Na hraniciach s Českom sa v sobotu vyskytlo zrejme slabšie tornádo

Uviedla to premiérka Mette Frederiksenová.

„Dánsko po prvýkrát vybuduje vojenskú kapacitu v podobe presných zbraní s dlhým doletom,“ vyhlásila Frederiksenová a označila to za „zmenu v dánskej obrannej politike“.

„Niet pochýb o tom, že Rusko bude v najbližších rokoch predstavovať hrozbu pre Európu a Dánsko,“ pokračovala dánska premiérka. Priznala, že v súčasnosti neexistuje bezprostredné riziko útoku na krajinu.

„S týmito zbraňami budú obranné sily schopné zasiahnuť ciele na veľkú vzdialenosť a napríklad zneškodniť hrozby nepriateľských rakiet,“ dodala Frederiksenová.

Podľa dánskeho ministra obrany Troelsa Lunda Poulsena by nákup mohol zahŕňať rakety a drony schopné zasiahnuť ciele na nepriateľskom území. Neuviedol, koľko financií vláda na tento účel vyčlení, ani nešpecifikoval druh zbraní.

Vojna na Ukrajine „ukazuje, aké dôležité je byť schopný odpovedať úderom alebo zasiahnuť hlboko, tiež mať integrovanú viacvrstvovú protivzdušnú obranu,“ povedal Poulsen.

Dánsko len minulý týždeň oznámilo, že vynaloží 58 miliárd dánskych korún (asi 7,7 miliónov eur) na európske systémy protivzdušnej obrany. Ide o najväčší nákup zbraní v histórii krajiny. (TASR)

Muž v pondelok večer vypustil dron nad vládnymi budovami vo Varšave, ku skutku sa priznal a zaplatil pokutu 4000 zlotých (cca 940 eur).

Polícia zároveň podala návrh na jeho deportáciu. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Podľa hovorcu varšavskej polície Bartlomieja Šniadalu bol obvinený cudzinec odovzdaný poľskej pohraničnej stráži. Spolu s ním bola zadržaná aj 17-ročná občianka Bieloruska, ktorá bola vypočutá ako svedkyňa a následne prepustená domov.

Bezpilotné lietadlá majú z bezpečnostných dôvodov zakázané lety nad vládnymi budovami a inými objektami kritickej infraštruktúry.

Zákaz je označený tabuľkami a zároveň je možné obmedzenia overiť prostredníctvom mobilnej aplikácie DroneTower alebo na mape DroneMap zverejnenej Poľskou agentúrou leteckej navigácie. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správ agentúr Interfax a TASS, denníka Izvestija a televízie TVP World.

„Európsky dohovor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 26. novembra 1987 a protokoly č. 1 a č. 2 zo 4. novembra 1993, podpísané v mene Ruskej federácie v meste Štrasburg 28. februára 1996, sa vypovedajú,“ stojí v prijatom návrhu.

Predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin objasnil, že ruské členstvo a prácu vo výbore proti mučeniu Rady Európy (RE) „blokuje samotná Rada Európy, ktorá od decembra 2023 neumožnila zvolenie nového člena výboru z Ruska“.

„Odvolania týkajúce sa zabezpečenia zastúpenia Ruska sú ignorované napriek zásade spolupráce stanovenej v európskom dohovore,“ dodal Volodin.

Magazín Politico napísal, že vystúpenie Ruska najmä symbolickým krokom, keďže v krajine dochádza k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv. Zlá situácia v ľudskoprávnej oblasti sa podľa správy zhoršila po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.

Politico pripomína, že Kremeľ vo väzniciach mučí najmä politických väzňov, pričom obeťou bol aj opozičný líder Alexej Navaľnyj, ktorý minulý rok zomrel v trestaneckej kolónii. Rusko mučí aj ukrajinských vojnových zajatcov.

Európsky dohovor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu bol prijatý v roku 1987 a je jednou z kľúčových zmlúv RE.

Umožňuje členom výboru proti mučeniu kontrolovať väzenské zariadenia v členských krajinách. Výbor sa zameriava najmä na preplnenosť väzníc a zlepšenie podmienok pre väzňov.

Rusko bolo z RE vylúčené krátko po začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022. (TASR)

V rozhovore pre Sky News Zelenskyj uviedol, že počas posledného stretnutia vo Washingtone Trump navrhol najprv bilaterálne rokovania, aby si strany mohli vymeniť názory alebo vyjadriť požiadavky, a až potom prejsť na trojstranný formát.

„Povedal som mu, že podporujem akýkoľvek formát, ktorý USA ponúknu, pretože, ako to chápem, formát, ktorý ponúkajú USA a ktorý podporuje Ukrajina, a ak Rusko nepodporí jeden alebo druhý formát, tak USA podniknú proti Putinovi rázne kroky. To znamená sankcie aj zbrane. Preto som bez akýchkoľvek podmienok povedal, že podporujem bilaterálny alebo trilaterálny formát,“ povedal Zelenskyj.

Na otázku, či je pripravený prísť na takéto stretnutie do Moskvy, ukrajinský prezident odpovedal, že nie, pretože Rusko zaútočilo na Ukrajinu a nemôže ísť do krajiny, ktorá útočí na jeho vlasť.

„Môžeme sa stretnúť v ktorejkoľvek inej krajine. Na stole je veľa návrhov, s niektorými súhlasia Američania, Európania a, samozrejme, aj ja. Myslím si však, že otázka je teraz adresovaná Rusku, oni na to neodpovedali,“ zdôraznil Zelenskyj. (SITA)