Ukrajinská armáda tvrdí, že zničila 137 zo 164 ruských dronov, Rusko 42 ukrajinských

Okolnosti incidentu teraz vyšetruje polícia. Premiér ďalšie podrobnosti neuviedol.

Ako pre televíziu TVN24 povedal hovorca SOP plukovník Boguslaw Piórkowski, letiaci dron spozorovali pracovníci ochrany, ktorí boli v službe v paláci Belweder, a informovali svojich nadriadených. Následne bola vyslaná hliadka, aby neutralizovala alebo zadržala operátorov dronu. Tá zadržala dve osoby a odovzdala ich polícii, uviedol Piórkowski.

Ministerka regionálnej politiky Katarzyna Pelczyńská-Nelenczová odhadla, že pri incidente z dnešného večera nešlo o dron, ktorý by priletel z cudziny, ale pravdepodobne ho vypustili bieloruskí občania na mieste.

Pelczyńská-Nelenczová vyzvala na zdržanlivosť vo vyjadreniach, kým nebude prípad jasnejší. Súčasne pripustila, že provokácie, akou predstavoval prienik ruských dronov do poľského vzdušného priestoru, sa pravdepodobne budú opakovať. "Musíme sa vojensky pripraviť na tieto situácie," povedala.

Zo základne Coningsby v grófstve Lincolnshire s nimi vzlietne aj tankovacie lietadlo Voyager, oznámilo britské ministerstvo obrany. Počet stíhačiek zatiaľ nešpecifikovalo, informuje televízia Sky News.

„Bezohľadné správanie Ruska je priamou hrozbou pre bezpečnosť Európy a porušením medzinárodného práva,“ uviedol vo vyhlásení britský premiér Keir Starmer. Dodal, že lietadlá nie sú len prejavom sily, sú nevyhnutné na odrádzanie od agresie, ako aj na zabezpečenie vzdušného priestoru NATO a ochranu bezpečnosti Spojeného kráľovstva.

Od apríla do júla bolo v Poľsku v rámci misie NATO umiestnených šesť lietadiel RAF Typhoon, ktoré operovali po boku švédskych stíhačiek.

Francúzsko a Nemecko už avizovali, že do Poľska vyšlú ďalšie lietadlá – Paríž poskytne tri stíhačky Rafale a Berlín štyri stíhačky Eurofighter. K operácii pripojí aj Dánsko s dvoma stíhačkami F-16 a protilietadlovou fregatou.

Dnes dorazila na východ Poľska vrtuľníková jednotka českej armády zo základne v Náměšti nad Oslavou s troma strojmi Mi-171Š.

Podľa veliteľstva spojeneckých síl v Európe (SHAPE) v belgickom Monse svoju účasť čoskoro oznámi aj Španielsko. Svoju podporu signalizovali tiež Taliansko a Švédsko. Talianska agentúra ANSA s odvolaním sa na vládne zdroje informovala, že Taliansko má v úmysle poskytnúť dve stíhačky Eurofighter.

Prvé nasadenie stíhačiek v rámci operácie Eastern Sentry sa uskutočnilo v sobotu, keď z dôvodu blížiacich sa ruských dronov vzlietla francúzska stíhačka Rafale. Nijaký z nich nakoniec nevstúpil do poľského vzdušného priestoru. (TASR)

Oznámila to agentúra Reuters s odvolaním sa na bieloruské ministerstvo obrany, ktoré účasť Američanov prezentovalo ako prekvapenie.

„Kto by si pomyslel, že takto sa začne ďalší deň cvičenia Západ 2025?“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení, v ktorom tiež pripomenulo, že ako pozorovatelia prišli zástupcovia 23 krajín vrátane dvoch ďalších členských štátov NATO - Turecka a Maďarska.

„Som rád, že ste zareagovali na naše pozvanie. Chceli sme, aby ste si (cvičenia) pozreli a poskytli objektívne hodnotenie,“ povedal pri privítaní americkej delegácie bieloruský minister obrany Viktar Chrenin citovaný agentúrou BelTA.

Bieloruský rezort obrany zverejnil video, na ktorom dvaja uniformovaní americkí dôstojníci ďakujú Chreninovi za pozvanie a podávajú mu ruku.

„Ukážeme vám čokoľvek, čo vás zaujíma. Čokoľvek chcete. Môžete tam ísť, poobzerať sa, porozprávať sa s ľuďmi,“ uviedol Chrenin.

Americkí dôstojníci odmietli hovoriť s novinármi, poznamenala agentúra Reuters. Podľa nej je ich prítomnosť v Bielorusku ďalším znakom otepľovania vzťahov medzi Washingtonom a Minskom, spojencom Moskvy, ktorý umožnil využiť ruským silám svoje územie na začiatku ich invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Americká strana sa zatiaľ k správam o prítomnosti svojich vojakov v Bielorusku nevyjadrila.

John Coale, vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa, rokoval minulý týždeň v Minsku s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom, ktorý súhlasil s prepustením 52 politických väzňov vrátane 14 cudzincov. USA za to zmiernili sankcie voči bieloruskej národnej leteckej spoločnosti Belavia.

Trump chce v blízkej budúcnosti znovu otvoriť americké veľvyslanectvo v Bielorusku, normalizovať bilaterálne vzťahy a oživiť hospodársku a obchodnú spoluprácu, povedal po rokovaní Coale. (TASR)

„Sme v Poľsku na mieste určenia. Pripravení plniť úlohy bok po boku s našimi spojencami,“ píše sa v príspevku Armády ČR na sociálnej sieti X.

Príchod troch českých vrtuľníkov Mi-171Š následne potvrdilo aj české ministerstvo obrany, ktoré uviedlo, že jednotka posilní ochranu vzdušného priestoru nad východnou hranice Poľska, ktoré je blízkym spojencom ČR. „Našim aliančným partnerom sme vždy pripravení pomôcť!" dodal rezort.

České vrtuľníky by mali v Poľsku niekoľko mesiacov pomáhať najmä s monitorovaním vzdušného priestoru. Počíta sa tiež s vyslaním 150 českých vojakov maximálne na tri mesiace.

Ide o reakciu na narušenie poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi, ku ktorému došlo minulý týždeň v noci na stredu počas ruského náletu na Ukrajinu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ruské drony sa po Poľsku objavili už aj v Rumunsku. Konajte, kým neprídu rakety, vyzval Zelenskyj Čítajte 

Šéf Bieleho domu tak dal podľa portálu najavo, že voči Moskve pritvrdzuje.

Trump v nedeľu v súvislosti s ukrajinskými a ruskými stratami povedal novinárom, že "tento týždeň zomrelo 8000 vojakov z oboch krajín. O niečo viac tých z Ruska, pretože keď ste agresor, prídete o viac".

Politico pripomína, že Trump v minulosti odmietal Rusko odsúdiť kvôli invázii na Ukrajinu, ktorá trvá od februára 2022. Napríklad tento rok vo februári sa jeho administratíva postavila na stranu Ruska a Severnej Kórey, keď hlasovala proti rezolúcii Valného zhromaždenia OSN vyjadrujúcej podporu ukrajinskej územnej integrite a odsudzujúcej Moskvu. V apríli Trump obvinil Ukrajinu z rozpútania vojny. Vyhlásil, že "nezačnete vojnu proti niekomu, kto je dvadsaťkrát väčší ako vy a potom nebudete dúfať, že vám iní dajú nejaké rakety".

Počas leta sa však Trumpov postoj podľa Politica zmenil a USA vyvíjajú čoraz väčší tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý bráni Trumpovým snahám o sprostredkovanie priamych mierových rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Šéf Bieleho domu v nedeľu tiež povedal, že si myslel, že ukončiť vojnu na Ukrajine pre neho bude ľahké, ale ukázalo sa, že je to ťažké. "Myslím, že musím hovoriť len ja. Oni (Zelenskyj a Putin) sa nenávidia. Nenávidia sa tak veľmi, že nemôžu dýchať," uviedol Trump. (ČTK)

Tieto prieniky na územie NATO sú „absolútne neprijateľné“, uviedol vo vyhlásení hovorca britského ministerstva zahraničných vecí s tým, že Londýn spoločne so svojim spojencami odsudzuje tieto „bezohľadné činy“.

„Rusko by malo pochopiť, že jeho pokračujúca agresia len posilňuje jednotu medzi spojencami NATO a naše odhodlanie stáť za Ukrajinou, a akékoľvek ďalšie prieniky budú opäť potrestané silou,“ dodal hovorca.

Ruské veľvyslanectvo v Londýne podľa Reuters bezprostredne nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie k predvolaniu, Moskva však už predtým uviedla, že nemala v úmysle zasiahnuť ciele v Poľsku a že jej sily v čase incidentu útočili na Ukrajinu.

Okrem Poľska a Británie si diplomatických zástupcov Ruska v uplynulých dňoch predvolali viaceré krajiny NATO vrátane Francúzska, Česka a Švédska. Varšava okrem toho aktivovala článok 4 Severoatlantickej zmluvy, čo znamená konzultácie medzi členskými štátmi o bezpečnostnej hrozbe, a NATO spustilo operáciu Eastern Sentry s cieľom posilniť ochranu východného krídla Aliancie. (TASR)

„Je to evidentné a nepotrebuje to žiadne ďalšie potvrdenie. NATO je de facto zapojené do tejto vojny,“ reagoval Dmitrij Peskov vyjadrenie Sikorského, že napriek prieniku ruských dronov do vzdušného priestoru Poľska NATO nie je vo vojne s Ruskom.

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev krátko predtým varoval, že Moskva by považovala ochranu ukrajinského vzdušného priestoru silami NATO za vyhlásenie vojny, informuje agentúra DPA a magazín Newsweek.

NATO v reakcii na incident z 10. septembra, keď približne 20 ruských dronov narušilo poľský vzdušný priestor, spustilo operáciu Eastern Sentry s cieľom posilniť ochranu východného krídla Aliancie. Varšava takisto aktivovala článok 4 Severoatlantickej zmluvy, čo znamená konzultácie medzi členskými štátmi o bezpečnostnej hrozbe.

Prienik zrejme ruského dronu do svojho vzdušného priestoru hlásilo v sobotu aj Rumunsko. Preto si predvolalo ruského veľvyslanca Vladimira Lipajeva, ktorý tento incident označil za „ďalšiu provokáciu“ zo strany Ukrajiny.

Najnovšie udalosti podľa DPA vyvolali v Európe diskusiu o rozšírení ochrany NATO aj na západnú časť Ukrajiny a o zostreľovaní prilietajúcich ruských dronov alebo rakiet v tejto oblasti. Medvedev, ktorý v súčasnosti pôsobí ako podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie, sa proti takýmto návrhom ostro ohradil.

„Realizácia provokatívneho nápadu Kyjeva a ďalších idiotov vytvoriť bezletovú zónu nad 'Ukrajinou' a umožniť krajinám NATO zostreliť naše drony bude znamenať len jedno: vojnu NATO s Ruskom,“ napísal ruský politik na sieti Telegram.

Ukrajina od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vyzýva NATO, aby nad jej územím zaviedlo bezletovú zónu. Západní spojenci Kyjeva sa však zdráhajú takýto krok urobiť, a to pre obavy z priamej vojenskej konfrontácie s Ruskom.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v pondelkovom rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung povedal, že o bezletovej zóne nad Ukrajinou sa diskutovalo už pred rokom, keď bol americkým prezidentom Joe Biden.

NATO by takúto možnosť podľa Sikorského malo zvážiť, pretože zostreľovaním nepriateľských objektov mimo svojho územia by mohlo lepšie chrániť vlastné obyvateľstvo a zabrániť dopadaniu trosiek zničených dronov.

Ako vysvetľuje magazín Newsweek, Ukrajina dostala na svoju obranu proti prebiehajúcej ruskej invázii značnú pomoc od spojencov z NATO vrátane USA a krajín EÚ. Aliancia sa však podľa neho priamo do vojny nezapája a ani tam nemá nasadené svoje sily. Ukrajina takisto nie je členom NATO. (TASR)

Informoval o tom portál Ukrajinska pravda s odvolaním sa na pluk Azov, ktorý je časťou ukrajinskej Národnej gardy.

Pankivka sa nachádza asi 15 kilometrov vzdušnou čiarou východne od obce Dobropillja a približne dvadsať kilometrov severovýchodne od mesta Pokrovsk. Moskva toto vyjadrenie nekomentovala, ruské ministerstvo obrany dnes naopak oznámilo dobytie dediny Olhivske v ukrajinskej Záporožskej oblasti.

"V dôsledku koordinovaných akcií jednotiek ukrajinských ozbrojených síl a ukrajinskej národnej gardy, bola od nepriateľa vyčistená obec Pankivka a priľahlé územia," uviedol pluk Azov na facebooku a dodal, že invázna armáda na tomto frontovom úseku naďalej navyšuje množstvo vojakov.

Ruské ministerstvo obrany medzitým na telegrame oznámilo dobytie dediny Olhivske v ukrajinskej Záporožskej oblasti. V sobotu Moskva podľa agentúry AFP hlásila obsadenie dediny Novomykolajivka v Dnepropetrovskej oblasti.

Rovnako ako sa Moskva nevyjadrila k vyhláseniu pluku Azov, tak ani Kyjev nekomentoval dnešné tvrdenie ruského ministerstva. Podobné vyhlásenia strán konfliktu nemožno nezávisle overiť.

Americký Inštitút pre štúdium vojny v poslednej analýze o vývoji bojov píše, že ruské invázne sily postúpili pri východoukrajinskom Pokrovsku - konkrétne v poliach východne od obce Kozacke, a ďalej potom v západnej časti Záporožskej oblasti - pri Stepnohírsku. Na ďalších úsekoch fronty Rusi cez víkend útočili, ale nepostúpili alebo ich postup nie je potvrdený, vyplýva z hodnotenia inštitútu. (ČTK)