Litovskou metropolou Vilnius otriasli výbuchy po požiari vagónov

Výbuch spôsobil rozsiahle škody a 19 osôb utrpelo ťažké popáleniny, informuje TASR podľa správy agentúry AFP a AP.

Vozidlo explodovalo na moste v husto obývanej štvrti Iztapalapa vo východnej časti Mexika, pričom 19 ľudí utrpelo popáleniny druhého a tretieho stupňa, uviedla predstaviteľka tamojšieho úradu pre civilnú ochranu Myriam Urzuová.

Okamih explózie bol zachytený na snímkach a videách, ktoré boli následne zdieľané na sociálnych sieťach. Je na nich vidiež ľudí so zjavne ťažkými popáleninami, zatiaľ čo iné osoby v blízkosti zóny katastrofy unikajú pred rýchlo sa šíriacimi plameňmi. Požiar následne dostali pod kontrolu hasiči.

Pri výbuchu, ktorého presná príčina doposiaľ nebola bezprostredne jasná, bolo poškodených niekoľko ďalších vozidiel.

Na záberoch bolo tiež vidieť, ako sa horiaci kamión, ktorý prevážal 49.500 litrov skvapalneného zemného plynu, prevrátil na ceste. Dym z požiaru sa rozšíril aj k neďalekej trolejbusovej stanici.

V Iztapalape žije 1,8 milióna z nich – ide o jeden z najľudnatejších okresov v krajine, píše AFP.

V Mexiku nie sú katastrofy spojené s cisternami na palivo ničím neobvyklým, pripomína agentúra. Najhorší takýto incident sa stal v januári 2019, keď pri požiari a následnej explózii na potrubí zahynulo v štáte Hidalgo 137 ľudí. (TASR)

Na platforme X to uviedol riaditeľ Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Kash Patel, ktorý predtým o zadržaní podozrivého informoval, píše TASR podľa správy agentúr AFP a DPA.

„Osoba vo väzbe bola po výsluchu orgánmi činnými v trestnom konaní prepustená. Naše vyšetrovanie pokračuje a v záujme transparentnosti budeme informácie naďalej zverejňovať,“ uviedol Patel. Tamojší predstavitelia potvrdili, že vo väzbe sa aktuálne nenachádza žiadna podozrivá osoba a pátranie naďalej pokračuje.

Úrady v Utahu vychádzajú z toho, že išlo o cielený útok na Kirka, ktorého doposiaľ neznámy strelec zabil jedinou ranou do krku počas prejavu na podujatí v areáli univerzity v meste Orem. Jeho smrť neskôr oznámil americký prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Predstavitelia štátu Utah predtým spresnili, že útočník mal na sebe tmavé oblečenie a na Kirka strieľal zo vzdialenosti zo strechy kampusu. Kirka zasiahol jedinou ranou do krku.

Kirk bol riaditeľom a spoluzakladateľom konzervatívnej mládežníckej organizácie s názvom Turning Point USA a významným spojencom a podporovateľom Trumpa.

Jeho zastrelenie označil republikánsky guvernér štátu Utah Spencer Cox za „politickú vraždu“, cituje AFP. „Toto je temný deň pre náš štát. Je to tragický deň pre náš národ. Chcem jasne povedať, že ide o politickú vraždu,“ povedal Cox novinárom.

Do Utahu plánuje vo štvrtok odcestovať aj americký viceprezident J.D. Vance, ktorý mal ku Kirkovi i jeho kampani blízko, uvádza stanica CNN. (TASR)

000 ľudí a došlo k zadržaniu zhruba 540 oôb, uviedlo francúzske ministerstvo vnútra. K protestom došlo po tom, čo sa v čase vážnej politickej krízy v krajine ujal úradu nový premiér Sébastien Lecornu, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

Protesty boli hlásené z viacerých miest vrátane Bordeaux, Lyonu a Marseille. Namierené sú najmä proti dlhodobo ohlasovaným plánom úsporných opatrení, vypukli však po utorkovom páde francúzskej vlády, ktorá neustála hlasovanie o dôvere. Za nového premiéra vymenoval francúzsky prezident Emmanuel Macron doterajšieho ministra obrany Sébastiena Lecornua.

K protestom so sloganom „Zablokujme všetko“, ktoré zvolávajú aj ľavicové skupiny a odbory, pristupujú úrady so zvýšenou ostražitosťou.

Protesty pod týmto heslom v niektorých oblastiach vyústili aj do násilia, píše DPA. Pôvod tohto hnutia nie je jasný, ale jeho program proti úsporným opatreniam prijali ľavicové strany, odbory i podporovatelia protestov tzv. žltých viest, ktoré v roku 2018 otriasli Francúzskom. Odborový zväz CGT uviedol, že k stredajším demonštráciám sa pripojilo až štvrť milióna ľudí.

Ministerstvo vnútra v stredu večer oznámilo, že zranenia utrpelo 23 príslušníkov bezpečnostných zložiek a viac než 540 ľudí bolo zadržaných, z toho 211 len v metropole Paríž.

Demonštrácie sa v priebehu dňa rozrástli a zúčastnilo sa na nich množstvo radikálnych aktivistov.

Ministerstvo uviedlo, že na niektorých verejných cestných komunikáciách došlo k množstvu požiarov a dochádzalo k „narušeniu verejného poriadku“, zatiaľ čo sa protestujúci pokúsili vtrhnúť na parížsku železničnú stanicu Gare du Nord.

V hlavnom meste vypukol požiar aj na fasáde jednej z budov a kvôli napätiu uzatvorili aj jedno z väčších nákupných centier v centre.

K násilným potýčkam medzi demonštrantmi a políciou došlo aj v mestách ako Marseille, Lyon, Bordeaux a Toulouse. Minister vnútra Bruno Retailleau uviedol, že spomínané hnutie nebolo občianskou iniciatívou a že ho prevzali krajne ľavicoví extrémisti.

Ministerstvo dodalo, že situácia bola obzvlášť napätá v Paríži a mestách Nantes na západe a Rennes na severozápade krajiny, kde došlo aj k útokom na bezpečnostné sily.

Nový premiér Lecornu uviedol, že sa chce v najbližších dňoch stretnúť so zástupcami strán a odborov, dodáva DPA. (TASR)

TASR informuje podľa správy poľskej televízie TVP.

V noci na stredu narušilo poľský vzdušný priestor najmenej 19 dronov, čo Varšava označila za „akt agresie“ a uviedla, že išlo o ruské drony prichádzajúce zo smeru od Bieloruska. Niekoľko týchto dronov bolo vzápätí zostrelených stíhačkami Poľska i NATO.

Podľa Kukulu bolo varovanie zo strany Bieloruska „pre nás užitočné“, avšak do istej miery „prekvapivé“ vzhľadom na bieloruskú podporu Rusku vo vojne na Ukrajine i napätie pozdĺž bielorusko-poľských hraníc.

„Bielorusi nás varovali, že k nám cez ich vzdušný priestor smerujú drony,“ uviedol Kukula s tým, že Poľsko tip prijalo a výmenou zdieľalo informácie o objektoch letiacich smerom k Bielorusku.

„Prekvapilo ma, že Bielorusko, ktoré sa skutočne snaží vyhrotiť situáciu na našej pozemnej hranici, sa rozhodlo pre takúto spoluprácu,“ povedal pre spravodajskú stanicu TVN24.

Len niekoľko hodín pred narušením vzdušného priestoru Poľsko oznámilo, že od štvrtkového večera dočasne uzavrie hraničné priechody krajiny s Bieloruskom v reakcii na rozsiahle spoločné rusko-bieloruské vojenské cvičenie s názvom Zapad.

Toto cvičenie sa má začať v piatok a potrvá do utorka budúceho týždňa. Poľsko v stredu po dronovom incidente uviedlo, že hranice s Bieloruskom budú uzatvorené až „do odvolania“, pripomína TVP.

Poľské úrady tvrdia, že jedným z cieľov operácie Zapad je nacvičiť útok na takzvaný Suwalský koridor, teda úzky pás územia spájajúci Poľsko a Litvu, ale nachádzajúci sa medzi Bieloruskom a ruskou exklávou Kaliningrad.

Bielorusko ešte pred vyjadreniami generála Kukulu v stredu oznámilo, že upovedomilo Poľsko predtým, než drony prenikli do jeho vzdušného priestoru, a rovnako tak o tom informovalo aj Litvu. Pre agentúru Belta to uviedol náčelník generálneho štábu bieloruských ozbrojených síl a námestník tamojšieho ministra obrany generálmajor Pavel Muraveika.

Ten však dodal, že drony sa počas bojových operácií na Ukrajine odchýlili od kurzu, a preto narušili poľský vzdušný priestor - na rozdiel od poľských tvrdení, že išlo o úmyselnú provokáciu zo strany Ruska.

Ruské ministerstvo obrany poprelo, že by úmyselne vniklo do poľského vzdušného priestoru, a uviedlo, že počas útoku na Ukrajinu v noci z utorka na stredu „nemalo v pláne“ tak urobiť. Ruský diplomat vo Varšave uviedol, že spomínané drony „prišli z Ukrajiny“, dodáva TVP. (TASR)

Podozrivý bol po streľbe na úteku, informuje TASR na základe správ agentúr AFP a AP.

„Subjekt v prípade dnešnej hroznej streľby, ktorá si vyžiadala život Charlieho Kirka, je teraz vo väzbe,“ uviedol Patel na platforme X. „Aktualizácie poskytneme hneď, ako to bude možné,“ dodal.

Po podozrivom strelcovi, ktorý postrelil 31-ročného Kirka počas jeho prejavu na vonkajšom pódiu univerzity Utah Valley University v meste Orem, napriek počiatočným informáciám o jeho zadržaní bezprostredne po útoku niekoľko hodín pátrali.

Úrady štátu Utah spresnili, že útočník mal na sebe tmavé oblečenie a na Kirka strieľal zo vzdialenosti zo strechy kampusu. Kirka zasiahol jedinou ranou do krku. Podľa úradov to znamená, že zjavne išlo o cielený útok.

Pravicový aktivista Kirk bol riaditeľom a spoluzakladateľom konzervatívnej mládežníckej organizácie s názvom Turning Point USA a významným spojencom a podporovateľom amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Jeho zastrelenie označil guvernér štátu Utah Spencer Cox za „politickú vraždu“, cituje AFP. „Toto je temný deň pre náš štát. Je to tragický deň pre náš národ. Chcem jasne povedať, že ide o politickú vraždu,“ povedal Cox novinárom.

Do Utahu plánuje vo štvrtok odcestovať aj americký viceprezident J.D. Vance, ktorý mal ku Kirkovi i jeho kampani blízko, uvádza stanica CNN. (TASR)

Biden sa tak pripojil k viacerým ďalším americkým politikom, ktorí incident odsúdili.

Kirk, vplyvný spojenec a podporovateľ úradujúceho prezidenta USA Donalda Trumpa, podľahol svojim zraneniam po tom, čo ho v stredu počas prejavu na podujatí na univerzite v štáte Utah. Doposiaľ neznámy strelec, po ktorom úrady napriek predchádzajúcim správam o jeho údajnom zadržaní naďalej pátrajú, ho zasiahol do krku.

„V našej krajine nie je miesto pre takýto druh násilia. Musí to skončiť hneď. Jill a ja sa modlíme za rodinu a blízkych Charlieho Kirka,“ uviedol demokratický exprezident na sociálnych sieťach.

Streľbu na Kirka odsúdila v stredu aj bývalá Bidenova viceprezidentka a neskoršia prezidentská kandidátka Kamala Harrisová.

„Politické násilie nemá v Amerike miesto. Odsudzujem tento čin a všetci musíme spolupracovať, aby sme zabezpečili, aby to neviedlo k väčšiemu násiliu,“ napísala na sociálnych sieťach Harrisová.

Pravicový mládežnícky aktivista Kirk bol riaditeľom a spoluzakladateľom konzervatívnej mládežníckej organizácie s názvom Turning Point USA a významným spojencom a podporovateľom Trumpa.

Na videozázname kolujúcom na sociálnych sieťach je vidieť Kirka sediaceho na vonkajšom pódiu, ako prednáša prejav k väčšiemu davu ľudí na univerzite Utah Valley University v meste Orem vo chvíli, keď padol výstrel.

Tridsaťjedenročný Kirk síce nezastával volenú funkciu, bol však vplyvnou silou v konzervatívnej politike na miestnej úrovni, moderoval populárny podcast a priťahoval milióny sledovateľov na sociálnych sieťach, pripomína agentúra DPA. Vystupoval aj na zhromaždeniach Trumpovej kampane k minuloročným voľbám a zúčastnil sa aj na jeho inaugurácii.

Samotný Trump v stredu v reakcii na smrť Kirka nariadil, aby boli americké vlajky na jeho počesť spustené na pol žrde počas celého týždňa, píše agentúra AFP.

„Na počesť Charlieho Kirka, skutočne veľkého amerického vlastenca, nariaďujem spustenie všetkých amerických vlajok v Spojených štátoch na pol žrde do nedele večera do 18:00 h,“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social. (TASR)

Jednotka obsahuje stroje typu Mi-171Š v špeciálnej úprave, spresnil rezort. O jej vyslanie požiadalo Poľsko v telefonáte českej ministerky obrany Jany Černochovej a jej poľského rezortného kolegu Wladyslawa Kosiniaka-Kamysza.

Černochová o pomoci, ktorá bude Poľsku vyslaná v rámci stále platného mandátu, informovala aj tamojšieho premiéra Petra Fialu, dodalo ministerstvo.

"Poľsko je náš blízky a spoľahlivý spojenec a našu pomoc tak považujem za úplnú samozrejmosť. Dôležité je, aby pomoc prišla rýchlo a dali sme tak Rusku najavo našu jednotu. Jednotku sme pripravení vyslať v priebehu niekoľkých dní." uviedla Černochová.

Podľa náčelníka generálneho štábu armády ČR Karla Řehku sa počet vojakov jednotky ešte spresní podľa aktuálnej situácie a možností logistickej podpory, nepresiahne však 150, uvádza ministerstvo obrany vo vyhlásení.

Řehka dodal, že počíta s nasadením po dobu troch mesiacov. Ako pripomenul, vrtuľníková jednotka v Poľsku už v uplynulých rokoch pôsobila a okrem iného sa jej príslušníci zapojili do pomoci pri katastrofálnych povodniach, ktoré Poľsko postihli.

Vyslanie vojakov umožňuje aktuálny mandát na pôsobenie síl a prostriedkov rezortu obrany ČR na roky 2025 a 2026, ktorý schválil český parlament vlani. Na základe tohto mandátu môže byť v rámci posilnenia obrany východnej hranice NATO v Estónsku, Litve, Lotyšsku, Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku vyslaných celkovo do 2000 vojakov. Aktuálne českí vojaci v rámci tohto mandátu pôsobia na Slovensku, v Litve a v Lotyšsku, pripomína rezort obrany ČR. (TASR)