Fiala: Ťažko uveriť tomu, že dronový útok, ktorý zasiahol aj Poľsko, bol náhoda

Ďalších deväť ľudí utrpelo zranenia pri ruskom útoku na Záporožie, úder na Ľvov zranil dve osoby, oznámili tamojšie úrady.

Ruský útok na Záporožie poškodil výškové budovy i rodinné domy. Horeli osobné autá a narušené boli dodávky elektriny a vody. V Ľvove zasa podľa webu Ukrajinská pravda horel priemyselný areál a nad ránom sa časť mesta ocitla bez elektriny. Prevádzku musela prerušiť aj mestská hromadná doprava.

Informoval o tom šéf oblastnej správy Ivan Fedorov.

Záporožie utŕžilo najmenej desať zásahov, nepriateľský útok poškodil výškové budovy i rodinné domy. Horeli osobné autá, dodávky elektriny a vody boli narušené, napísal Fedorov na sociálnej sieti.

Poďakoval sa záchranárom, lekárom, energetikom, policajtom a všetkým, ktorí teraz pomáhajú obyvateľom Záporožia dať sa dokopy po nočných hrôzach.

"Je to obrovská práca a zachraňuje životy, vracia ľuďom strechu nad hlavou, teplo a nádej," zdôraznil.

Ukrajinské letectvo na sociálnej sieti Telegram počas noci varovalo, že skupiny nepriateľských dronov, rakety a strely s plochou dráhou letu mieria aj ku Ľvovu na západe Ukrajiny a ďalším miestam. Letecký poplach bol vyhlásený po celej Ukrajine.

V Ľvove a okolí boli podľa ukrajinskej televízie počuť mohutné explózie aj paľba protivzdušnej obrany. Kvôli náletu prerušila prevádzku mestská hromadná doprava.

Ľvov je vzdialený len asi 60 kilometrov od hraníc s Poľskom, kde minulý mesiac poľské a spojenecké stíhačky zostrelili ruské drony, ktoré narušili vzdušný priestor členského štátu Severoatlantickej aliancie. (ČTK)

Rozkaz súvisel s útokmi ruskej armády na Ukrajine vrátane regiónov pri poľských hraniciach, informovali poľské ozbrojené sily v príspevku na sieti X, uviedla agentúra Reuters.

„Poľské a spojenecké lietadlá operujú v našom vzdušnom priestore, zatiaľ čo pozemné systémy protivzdušnej obrany a radarového prieskumu boli uvedené do najvyššieho stupňa pohotovosti,“ uviedlo operačné velenie Poľska vo vyhlásení na sociálnej sieti X.

Reuters dodala, že v nedeľu po 04:00 miestneho času bol poplach pred vzdušnými útokmi vyhlásený prakticky na celom území Ukrajiny. (TASR)

Informovala o tom agentúra DPA.

Agentúra EÚ na ochranu hraníc - Frontex - už má na tento účel k dispozícii 150 miliónov eur a z fondu na ochranu hraníc „sprístupníme ďalších 250 miliónov eur, konkrétne na drony,“ povedal Magnus Brunner na ministerskom samite o migrácii konanom v Mníchove s tým, že by to malo zahŕňať aj ochranu letísk.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Drony blokujú letiská, zostreliť ich je drahé. Aké možnosti má Európa? Čítajte 

Brunner v súvislosti s výskytom cudzích dronov, ktoré sa v poslednom čase objavili vo vzdušnom priestore viacerých štátov EÚ, hovoril o hybridnej vojne.

„Útoky sa už nedejú len na východnej vonkajšej hranici EÚ, ale aj v srdci Európy,“ dodal.

Hostiteľ samitu, nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt, informoval, že Nemecko chce vytvoriť spoločné centrum obrany proti dronom a zriadiť jednotku pre vývoj a výskum zameranú na drony. Spolupracovať chce pritom s Izraelom a Ukrajinou, ako aj s ďalšími krajinami v Európe a Európskou komisiou.

Dobrindt súčasne zdôraznil, že nie každý dron je hrozbou.

„Mnohé z nich, aj keď ich iniciujú a kontrolujú zahraničné mocnosti, sú súčasťou cielenej provokácie a nie vždy automaticky predstavujú hrozbu.“

Zľava: Komisár EÚ pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnus Brunner, švédsky minister pre migráciu Johan Forssell, nemecká parlamentná štátna tajomníčka Daniela Ludwigová, poľský minister vnútra Marcin Kierwinski, nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt, belgická ministerka pre azyl, migráciu a integráciu a mestskú politiku Anneleen Van Bossuytová, dánsky minister pre imigráciu a integráciu Rasmus Stoklund, poľský minister a koordinátor špeciálnych služieb Tomasz Siemoniak a švajčiarsky federálny úradník, vedúci federálneho ministerstva spravodlivosti a polície Beat Jans. (zdroj: TASR/AP)

Po ministerskom samite o migrácii Dobrindt okrem toho priznal existenciu právnych prekážok pri prijímaní migrantov, ktorých nemožno vrátiť do krajiny pôvodu.

„Sme na začiatku procesu,“ uviedol Dobrindt po samite a pripomenul, že sa už uskutočnili prvé „experimentálne opatrenia“, ktoré odhalili právne prekážky. Dodal tiež, že „rôzne európske štáty majú v súčasnosti na túto otázku odlišné názory.“

Vysvetlil, že cieľom je vytvoriť „návratové centrá“ v tretích krajinách, teda „mimo Európy, ktoré nie sú krajinami pôvodu migrantov a kam by boli tieto osoby presunuté.“

Táto iniciatíva si vyžaduje spoluprácu dotknutých štátov a Európskej komisie, pričom presná forma tejto spolupráce zatiaľ nie je určená, informoval spravodajský web CSNews.

Na samite v Mníchove sa zúčastnili ministri vnútra z Poľska, Talianska, Luxemburska, Švajčiarska, Dánska, Švédska, Belgicka a Holandska, ako aj eurokomisár Brunner. Francúzsky minister svoju účasť odmietol kvôli prebiehajúcemu formovaniu vlády v Paríži. (TASR)

Ďalších vyše 30 ľudí utrpelo zranenia. Oznámili to miestne úrady, informovali agentúry Reuters a AFP.

Útok už odsúdila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Európska únia a jej celosvetoví partneri musia pokračovať v zvyšovaní tlaku na Rusko, kým konečne neprijme spravodlivý a trvalý mier,“ napísala na sociálnej sieti X.

Uviedli to ukrajinské Sily pre špeciálne operácie (SOF), informuje spravodajský web United 24.

Obe stanice boli súčasťou ruského integrovaného systému monitorovania vzdušného priestoru, ktorý slúži na sledovanie aktivít pozdĺž ukrajinskej hranice a na dohľad nad okolitými leteckými základňami.

Systém P-14F Lena bol súčasťou systému kontroly vzdušného priestoru okolo leteckej základne Buturlinivka, kde sú umiestnené prostriedky ruských vzdušných síl pôsobiacich v západnej časti Ruska.

Sledovací radarový systém Sopka-2 bol umiestnený v obci Garmašivke a slúžil na detekciu a sledovanie nízko letiacich cieľov, vrátane bezpilotných lietadiel. Podľa SOF boli oba radarové systémy nasadené na boj proti ukrajinským dronom. (SITA)

O mŕtvych úrady zatiaľ nehovoria, napísala agentúra Reuters. Najmenej osem ľudí muselo byť hospitalizovaných, uviedol web Ukrinform.

Šéf vojenskej správy Sumskej oblasti Oleh Hryhorov na sieti telegram uviedol, že úder zasiahol vlak smerujúci zo Šostky do asi 260 kilometrov vzdialeného Kyjeva. Na mieste sú podľa jeho príspevku záchranári aj zdravotníci a zriaďuje sa operačný štáb, napísal Hryhorov.

Ukrinform neskôr spresnil, že dron najprv zasiahol prímestský vlak a keď sa evakuovali cestujúci, bol zasiahnutý vlak smerujúci do Kyjeva.

Útok na sociálnej sieti X odsúdil český minister zahraničia Jan Lipavský, ktorý ho považuje za barbarstvo a terorizmus.

"Kým my hlasujeme o bezpečnosti Česka, Rusko ďalej ukazuje svetu, čo je zač. Útok na vlak na trase Šostka – Kyjev je ďalším dôkazom ich barbarstva a štátneho terorizmu z dielne Kremľa. Myslím na všetkých zranených a ich blízkych," reagoval Lipavský.

Uviedol to šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Podľa ukrajinskej vládnej databázy Deti vojny sa od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine podarilo identifikovať najmenej 19 546 ukrajinských detí unesených Ruskom.

Medzi deťmi, ktoré sa vrátili na Ukrajinu, je aj 10-ročný Damir, ktorému hrozili mu, že ho pošlú na Krym s falošnou psychiatrickou diagnózou. Matka chlapca utrpela pri ostreľovaní ich domu zranenia.

Štrnásťročnú Oliviu v ruskej škole ponižovali pre jej ukrajinský pôvod. Matku dievčatka prinútili prijať ruské doklady, keď sa narodil mladší brat Olivie Matvij. Rodina sa neskôr rozhodla utiecť.

Medzinárodný trestný súd vydal v marci 2023 zatykač na ruského vodcu Putina a komisárku pre práva detí pri úrade ruského prezidenta Mariu Ľvovú-Belovú za nelegálne deportácie tisícok detí z Ukrajiny. (SITA, Kyiv Independent)