Manévre Ruska a Bieloruska nepredstavujú bezprostrednú hrozbu

Zasiahli aj železničnú infraštruktúru na bližšie nešpecifikovanom mieste.

„V tejto chvíli je regionálne centrum a 44 osád v územnej komunite Olexandrivka čiastočne odrezaných od dodávok elektrickej energie,“ napísal  gubernátor Kirovohradskej oblasti Andrij Rajkovyč.

Ukrajinský vicepremiér Olexij Kuleba zároveň oznámil, že ruské sily zaútočili aj na železničnú infraštruktúru. O mieste útoku útoku neinformoval.

„Včera v noci nepriateľ podnikol masívny útok dronmi s cieľom vyradiť z prevádzky rozvodne, ktoré napájajú železničnú sieť,“ napísal Kuleba.

„Takéto útoky majú jasný cieľ: narušiť osobnú a nákladnú dopravu, jej stabilnú prevádzku a vyvinúť dodatočný tlak na ľudí a ekonomiku,“ dodal. Ukrajinské štátne železnice podľa neho po útoku nasadili viac ako 20 rezervných lokomotív. (TASR)

„Nariadil som, aby boli všetky sociálne záväzky nášho štátu splnené a aby sa zvýšila podpora ľudí,“ povedal vo večernom videoprejave v utorok.

Premiérka Julija Svyrydenková mu predtým predstavila kľúčové body návrhu rozpočtu na rok 2026.

„Zdroje na to sú k dispozícii. Celkovo sa výdavky na vzdelávanie na tento rok zvýšia o 66 miliárd hrivien (asi 1,36 miliardy eur),“ povedal Zelenskyj. Zvýšenie sa plánuje aj v oblasti zdravotníctva.

Deň predtým ukrajinská vláda dokončila návrh rozpočtu na budúci rok. Predpokladá deficit 18,4 percenta hrubého domáceho produktu, približne 40,5 miliardy eur. Výdavky sa majú zvýšiť približne o 8,5 miliardy eur.

Na obranné účely vláda plánuje vyčleniť o takmer 3,5 miliardy eur viac. Na zvýšenie dôchodkov sa má dodatočne minúť viac ako 2,5 miliardy eur. Kyjev očakáva platby zo zahraničia takmer 43 miliárd eur, čo predstavuje 43 percent rozpočtu.

Kyjev sa už viac ako tri a pol roka bráni pred rozsiahlou ruskou inváziou s podporou západných krajín. Podľa ukrajinských zdrojov sa odvtedy na financovanie rozpočtových výdavkov použilo viac ako 122 miliárd eur v podobe pomoci a pôžičiek zo zahraničia. (TASR)

Oznámilo to v utorok lotyšské ministerstvo obrany, avšak bez uvedenia ich počtu.

Dovedna 15 takýchto vozidiel Ukrajine už v júli odovzdala lotyšská premiérka Evika Siliňová počas návštevy Kyjeva.

Ide o transportéry Patria 6x6, ktoré sa vyrábajú v závode fínskeho výrobcu Patria na území Lotyšska. Riga ich chce Ukrajine len v tomto roku dodať Ukrajine až 42.

Lotyšská vláda plánuje poskytnúť Kyjevu aj drony a ďalšie vojenské vybavenie v celkovej hodnote 70 miliónov eur a vycvičiť 4000 ukrajinských vojakov. Lotyšsko, ktoré susedí s Ruskom i jeho spojencom Bieloruskom, patrí medzi najodhodlanejších podporovateľov Ukrajiny vzdorujúcej invázii ruských síl. (TASR)

Po telefonickom rozhovore s americkým prezidentom Donaldom Trumpom to v utorok večer oznámila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.

„Mala som dobrý telefonát s americkým prezidentom o posilnení nášho spoločného úsilia zameraného na zvýšenie ekonomického tlaku na Rusko prostredníctvom ďalších opatrení,“ napísala na platforme X.

Komisia podľa jej slov čoskoro predstaví svoj 19. balík protiruských sankcií od vypuknutia invázie, pričom tentokrát bude zameraný na kryptomeny, banky a energetiku.

„Ruská vojnová ekonomika, udržiavaná výnosmi z fosílnych palív, financuje krviprelievanie na Ukrajine. Aby sa to zastavilo, Komisia navrhne urýchlenie postupného ukončovania dovozu ruských fosílnych palív,“ napísala ďalej von der Leyenová na platforme X.

Šéfka EK v tomto smere neuviedla nijaký časový harmonogram, ako však píšu DPA i AFP súčasný plán Únie z júna počíta s úplným ukončením dovozu ruského plynu a ropy do konca roka 2027.

Trump vyjadril uplynulú sobotu pripravenosť uvaliť na Rusko rozsiahle sankcie, ak tak urobia všetky členské štáty NATO a ak prestanú nakupovať ropu z Ruska.

Ako pripomína DPA, Maďarsko a Slovensko naďalej do veľkej miery závisia od ruskej ropy, zatiaľ čo EÚ stále vo veľkom rozsahu dováža z Ruska skvapalnený zemný plyn.

Problémom by mohlo byť tiež Turecko, ktoré je členom NATO aj jedným z najväčších odberateľov ruských energosurovín. (TASR)

Zbrane by mohli byť dodané čoskoro, uviedli pre agentúru Reuters dva oboznámené zdroje.

Trump v júli oznámil vznik iniciatívy PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny). V rámci nej Spojené štáty povolia predaj amerických zbraní európskym krajinám NATO, ktoré ich následne dodajú Ukrajine.

Záväzok zaplatiť za zbrane, ktoré Kyjev potrebuje, avizovali dosiaľ viaceré krajiny. Nemecko, Kanada a Holandsko prisľúbili po približne 500 miliónov dolárov, zatiaľ čo Švédsko, Nórsko a Dánsko uviedli, že takouto čiastkou prispejú spoločne. Ďalšie prostriedky oznámili aj Litva, Lotyšsko či Belgicko.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že v rámci programu sa vyzbierali už viac než dve miliardy dolárov a ohlásená bola ďalšia miliarda a pol.

Námestník amerického ministra obrany pre politiku Elbridge Colby podľa zdrojov schválil až dve dodávky v hodnote 500 miliónov dolárov za každú z nich. Ide tak podľa Reuters o prvé použitie mechanizmu PURL.

Americký prezident v utorok pred odchodom na návštevu Británie vyhlásil, že Zelenskyj „musí uzavrieť dohodu“, a odmietol obviniť šéfa Kremľa Vladimira Putina za neúspech v mierových rokovaniach.

„Na tango sú potrební dvaja. Sú to dvaja ľudia, Zelenskyj a Putin, ktorí sa navzájom nenávidia, a vyzerá to tak, že musím sedieť v jednej miestnosti s nimi, pretože oni spolu v jednej miestnosti sedieť nedokážu. Je tam veľká nenávisť,“ povedal Trump.

Zelenskyj v rozhovore pre stanicu Sky News vyzval Trumpa, aby zaujal „jasné stanovisko“ k sankciám voči Rusku a bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu s cieľom zastaviť Putina a ukončiť vojnu, ktorá trvá už viac než tri roky.

Trump v sobotu avizoval, že je pripravený uvaliť na Rusko rozsiahle sankcie, ak tak urobia všetky členské štáty NATO a ak prestanú nakupovať ropu z Ruska.

„Verím, že Donald Trump nám môže poskytnúť dostatočné množstvo protivzdušných obranných systémov a USA ich majú dosť.

Som si istý, že USA môžu uplatniť dostatočné sankcie, aby poškodili ruskú ekonomiku, a navyše Donald Trump má dostatočnú silu, aby sa ho Putin bál,“ uviedol Zelenskyj s tým, že EÚ dosiaľ zaviedla 18 balíkov protiruských sankcií. „Teraz chýba už len silný balík sankcií zo strany USA,“ dodal. (TASR)

Urobil tak v reakcii na nedávne narušenie poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi. 

„Každý, kto sa jasne hlási k slobode, a žiadna krajina to nerobí tak presvedčivo ako Spojené štáty americké, musí teraz konať,“ povedal Wadephul v Berlíne, kde vystúpil po boku švédskej ministerky zahraničných vecí Marie Malmer Stenergardovej.

Švédska ministerka svojho nemeckého rezortného kolegu podporila a vyzvala spojencov Ukrajiny, aby zintenzívnili podporu Kyjevu.

Wadephul poznamenal, že Trumpova administratíva už mesiace oznamuje, že zavedie nové sankcie voči Rusku. Vyzval preto Washington, aby „to konečne zrealizoval“.

Podľa amerického republikánskeho senátora Lindseyho Grahama senát pripravil návrh zákona o rozsiahlych sankciách, vrátane vysokých ciel na krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu, plyn a iné zdroje energie.

Graham uviedol, že tento návrh má širokú podporu – viac než 80 senátorov z oboch politických strán.

Wadephul tiež zdôraznil, že dúfa, že ďalší balík sankcií EÚ voči Rusku, ktorý sa momentálne pripravuje, bude rýchlo schválený. (TASR)

Budú súčasťou rozšíreného opevnenia Baltskej obrannej línie.

„Keďže v severovýchodnom Estónsku už máme dobrú prírodnú prekážku v podobe rieky Narva a na východe Čudsko-pskovské jazero, na juhovýchode plánujeme na zastavenie nepriateľa vybudovať 40 kilometrov protitankových priekopov. Teda pozdĺž celého úseku hranice, kde je to potrebné,“ povedal v relácii Aktuaalne kaamera (Aktuálna kamera) podplukovník Ainar Afanasjev z generálneho štábu Estónskych ozbrojených síl (EDF).

Priekopy sa nebudú hĺbiť tam, kde sú močaristé úseky. V rámci projektu sa tiež postaví takmer 600 bunkrov, dodal Afanasjev.

Baltská obranná línia je plánovaná spoločná obranná línia Estónska, Lotyšska a Litvy pozdĺž ich hraníc s Ruskom a Bieloruskom. Jej vybudovanie bolo oznámené 19. januára 2024 na spoločnom stretnutí ministrov obrany týchto troch krajín v Rige.

Výstavba línie sa v Estónsku začala v júni 2025. V juhovýchodnom Estónsku sa pôvodne počítalo s kratším úsekom protitankových priekop, ako aj vybudovaním 28 bunkrov a desiatich skladovacích priestorov do roku 2025.

Veľká časť výstavby sa sústreďuje v oblastiach, kde hranica prechádza husto zalesnenou krajinou. Celkovým cieľom je zdržať nepriateľské sily a získať čas na reakciu v prípade ich vpádu, pričom návrh projektu bol ovplyvnený poznatkami z konfliktu na Ukrajine. (TASR)