Sikorski vyzval Orbána, aby odsúdil ruskú agresiu

Zároveň zintenzívni pomoc Ukrajine a bude na pôde EÚ pracovať na rýchlom prijatí 19. balíka sankcií proti Rusku, informoval hovorca vlády Stefan Kornelius.

„Okrem existujúcich záväzkov v Pobaltí a Poľsku armáda rozšíri a posilní dohľad nad vzdušným priestorom Poľska,“ vyhlásil hovorca vlády.

Ministerstvo obrany uviedlo, že v oblasti zdvojnásobí počet nasadených stíhacích lietadiel Eurofighter na štyri a predĺži ich misiu o tri mesiace do konca tohto roka.

Poľský prezident sa tak vyjadril na verejnej časti zasadnutia Rady národnej bezpečnosti. Karol Nawrocki

radu zvolal po stredajšom incidente, pri ktorom Poľsko zostrelilo ruské drony nad svojim územím. Na zasadnutí v prezidentskom paláci sa zúčastňujú najvyšší ústavní činitelia aj lídri hlavných politických síl a zástupcovia ozbrojených síl. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.

„Ak mal niekto pochybnosti, že Poľsko už štyri roky čelí hybridnej vojne, udalosti z 10. septembra ich museli rozptýliť,“ uviedol Nawrocki. Dodal, že okrem vojenských aspektov sa boj odohráva aj v oblasti dezinformácií a v informačnom priestore. Upozornil na falošné tvrdenia šírené Ruskom, že drony, ktoré narušili poľský vzdušný priestor, pochádzali z Ukrajiny.

„Zo všetkých informácií, ktoré mám, je to jednoducho lož,“ varoval prezident.

Nawrocki poďakoval poľským ozbrojeným silám i spojencom za pripravenosť a zdôraznil, že prvoradou povinnosťou štátu je zabezpečiť ochranu civilného obyvateľstva.

Vyzdvihol jednotu politických strán pri riešení krízy a podporu vlády pri aktivácii článku štyri Severoatlantickej zmluvy. Vyjadril tiež nádej, že Rada národnej bezpečnosti bude intelektuálne stimulujúca a jej účastníci odložia bokom politické spory.

Podľa prezidenta je potrebné zvýšiť investície do protivzdušnej obrany a vybudovať aj efektívnejší systém civilnej ochrany. Mal by zahŕňať budovania úkrytov, zlepšenia varovných systémov a prípravy samospráv a občanov na krízové situácie. Ako inšpiráciu uviedol Fínsko, ktoré má dlhodobo rozvinutý systém civilnej obrany. (TASR)

Ten avizoval, že nepodporí ďalší balík sankcií proti Rusku, kým Európska komisia nepredloží návrhy, ako zosúladiť klimatické ciele s potrebami automobilového a ťažkého priemyslu.

Lipavský to uviedol pred odletom na Slovensko, kde sa večer uskutoční stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín Central 5 (C5) - SR, ČR, Maďarska, Rakúska a Slovinska, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Uvidíme, s čím slovenská strana príde, nechcem predbiehať. Bezpečnosť je niečo, čo by sme nemali nutne podmieňovať ďalšími otázkami. Nie je novinkou, že by si Slovensko nekládlo nejaké podmienky. Zažili sme to už pri 18. sankčnom balíku. Uvidíme, čo bude nakoniec realita,“ povedal Lipavský.

Dodal, že Česko podporuje ďalšie posilňovanie protivzdušnej obrany NATO na východnej hranici a tiež tvrdšie sankcie proti Rusku, aby nemohlo produkovať zbrane či drony. „To je jediný spôsob, ako môžeme Putina donútiť k tomu, aby prestal (konflikt) eskalovať a vojnu na Ukrajine ukončil,“ dodal. (TASR)

Dôvodom je narušenie poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi.

Oznámil to na sieti X.

"Rozhodol som o predvolaní ruského veľvyslanca. Ruské drony v Poľsku sú čistou provokáciou Kremľa. Česko stojí pevne za Poľskom. Územiu aliancie budeme brániť, "uviedol minister.

Informovala o tom podľa agentúry AFP tamojšia vláda. 

"Chceme zdôrazniť, že naša podpora Kyjeva je dlhodobého charakteru," uviedol švédsky minister obrany Pal Jonson. Doplnil, že jeho krajina by sľúbenú vojenskú pomoc Ukrajine dodala aj v prípade, že sa podarí dojednať prímerie, alebo dokonca mierovú dohodu s Ruskom.

Švédsky minister oznámil tieto plány pri predstavení vojenskej pomoci napadnutej krajine pre tento rok. Tá bude podľa neho zahŕňať okrem iného 18 kusov samohybných húfnic Archer, muníciu, drony s dlhým doletom, námorné zariadenia a vybavenie pre protivzdušnú obranu.

Švédsko je medzi krajinami EÚ piatym najväčším darcom pomoci Ukrajine v pomere k HDP, dodala AFP s odvolaním sa na údaje Inštitútu pre svetové hospodárstvo so sídlom v nemeckom Kiele. (ČTK)

Potvrdil to novinárom v parlamente. Deklaroval, že Slovensko je pripravené Poľsko podporiť. Upozornil však na to, že nie protivzdušnou obranou, keďže tá je mimo územia Slovenska.

„My sme pripravení, samozrejme, nášho partnera podporiť vo všetkých otázkach, ktoré by potreboval a ktoré by mu chýbali, ale, bohužiaľ, v tom najpodstatnejšom pomôcť nevieme, pretože sme celú našu protivzdušnú obranu bývalou vládou odovzdali mimo územia Slovenska,“ vysvetlil.

Opätovne kritizoval súčasnú opozíciu za darovanie techniky. (TASR)

Podľa agentúry AFP ide o jedno z jeho doteraz najostrejších vyjadrení voči členským štátom Európskej únie (EÚ).

Stubb to vyhlásil počas návštevy Kyjeva, kde sa stretol so Zelenským. Na tlačovej konferencii sa tiež vyjadril k stredajšiemu vniknutiu ruských dronov do poľského vzdušného priestoru, čo podľa neho dokazuje, že Moskva „usiluje o eskaláciu“ s NATO. Európa musí na Rusko vyvíjať ďalší tlak, dodal fínsky prezident.

„Pokiaľ ide o uvedenie vecí do poriadku u nás doma, myslím si, že Trump má pravdu, keď hovorí, že Európa musí prestať nakupovať ruskú ropu a plyn,“ vyhlásil Stubb.

„Prst ukazuje na dve miesta. Jedným je Maďarsko a druhým Slovensko. A samozrejme, uistíme sa, že prezident Trump vie, kto zásobuje ruskú vojenskú mašinériu nákupom ruskej energie,“ dodal fínsky líder.

AFP pripomína, že slovenský premiér Robert Fico a jeho maďarský partner Viktor Orbán opakovane kritizovali európsku pomoc pre Ukrajinu a usilovali o lepšie vzťahy s Ruskom. To vyvolalo frustráciu Bruselu, ktorý sa snaží Moskvu izolovať v súvislosti s jej inváziou na Ukrajinu. (TASR)