Eurokomisia navrhne čiastočné pozastavenie asociačnej dohody s Izraelom

Podľa agentúry AFP ide o jedno z jeho doteraz najostrejších vyjadrení voči členským štátom Európskej únie (EÚ).

Stubb to vyhlásil počas návštevy Kyjeva, kde sa stretol so Zelenským. Na tlačovej konferencii sa tiež vyjadril k stredajšiemu vniknutiu ruských dronov do poľského vzdušného priestoru, čo podľa neho dokazuje, že Moskva „usiluje o eskaláciu“ s NATO. Európa musí na Rusko vyvíjať ďalší tlak, dodal fínsky prezident.

„Pokiaľ ide o uvedenie vecí do poriadku u nás doma, myslím si, že Trump má pravdu, keď hovorí, že Európa musí prestať nakupovať ruskú ropu a plyn,“ vyhlásil Stubb.

„Prst ukazuje na dve miesta. Jedným je Maďarsko a druhým Slovensko. A samozrejme, uistíme sa, že prezident Trump vie, kto zásobuje ruskú vojenskú mašinériu nákupom ruskej energie,“ dodal fínsky líder.

AFP pripomína, že slovenský premiér Robert Fico a jeho maďarský partner Viktor Orbán opakovane kritizovali európsku pomoc pre Ukrajinu a usilovali o lepšie vzťahy s Ruskom. To vyvolalo frustráciu Bruselu, ktorý sa snaží Moskvu izolovať v súvislosti s jej inváziou na Ukrajinu. (TASR)

Informuje o tom portál The Kyiv Independent.

„Veľké množstvo ruských dronov vletelo do poľského vzdušného priestoru. To je empirický fakt, ktorému netreba veriť,“ vyhlásil na tlačovej konferencii hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj.

„Takéto masívne narušenie hraníc ruskými dronmi nemohlo byť náhodné, ide o plne úmyselnú eskaláciu zo strany Ruska,“ uviedol hovorca a následne vyzval Slovensko, aby „neprenášalo zodpovednosť Moskvy neprimeranými pochybnosťami, ale uznalo realitu takú, aká je“.

Ukrajinské ministerstvo zahraničia reagovalo na Blanárove slová, podľa ktorých minister „chce veriť tomu, že drony, ktoré prenikli na poľské územie, boli drony, ktoré tam šli nie s cieľom útočiť na Poľsko, ale že mali skončiť na ukrajinskom území“.

Blanár okrem toho uviedol, že Slovensko považuje narušenie poľského vzdušného priestoru za vážne zhoršenie a eskaláciu situácie a nášmu susedovi vyjadril solidaritu. Podľa predsedu vlády SR Roberta Fica bol incident „vážny“ a môže mať „ďalekosiahle dôsledky“. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok uviedol, že si chce v tejto súvislosti počkať na komplexné informácie.

„Každá zodpovedná európska vláda by teraz mala premýšľať o tom, ako spolu s Ukrajinou zastaviť Rusko a ukončiť vojnu, nie o tom, ako ospravedlniť eskaláciu Ruska,“ uzavrel Tychyj. (TASR)

V prvej fáze nakúpi 44 veliteľských a bojových tankov, za ktoré po prispôsobení potrebám českej armády zaplatí 34,25 miliardy korún vrátane DPH (približne 1,4 miliardy eur).

Ďalších päť miliárd korún si rezort vyčlenil na inflačnú a kurzovú rezervu. Prvé tanky česká armáda dostane v roku 2028 a následne budú prichádzať postupne až do roku 2031. Ak bude mať Česko v budúcnosti dostatok finančných prostriedkov, môže v rámci opcie kúpiť ďalších 14 týchto tankov.

Českej armáde ich dodá nemecká spoločnosť Rheinmetall Landsysteme GmbH. Súčasťou nákupu sú aj systémy vlastnej a protimínovej ochrany a integrovaná logistická podpora vrátane náhradných dielov, manažmentu podpory, dokumentácie a školenia personálu.

Ministerstvo obrany taktiež počíta s nákupom ďalších tankov v štyroch iných verziách – ženijný, vyslobodzovací, mostný a výcvikový. Nákup týchto variantov bude predmetom samostatnej zmluvy. (TASR)

Oznámilo to poľské ministerstvo zahraničia. Agentúra AFP s odvolaním sa na juhokórejské predsedníctvo BR OSN informuje, že zasadnutie sa bude konať v piatok o 21.00 h SELČ.

Zvolanie Bezpečnostnej rady je reakciou na bezprecedentnú udalosť, keď sa členský štát NATO prvýkrát počas ruskej vojny proti Ukrajine začatej vo februári 2022 priamo podieľal na zničení cudzích vojenských prostriedkov nad svojím vlastným územím, pripomína agentúra Reuters.

Poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski povedal, že Poľsko chce týmto spôsobom pritiahnuť "pozornosť celého sveta k tomuto bezprecedentnému útoku". (ČTK)

Oznámil to európsky policajný úrad Europol.

Dvadsaťosemročný Volodymyr Tymoščuk, je obvinený z pomoci pri nasadení ransomvéru „Lockergoga“, ktorý narušil činnosť stoviek spoločností a prinútil ich platiť výkupné.

Kyberkriminálna sieť mala spôsobiť škody za vyše 18 miliárd dolárov.

Europol uviedol, že podozrivý je hľadaný viacerými krajinami a je považovaný za prioritu pre medzinárodné orgány činné v trestnom konaní.

Jeho identifikácia nasledovala po „náročnom medzinárodnom vyšetrovaní“, v rámci ktorého úzko spolupracovali vyšetrovatelia z Francúzska, Nemecka, Nórska, Švajčiarska, Ukrajiny, Spojeného kráľovstva a USA.

Niekoľko členov skupiny už bolo zadržaných na Ukrajine. Polícia mapovala štruktúru skupiny a identifikovala aktérov na všetkých úrovniach - od vývojárov škodlivého softvéru a špecialistov na prieniky až po pranie špinavých peňazí.

Ministerstvo spravodlivosti USA ponúka odmenu až 10 miliónov dolárov za informácie vedúce k zatknutiu Tymoščuka. (SITA)