Sybiha s odkazom na drony nad Poľskom vyzval spojencov na obranu ukrajinského neba

Kubilius potvrdil, že Európska komisia chce koncept "múru proti dronom" čo najrýchlejšie pretaviť do reality.

Denník The Financial Times už v stredu informoval, že členské štáty NATO na východnom krídle majú dostať takmer 100 miliárd na pôžičky súvisiace s obranou. Pôjde o prostriedky z celkovej sumy 150 miliárd eur získaných zo spoločného programu EÚ SAFE (Security Action for Europe). Brusel chce takto podľa FT urýchliť výstavbu „múru proti dronom“ založeného na technológii, ktorá sa osvedčila v boji na Ukrajine.

Niektoré členské štáty EÚ podľa Kubiliusa diskutovali o myšlienke vytvorenia obrannej línie proti dronom už pred nedávnym narušením vzdušného priestoru Poľska ruskými bezpilotnými lietadlami. Tento prienik podľa analytikov a predstaviteľov odhalil medzery v schopnosti EÚ a NATO chrániť sa pred dronmi. Spojenecké sily nad Poľskom zničili štyri z 19 strojov, a to pomocou rakiet vypálených zo stíhačiek.

„Chceme naozaj pokročiť s veľmi intenzívnymi a efektívnymi prípravami, aby sme začali vyplňovať túto medzeru, ktorá je pre nás naozaj veľmi nebezpečná... tak rýchlo, ako to len bude možné,“ povedal eurokomisár a niekdajší litovský premiér v telefonickom rozhovore pre Reuters.

O vybudovaní „múru proti dronom“ plánuje Kubilius usporiadať videokonferenciu s ministrami obrany východoeurópskych krajín a zástupcom Ukrajiny, ktorý by sa mohol podeliť o skúsenosti z vojny vyvolanej ruskou inváziou vo februári 2022. Eurokomisár v uplynulých dňoch rokoval v Kyjeve s predstaviteľmi vlády aj priemyslu, podľa neho sú ochotní podeliť sa o svoje poznatky. (TASR)

A že sa uvidí, čo to bude znamenať pre ukončenie vojny na Ukrajine. Putin podľa slov Trumpa na Ukrajine „stráca viac vojakov, než zabíja“. Na ruského prezidenta treba podľa britského premiéra  Starmera vyvinúť väčší tlak. 

Trump, ktorý sa od svojho návratu do Bieleho domu snaží vojnu na Ukrajine ukončiť, v nedávnom rozhovore pre stanicu Fox News vyhlásil, že mu s Putinom rýchlo dochádza trpezlivosť. Obaja sa v polovici augusta osobne stretli na Aljaške. Trump následne vyhlásil, že je sklamaný z neúspechu Putina uzavrieť po spoločnom summite mierovú dohodu.

Trump na spoločnej tlačovej konferencii so Starmerom povedal, že rokovania s Putin na Aljaške nepovažuje sa chybu, a zopakoval svoje presvedčenie, že vojna na Ukrajine by nebola bývala vypukla, keby bol v tom čase prezidentom USA on. Rovnako sa podľa svojich slov domnieval, že ukončiť túto vojnu bude spomedzi ostatných konfliktov „najjednoduchšie“ vďaka jeho vzťahu s Putinom.

„Ale on ma sklamal, naozaj ma sklamal,“ povedal Trump o šéfovi Kremľa. Tvrdí, že na Ukrajine necháva Putin zabíjať „mnoho ľudí“, ale že ich „stráca viac, než zabíja“. „Úprimne povedané, ruskí vojaci umierajú v oveľa väčšom počte ako ukrajinskí vojaci,“ dodal americký prezident.

Britský premiér povedal, že Putin inváziou na Ukrajinu ukázal svoju pravú tvár a že skutočnú ochotu konať prejavil vždy až vtedy, keď naňho vyvinul tlak Trump. Nedávne útoky na Ukrajinu, ktoré zasiahli vládne budovy aj budovu organizácie Britskej rady v Kyjeve, tiež podľa Starmera dokazujú, že Putin nemá záujem o mier. (TASR)

Povedal to v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu Prvý kanál.

„Chcú len predviesť ďalší cirkusový kúsok, v ktorom Zelenskyj – vyzerajúci tak mužne, neoholený a v maskáčoch – začne Putinovi a ostatným hovoriť, čo majú robiť a ako majú myslieť. Pre neho je dôležité len to, aby zažiaril na javisku. S tým nebudeme súhlasiť. Prezident (Putin) povedal, že je pripravený na stretnutie, ale to by malo byť dobre pripravené,“ uviedol Lavrov.

Rusko je podľa neho súčasne pripravené hľadať kompromisy v otázke ukončenia vojny na Ukrajine - za predpokladu, že budú rešpektované záujmy Ruska v oblasti bezpečnosti a práva rusky hovoriaceho obyvateľstva na Ukrajine.

Lavrov v rozhovore povedal, že americký prezident Donald Trump a americkí predstavitelia v porovnaní s ostatnými západnými politikmi vyjadrili pochopenie pre potrebu vyriešiť základné príčiny vojny na Ukrajine.

Za tie Moskva často uvádza rozširovanie NATO či možné prijatie Kyjeva do Aliancie a požaduje, aby sa Ukrajina stiahla z územia svojich štyroch oblastí, ktoré si nárokuje Rusko. (TASR)

Vladimir Putin sa tak vyjadril na stretnutí s lídrami parlamentných strán v Štátnej dume.

Tento počet sa približne zhoduje s informáciami, s ktorými nedávno prišli ukrajinské tajné služby. Väčšina ruských vojakov je podľa nich nasadená v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

O repatriácii tiel od okupantov informovalo Koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami „Dnes sme vykonali repatriačné opatrenia. Ukrajina priviezla späť 1 000 tiel, ktoré, ako tvrdí Rusko, patria ukrajinským vojakom,“ oznámilo.

Repatriované telá padlých vojakov sa v súčasnosti prepravujú do špecializovaných inštitúcií a sú aj predmetom vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní.

Ukrajinský prezident o tom informoval na sociálnej sieti.

Zelenskyj napísal, že sa stretol s vojakmi, ktorí sa zúčastnili na protiofenzíve v meste Dobropilľa, poďakoval sa im za dosiahnuté úspechy a odovzdal im štátne vyznamenania.

Vypočul si aj správu hlavného veliteľa ozbrojených síl Olexandra Syrského o priebehu operácie, celkovej situácii na fronte a ďalších plánoch.

Vo svojom príspevku Zelenskyj uviedol, že od začiatku operácie na tomto úseku frontu bolo znovu dobytých 160 štvorcových kilometrov a sedem obcí, pričom ďalších viac než 170 štvorcových kilometrov a deväť obcí bolo „vyčistených“ od vojakov ruskej okupačnej armády.

Doplnil, že do zajatia padlo takmer sto ruských vojakov a ruská armáda „len za posledné týždne utrpela tisíce strát – zranených aj mŕtvych“.

Podľa ukrajinských médií vedú velitelia pri meste Dobropilľa „premyslenú a dlhodobejšiu operáciu s cieľom zlikvidovať nepriateľský výbežok“, ktorý ohrozuje oblasť okolo mesta Pokrovsk.

Ukrajinský vojenský expert Serhij Kuzan uviedol, že ukrajinské jednotky postupujú systematicky, aby minimalizovali straty, a využívajú taktiku vyčerpávania nepriateľa vrátane nasadzovania dronov.

Ruská armáda do oblasti stiahla elitné jednotky námornej pechoty a výsadkárov, čo podľa odborníkov potvrdzuje mimoriadne tvrdé a vyčerpávajúce boje.

Napriek tomu má Ukrajina podľa nich výhodu – pomer strát je v jej prospech a črtajú sa až tri možné obkľúčenia ruských síl.

Vojenskí pozorovatelia hodnotia situáciu ako mimoriadne zložitú a očakávajú, že operácia potrvá ešte týždne až mesiace.

Ukrajinská armáda však postupne oslabuje protivníka a vytláča ho od hlavných zásobovacích trás, pričom vývoj je hodnotený ako priaznivý pre Ukrajinu, dodali odborníci. (TASR)

Tvrdí to štúdia nemeckej liberálnej Nadácie Friedricha Naumanna (FNF).

Štúdia s názvom „Nerovné partnerstvo“ uvádza, že Severná Kórea poskytla Rusku veľké množstvo zbraní, munície a vojakov, zatiaľ čo Moskva výmenou poskytla Pchjongjangu len obmedzené zdroje s málo viditeľným dosahom na severokórejskú ekonomiku.

Výskumníčka Olena Guseinovová odhaduje, že od roku 2023 dodala Severná Kórea Rusku zbrane v hodnote najmenej 5,6 miliardy dolárov a vyslala na Ukrajinu bojovať približne 15 000 vojakov.

Rusko jej ako kompenzáciu podľa oficiálnych údajov poslalo materiál v hodnote medzi 450 miliónmi a 1,2 miliardami dolárov.

Pchjongjang ako náhradu dostal podľa viacerých zdrojov hlavne jedlo a systémy protivzdušnej obrany. Štúdia FNF preto hovorí o možnom napätí v tejto de facto vojenskej aliancii.

Toto tvrdenie je podľa agentúry DPA podporené aj tým, že viacerí vysokopostavení severokórejskí predstavitelia údajne kritizovali ruskú armádu za zlú koordináciu a strategické chyby na začiatku vojny na Ukrajine.

To podľa juhokórejského portálu NK News viedlo k vysokým stratám na životoch severokórejských vojakov, z čoho Pchjongjang vinil Moskvu.

Juhokórejská tajná služba NIS uvádza, že podľa jej informácií vo vojne na Ukrajine prišlo o život dosiaľ asi 2000 severokórejských vojakov.

Niektorí predstavitelia NIS podľa DPA uviedli, že severokórejský vodca Kim Čong-un nie je spokojný s ruskými kompenzáciami za ich pomoc vo vojne.

Krajiny podpísali v roku 2024 dohodu o strategickom partnerstve, ktorá obsahovala aj doložku o vzájomnej pomoci v prípade vojenského napadnutia. (TASR)

Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Dodal, že vojaci deväť obcí a 170 kilometrov štvorcových "vyčistili" od okupačných vojsk. Rozdiel nevysvetlil, neuviedol ani časový úsek, ktorého sa vojenská operácia týka.

Ukrajinci podľa neho pri protiofenzíve zajali takmer sto ruských vojakov.