľska a Rumunska ruskými dronmi podľa FT ukázala, že NATO sa spolieha na drahé technológie, ako sú napríklad stíhačky vybavené raketami, a to aj pri ničení relatívne lacných bezpilotných lietadiel.

Spojenecké sily navyše zostrelili iba niekoľko z približne 19 dronov, ktoré prenikli do Poľska.

V snahe vyplniť túto medzeru v kapacitách NATO povzbudila EÚ svoje členské štáty, aby využili úniové fondy a spoločne zakúpili nové obranné systémy, ktoré sa osvedčili na Ukrajine.

Kým tak spravia, NATO spustilo operáciu Eastern Sentry s cieľom posilniť ochranu východného krídla NATO, do ktorej sú zapojené stíhačky, lode a prieskumné systémy rozmiestnené od Fínska po Bulharsko.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v prejave o stave Únie niekoľko hodín po incidente v Poľsku oznámila, že poskytne šesť miliárd eur a uzavrie s Ukrajinou spojenectvo v oblasti bezpilotných lietadiel, aby „premenila ukrajinskú vynaliezavosť na výhodu na bojisku a na spoločnú priemyselnú výrobu“. Okrem toho vyhlásila, že Európa by mala na svojich východných hraniciach vybudovať „múr proti dronom“.

Poľsko, pobaltské štáty a Fínsko – členské štáty EÚ susediace s Ruskom – už avizovali plány na posilnenie svojich hraníc. Predstavitelia ale varujú, že tento prístup bude účinný len vtedy, ak bude jednotný a založený na spoločných a plne integrovaných technológiách. (TASR)

Informovala v stredu britská stanica BBC. Podľa nej je Kozak považovaný za jediného predstaviteľa v okolí ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý je proti vojne s Ukrajinou.

Dva informované zdroje pre spravodajský web RBK uviedli, že Dmitrij Kozak cez víkend požiadal o uvoľnenie z funkcie na vlastnú žiadosť. Oba zdroje uvádzajú, že Kozak zvažuje rôzne ponuky v podnikateľskej sfére.

O Kozakovom odchode informoval aj magazín Forbes. Podľa jeho zdroja chcel Kozak z prezidentskej kancelárie odísť už v roku 2022, po ruskej invázii na Ukrajinu.

Aj denník New York Times (NYT) začiatkom augusta 2025 s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že Kozak v roku 2022 Putinovi radil, aby nepodnikal inváziu na Ukrajinu, a v roku 2025 mu navrhol začať mierové rozhovory a urobiť v Rusku reformy vrátane podriadenia bezpečnostných zložiek vláde.

Údajne práve po zverejnení tohto článku Putin vydal výnos, ktorým zrušil v prezidentskej kancelárii dva odbory riadené Kozakom.

Kozak je jedným z najdlhšie pôsobiacich spolupracovníkov ruského prezidenta Vladimira Putina. V 90. rokoch spolu pracovali v kancelárii primátora Petrohradu Anatolija Sobčaka. Od začiatku 21. storočia Kozak zastával rôzne vysoké pozície v kabinete ministrov a Kremli. V rokoch 2008-20 bol podpredsedom vlády a od roku 2020 zástupcom vedúceho prezidentskej administratívy.

Po začatí invázie ruskej armády na Ukrajinu bol Kozak de facto prezidentským výnosom odstavený od aktivít týkajúcich sa Ukrajiny a vytratil sa aj z médií, uviedli zdroje pre BBC ešte v roku 2022. (TASR)

Podľa poľských médií sú favoritmi na dodávku ponoriek nemecká spoločnosť ThyssenKrupp Marine Systems, švédsky Saab a taliansky Fincantieri.

„Tento rok si vyberieme krajinu, s ktorou chceme uzavrieť túto dohodu,“ povedal novinárom poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Dodal, že more sa stalo „veľmi dôležitým miestom“ a odôvodnil to takými udalosťami, ako je narušovanie funkčnosti systému GPS, ruské narušovanie vzdušného priestoru a poškodenia podmorských káblov.

Ruský rezort obrany o tom informoval na sociálnych sieťach.

Strategické cvičenie Západ-2025 sa konalo od 12. do 16. septembra v Rusku a Bielorusku, v Baltskom a Barentsovom mori.

Podľa ruského ministerstva obrany sa vojenské operácie počas cvičenia Západ-2025 konali na 41 cvičiskách v Rusku a Bielorusku.

Ruské ministerstvo obrany informovalo, že najmä v rámci manévrov Západ-2025 sa nad Barentsovým morom uskutočnili lety strategických raketových nosičov Tu-160, diaľkových bombardérov Tu-22M3 a lietadiel MiG-31 s hypersonickými raketami Kinžal.

Z fregaty Admirál Golovko bola odpálená strela s plochou dráhou letu Kalibr a ponorka Archangeľsk v Barentsovom mori uskutočnila aj cvičné odpaly hypersonických rakiet Zirkon.

Bieloruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že cvičenie Západ-2025 zahŕňalo i plánovanie použitia nestrategických jadrových zbraní, ako aj nasadenie raketového systému Orešnik. (TASR)

Minister obrany Lotyšska Andris Spr?ds zdôraznil, že krajina dodržiava svoj záväzok voči Ukrajine a bude ju podporovať „tak dlho, ako bude potrebné“. Informoval o tom web Ukrajinská pravda, ktorý citoval vyhlásenie rezortu.

„Som presvedčený, že naše obrnené vozidlá Patria pomôžu Ozbrojeným silám Ukrajiny v ich boji proti agresorovi. Toto nám zároveň ponúka príležitosť rozvíjať lotyšský obranný priemysel testovaním odolnosti a bojovej pripravenosti vozidiel lotyšskej výroby v reálnych bojových podmienkach,“ uviedol Spr?ds.

Lotyšské ministerstvo obrany zároveň zdôraznilo, že dodávka týchto obrnených vozidiel Ukrajine neohrozí operačnú silu ani požiadavky ozbrojených síl Lotyšska. (SITA)

Potvrdil to predstaviteľ NATO.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenským uviedol, že balíky budú obsahovať strely do protilietadlových raketometov NASAMS a systémov protivzdušnej obrany Patriot.

Vznik iniciatívy PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny) oznámil v júli americký prezident Donald Trump.

Spojené štáty v rámci programu predaj amerických zbraní spojeneckým krajinám NATO, ktoré ich následne dodajú Ukrajine.

Podľa Zelenského sa na program vyzbierali už viac než dve miliardy dolárov a v októbri by sa táto suma mohla zvýšiť o ďalšiu miliardu a pol.

Prvé dve dodávky, každá v hodnote 500 miliónov dolárov, budú „určite obsahovať“ rakety pre systémy protivzdušnej obrany, povedal Zelenskyj na stredajšej spoločnej tlačovej konferencii s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou v Kyjeve.

Dodávky deň predtým schválili Spojené štáty prvýkrát za administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Vysokopostavený predstaviteľ NATO Patrik Turner uviedol, že prvé dodávky amerického vybavenia, za ktoré zaplatili spojenci Kyjeva v Aliancii, sú už na ceste na Ukrajinu. Ide o štyri balíky zafinancované v rámci iniciatívy PURL. (TASR)

Dánska premiérka Mette Frederiksenová povedala, že Moskav bude predstavovať hrozbu pre Dánsko a Európu „ešte celé roky“, a preto padlo rozhodnutie vybudovať „vierohodnú odstrašovaciu kapacitu“.

„Vďaka týmto zbraniam budú obranné sily schopné zasahovať ciele aj na veľkú vzdialenosť a zneškodňovať nepriateľské rakety,“ dodala premiérka.

Ministerstvo obrany v stanovisku oznámilo, že začne posudzovať, ktoré typy zbraní dlhého doletu najlepšie zodpovedajú potrebám krajiny. Dánsko minulý týždeň oznámilo, že investuje približne 58 miliárd dánskych korún (približne 7,77 miliardy eur) do európskych systémov protivzdušnej obrany.

Frederiksenová ešte vo februári oznámila, že v nasledujúcich dvoch rokoch vyčlení na obranné výdavky dodatočných 50 miliárd dánskych korún (približne 6,7 miliardy eur). (Sportnet)