Úrady ďalej pátrajú po strelcovi na Kirka, zverejnili video z úteku podozrivého

TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Prieskum pre denník Bild am Sonntag ukazuje, že 62 percent z 1002 respondentov sa obáva útoku na krajiny NATO, akými sú napríklad Poľsko či Litva, zatiaľ čo 28 percent nemá podobné obavy a desať percent nezaujalo jednoznačné stanovisko.

Nemci tak reagujú na dianie v Poľsku, kde v noci na stredu vniklo viacero ruských dronov do vzdušného priestoru pri útokoch na Ukrajinu. V dôsledku toho zostrelili poľské sily s podporou NATO viacero dronov. Mnohí vojenskí predstavitelia podľa DPA spochybňujú tvrdenia, že išlo o nehodu. Doposiaľ nie je zrejmé, či drony cielili na objekty členskej krajiny NATO alebo išlo len o provokáciu alebo testovanie vzdušných síl Aliancie, píše DPA.

Z prieskumu tiež vyplýva, že väčšina Nemcov podporuje prijatie prísnejších ekonomických opatrení proti Rusku. Z celkového počtu opýtaných 49 percent uviedlo, že by sa mali okamžite zastaviť všetky dodávky plynu a ropy z Ruska do Európskej únie. Podľa 33 percent respondentov by dodávky mali pokračovať, 11 percent nemá jednoznačný názor a sedem percent uviedlo, že na tom nezáleží. Okrem toho si 51 percent respondentov myslí, že zmrazené ruské aktíva v EÚ by sa mali použiť na podporu Ukrajiny, 29 percent bolo proti a 20 percent si nebolo istých, poprípade nemalo názor na problematiku. (TASR)

Vyplýva to z pondelkovej správy austrálskej vlády, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Správa uvádza, že stúpajúca hladina oceánov spôsobená klimatickou zmenou ovplyvní do roku 2050 približne 1,5 milióna Austrálčanov. „Austrálčania už žijú s dôsledkami klimatickej zmeny, ale je jasné, že každý stupeň otepľovania, ktorému teraz zabránime, pomôže budúcim generáciám vyhnúť sa najhorším dopadom,“ uviedol minister pre klímu Chris Bowen.

Podľa správy nebude voči zhoršujúcim sa rizikám klimatickej zmeny imúnna žiadna austrálska komunita. Vláda varuje, že veľkým výzvam budú čeliť prírodné ekosystémy i biodiverzita krajiny. Najhoršie zasiahnutou by mala byť severná časť Austrálie a odľahlé komunity.

„Hoci sa už nemôžeme vyhnúť dopadom klimatickej zmeny, každý krok, ktorý dnes podnikneme smerom k nášmu cieľu nulových emisií do roku 2050, pomôže zabrániť najhorším dopadom na austrálske komunity a podniky,“ pokračoval Bowen.

Minister následne uviedol, že sa Austrália plánuje riadiť podľa správy a vytvorí rámec pre lepšiu koordináciu opatrení na federálnej, štátnej i miestnej úrovni. Podľa jeho slov vláda čoskoro oznámi ďalšie kroky na zníženie uhlíkových emisií a stanoví pre rok 2035 „ambiciózny a dosiahnuteľný cieľ“.

Súčasná labouristická vláda od svojho zvolenia v roku 2022 investovala do programov prispôsobovania sa dopadom zmeny klímy 3,6 miliardy austrálskych dolárov. Jej cieľom je znížiť uhlíkové emisie do roku 2030 o 43 percent a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Americký prezident spoločne so svojou manželkou Melaniou pricestujú v stredu do Spojeného kráľovstva, kde sa zúčastnia na niekoľkých podujatiach vyzdvihujúcich britskú kráľovskú veľkoleposť vrátane prehliadky kočom, štátneho banketu, preletu vojenských lietadiel či streleckej salvy.

Podľa agentúry Reuters britská vláda verí, že očarenie Trumpa honosnosťou života kráľovskej rodiny pomôže pri prebiehajúcich rokovaniach o vzájomných dohodách v oblastiach obrany, bezpečnosti či energetiky.

Britský premiér Keir Starmer privíta Trumpa vo svojej rezidencii vo štvrtok a zhovárať sa budú o vzájomných vzťahoch medzi krajinami, situácii na Ukrajine alebo nedávno uzavretej obchodnej dohode. Starmerov hovorca uviedol, že lídri počas stretnutia podpíšu „technologické partnerstvo a významnú dohodu o jadrovej energii“.

Agentúra Reuters pripomína, že Spojené kráľovstvo bolo prvou krajinou na svete, ktorá so Spojenými štátmi počas vlády Trumpa uzavrela obchodnú dohodu. „Vzťah medzi Spojeným kráľovstvom a USA je najsilnejší na svete. Tento týždeň prinesieme v tomto vzťahu zásadnú zmenu,“ dodal Starmerov hovorca.

Stredajšia návšteva Trumpa v Británii bude už druhou za posledné dva mesiace. Šéf Bieleho domu strávil v júli niekoľko dní vo svojom golfovom rezorte v škótskom Turnberry. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správ agentúr Jonhap a Reuters.

„Pozícia Kórejskej ľudovodemokratickej republiky ako štátu s jadrovými zbraňami, ktorá bola trvalo zakotvená v najvyššom a základnom zákone štátu, sa stala nezvratnou,“ citovala KCNA Stálu misiu KĽDR vo Viedni.

Pchjongjang taktiež kritizoval snahy Spojených štátov o denuklearizáciu Kórejského polostrova ako „provokatívny akt“ zasahovania do svojich vnútroštátnych záležitostí a jadrové zbrane obhajoval ako „nevyhnutnú možnosť“ pre obranu krajiny pred jadrovými hrozbami zo strany USA.

„Dôrazne odsudzujeme a odmietame provokatívny akt USA, ktorým opäť odhalili svoj nemenný nepriateľský úmysel voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike a vyjadrujeme vážne znepokojenie nad negatívnymi dôsledkami, ktoré to môže mať,“ uviedol Pchjongjang.

Severná Kórea tvrdí, že hoci Washington kritizoval jej vlastníctvo jadrových zbraní ako nezákonné, sú to práve USA, ktoré podkopávajú medzinárodný systém „radikálnym budovaním jadrových zbraní“.

Agentúra Jonhap uvádza, že vyhlásenie prichádza v čase, keď Severná Kórea naďalej rozvíja svoje jadrové a raketové programy a zároveň odmieta ponuky na dialóg zo strany Spojených štátov a Južnej Kórey. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

V dojímavom filme podľa predlohy románu Maggie O'Farrellovej sa Shakespeare stvárnený írskym hercom Paulom Mescalom snaží vybudovať si kariéru dramatika, zatiaľ čo jeho manželka Agnes (Jessie Buckleyová) zápasí s nástrahami moru po smrti ich 11-ročného syna Hamneta.

Zhaová v roku 2020 získala cenu americkej Akadémie filmových umení a vied za svoj film Krajina Nomádov a podľa agentúry AFP patrí Hamnet medzi favoritov na zisk ďalšieho Oscara pre túto čínsku režisérku.

Na rozdiel od cien udeľovaných na filmových festivaloch v Cannes či Benátkach vyberá víťaza hlavnej ceny v Toronte publikum. Môže ju navyše získať ktorýkoľvek film na festivale oproti bežnejšiemu systému s užším výberom finalistov.

Druhú cenu na festivale v Toronte získala filmová adaptácia príbehu o Frankensteinovi od mexického režiséra Guillerma del Tora a tretiu priečku obsadilo Prebudenie mŕtveho muža zo série Na nože s Danielom Craigom v úlohe detektíva Benoita Blanca.

Cenu pre najlepší zahraničný film si odniesol juhokórejský thriller No Other Choice, cenu People's Choice Midnight Madness dobrodružný snímok Nirvanna the Band the Show the Movie režiséra Matthewa Johnsona a za najlepší dokument diváci zvolili The Road Between Us: The Ultimate Rescue. (TASR)

S odvolaním sa na tamojšie úrady, nad ktorými má kontrolu teroristické hnutie Hamas, to uviedla agentúra Reuters.

Izraelská armáda v nedeľu podľa úradov zničila v meste Gaza najmenej 30 obytných budov. Podľa serveru The Times of Israel armáda potvrdila, že vzdušnými údermi v meste zasiahla štyri výškové budovy, ktoré podľa jej tvrdenia Hamas využíval na sledovanie okolia a pohybu izraelských jednotiek.

Ako informovala britská stanica BBC, ukrajinský prezident vo svojom tradičnom večernom videopríhovore označil útoky na ruské ropné rafinérie, ich terminály a ropné sklady za „najúčinnejšie sankcie, ktoré fungujú najrýchlejšie“.

Tieto útoky podľa neho výrazne obmedzujú kapacity ruského ropného priemyslu, „a to výrazne obmedzuje vojnu.“

Zelenskyj takto reagoval na nedeľné správy, že ukrajinské drony zasiahli jednu z najväčších ruských ropných rafinérií nachádzajúcu sa v meste Kiriši v Leningradskej oblasti na severozápade európskej časti Ruska. Spomenul aj ukrajinský útok na ruský prístav Primorsk -, kde podľa Ukrajinou overených informácií došlo k „významným škodám“.

Medzičasom ruské ministerstvo obrany v nedeľu podvečer informovalo, že ruské systémy protivzdušnej obrany v noci na nedeľu zostrelili najmenej 361 dronov, ako aj štyri navádzané letecké bomby a raketu HIMARS vyrábanú v USA.

Podrobnosti o mieste útokov ruské ministerstvo neposkytlo. Priznalo však požiar v rafinérii Kirišinefteorgsintez, jednej z dvoch najväčších rafinérií v Rusku.

Gubernátor Leningradskej oblasti Alexandr Drozdenko uviedol, že v oblasti Kiriši boli zničené tri ukrajinské drony a že požiar spôsobený padajúcimi troskami bol uhasený. Incident sa zaobišiel bez obetí a zranených.

Ukrajinské velenie útok na rafinériu v Kiriši potvrdilo a označilo ho za úspešný. Agentúra Reuters nateraz nebola schopná bezprostredne overiť rozsah prípadných škôd v tomto objekte.

Rafinéria v Kiriši spracuje približne 17,7 milióna metrických ton ročne (355-tisíc barelov denne) ruskej ropy, čo predstavuje 6,4 percenta z celkovej produkcie krajiny.

USA v posledných týždňoch zvýšili tlak na krajiny NATO, aby sprísnili energetické sankcie voči Rusku v snahe obmedziť jeho príjmy z predaja energonosičov.

Prezident USA Donald Trump v sobotu deklaroval, že USA sú pripravené uvaliť na Rusko nové sankcie, ale iba ak všetky krajiny NATO prestanú nakupovať ruskú ropu a zavedú podobné opatrenia ako USA.

Reuters doplnila, že EÚ sa drží svojho termínu na postupné ukončenie dovozu ruskej ropy a plynu do roku 2028. Rozhodla tak minulý týždeň, a to aj napriek tlaku USA, aby konala rýchlejšie. (TASR)