České vrtuľníky dorazili na východ Poľska, posilnia ochranu východnej hranice

Oznámila to agentúra Reuters s odvolaním sa na bieloruské ministerstvo obrany, ktoré účasť Američanov prezentovalo ako prekvapenie.

„Kto by si pomyslel, že takto sa začne ďalší deň cvičenia Západ 2025?“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení, v ktorom tiež pripomenulo, že ako pozorovatelia prišli zástupcovia 23 krajín vrátane dvoch ďalších členských štátov NATO - Turecka a Maďarska.

„Som rád, že ste zareagovali na naše pozvanie. Chceli sme, aby ste si (cvičenia) pozreli a poskytli objektívne hodnotenie,“ povedal pri privítaní americkej delegácie bieloruský minister obrany Viktar Chrenin citovaný agentúrou BelTA.

Bieloruský rezort obrany zverejnil video, na ktorom dvaja uniformovaní americkí dôstojníci ďakujú Chreninovi za pozvanie a podávajú mu ruku.

„Ukážeme vám čokoľvek, čo vás zaujíma. Čokoľvek chcete. Môžete tam ísť, poobzerať sa, porozprávať sa s ľuďmi,“ uviedol Chrenin.

Americkí dôstojníci odmietli hovoriť s novinármi, poznamenala agentúra Reuters. Podľa nej je ich prítomnosť v Bielorusku ďalším znakom otepľovania vzťahov medzi Washingtonom a Minskom, spojencom Moskvy, ktorý umožnil využiť ruským silám svoje územie na začiatku ich invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Americká strana sa zatiaľ k správam o prítomnosti svojich vojakov v Bielorusku nevyjadrila.

John Coale, vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa, rokoval minulý týždeň v Minsku s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom, ktorý súhlasil s prepustením 52 politických väzňov vrátane 14 cudzincov. USA za to zmiernili sankcie voči bieloruskej národnej leteckej spoločnosti Belavia.

Trump chce v blízkej budúcnosti znovu otvoriť americké veľvyslanectvo v Bielorusku, normalizovať bilaterálne vzťahy a oživiť hospodársku a obchodnú spoluprácu, povedal po rokovaní Coale. (TASR)

Tieto prieniky na územie NATO sú „absolútne neprijateľné“, uviedol vo vyhlásení hovorca britského ministerstva zahraničných vecí s tým, že Londýn spoločne so svojim spojencami odsudzuje tieto „bezohľadné činy“.

„Rusko by malo pochopiť, že jeho pokračujúca agresia len posilňuje jednotu medzi spojencami NATO a naše odhodlanie stáť za Ukrajinou, a akékoľvek ďalšie prieniky budú opäť potrestané silou,“ dodal hovorca.

Ruské veľvyslanectvo v Londýne podľa Reuters bezprostredne nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie k predvolaniu, Moskva však už predtým uviedla, že nemala v úmysle zasiahnuť ciele v Poľsku a že jej sily v čase incidentu útočili na Ukrajinu.

Okrem Poľska a Británie si diplomatických zástupcov Ruska v uplynulých dňoch predvolali viaceré krajiny NATO vrátane Francúzska, Česka a Švédska. Varšava okrem toho aktivovala článok 4 Severoatlantickej zmluvy, čo znamená konzultácie medzi členskými štátmi o bezpečnostnej hrozbe, a NATO spustilo operáciu Eastern Sentry s cieľom posilniť ochranu východného krídla Aliancie. (TASR)

Prieskum inštitútu Insa pre denník Bild am Sonntag ukazuje, že 62 percent z 1002 respondentov sa obáva útoku na krajiny NATO, akými sú napríklad Poľsko či Litva, zatiaľ čo 28 percent nemá podobné obavy a desať percent nezaujalo jednoznačné stanovisko.

Nemci tak reagujú na dianie v Poľsku, kde v noci na stredu vniklo viacero ruských dronov do vzdušného priestoru pri útokoch na Ukrajinu. V dôsledku toho zostrelili poľské sily s podporou NATO viacero dronov. Mnohí vojenskí predstavitelia podľa DPA spochybňujú tvrdenia, že išlo o nehodu. Doposiaľ nie je zrejmé, či drony cielili na objekty členskej krajiny NATO alebo išlo len o provokáciu alebo testovanie vzdušných síl Aliancie, píše DPA.

Z prieskumu tiež vyplýva, že väčšina Nemcov podporuje prijatie prísnejších ekonomických opatrení proti Rusku. Z celkového počtu opýtaných 49 percent uviedlo, že by sa mali okamžite zastaviť všetky dodávky plynu a ropy z Ruska do Európskej únie.

Podľa 33 percent respondentov by dodávky mali pokračovať, 11 percent nemá jednoznačný názor a sedem percent uviedlo, že na tom nezáleží. Okrem toho si 51 percent respondentov myslí, že zmrazené ruské aktíva v EÚ by sa mali použiť na podporu Ukrajiny, 29 percent bolo proti a 20 percent si nebolo istých, poprípade nemalo názor na problematiku. (TASR)

Karol Nawrocki podpísaním príslušného dokumentu povolil ich nasadenie v rámci operácie Eastern Sentry (Východná stráž), ktorá sa vykonáva s cieľom posilniť obranu východného krídla NATO.

V príspevku na sieti X to v nedeľu oznámil poľský Úrad národnej bezpečnosti (BBN). Informujú agentúra PAP a spravodajský web Onet.pl.

BBN poznamenal, že prezidentský dekrét je utajený.

Operácia Eastern Sentry sa začala 12. septembra. Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že aliancia spustila túto misiu v reakcii na incident z 10. septembra, keď približne 20 ruských dronov narušilo poľský vzdušný priestor.

Niektoré z dronov zostrelili stíhačky, ktoré vzlietli na ochranu poľského vzdušného priestoru. Išlo o prvý prípad zostrelenia ruských dronov nad územím NATO.

O detailoch operácie NATO v Poľsku hovoril v sobotu aj poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. Podľa neho „NATO (takto) dáva pevnú a jasnú odpoveď.“

Dodal, že ide pravdepodobne o jednu z najväčších operácií v histórii NATO - ochotu pripojiť sa k nej deklarovalo osem krajín a ďalšie „sa pripravujú na takéto vyhlásenia“.

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. (zdroj: TASR/AP)

Na otázku o detailoch operácie minister obrany uviedol, že na vybudovanie „viacvrstvovej protivzdušnej obrany“ bude nasadených niekoľko typov zariadení.

„Nie je to len protidronová obrana, ale protivzdušná obrana sa vzťahuje na rakety, letectvo a všetky typy hrozieb, ktoré môžu vzniknúť,“ zdôraznil Kosiniak-Kamysz.

Poznamenal, že operácia bude zahŕňať lietadlá a vrtuľníky, pozemné vybavenie, protivzdušnú obranu, pozemnú protiraketovú obranu a systémy proti dronom. (TASR)

Moskva sa podľa neho usiluje eskalovať napätie bez toho, aby vyvolala vážnu reakciu zo strany Aliancie.

Radoslaw Sikorski potvrdil, že hoci drony boli schopné niesť muníciu, tie, ktoré dorazili do Poľska, neboli naložené výbušninami.

„Zaujímavé je, že všetky boli nefunkčné, čo naznačuje, že Rusko sa nás pokúsilo otestovať bez toho, aby začalo vojnu,“ povedal šéf poľskej diplomacie.

Minister zároveň odmietol tvrdenia, že poľská protivzdušná obrana nebola na tento vpád pripravená, vzhľadom na to, že niektoré drony preleteli stovky kilometrov do poľského územia a podľa správ boli zostrelené len tri alebo štyri z približne 19 bezpilotných lietadiel.

„Drony nedorazili k svojim cieľom a došlo len k menším škodám na majetku, nikto nebol zranený. Ak by sa to stalo na Ukrajine, podľa ukrajinských definícií by to bolo považované za stopercentný úspech,“ povedal.

Reakcia zo strany Varšavy by bola podľa Sikorského „oveľa tvrdšia“, keby útok spôsobil zranenia alebo obete na životoch. „Pri agresorovi a klamárovi, akým je Putin, fungujú len najtvrdšie protiopatrenia,“ povedal. (TASR)

V relácii Otázky Václava Moravca v Českej televízii to v nedeľu oznámila ministerka obrany Jana Černochová (ODS). Počíta tiež s vyslaním až 150 českých vojakov maximálne na tri mesiace.

"V priebehu hodín by (vrtuľníky) mali dosiahnuť územie Poľskej republiky," povedala ministerka. Operovať by mali začať v najbližších dňoch.

"Mandát je tým mandátom, ktorý už schvaľovala Poslanecká snemovňa niekedy vlani a ktorý máme až do roku 2026. V tejto chvíli je to posilnenie východného krídla v rámci predsunutej prítomnosti," poznamenala Černochová.

Poľsko v noci na stredu zaznamenalo 19 narušení svojho vzdušného priestoru ruskými dronmi. Generálny tajomník NATO Mark Rutte v piatok v reakcii na incident oznámil vznik operácie Eastern Sentry (Východná stráž), ktorá posilní ochranu východného krídla aliancie. Česko sa zatiaľ nezúčastňuje, ak by sa malo, muselo by požiadať v snemovni a v senáte o nový mandát, uviedla Černochová.

"Ak sa to neintegruje pod existujúcu misiu na východnom krídle," dodala. Operácia sa podľa nej týka najmä krajín, ktoré disponujú vyvinutou protivzdušnou obranou. (ČTK)

Informovala o tom agentúra AFP.

„Otázkou je, či drony cielene leteli práve do Poľska. Ak je to tak, ak nás k tomu dovedú dôkazy, potom to bude samozrejme veľmi vážna eskalácia,“ povedal Rubio novinárom vo Washingtone.

Prezident USA Donald Trump vo štvrtok skonštatoval, že k vniknutiu ruských dronov do Poľska mohlo dôjsť „omylom“, i keď incident v Európe vyvolal znepokojenie.

Poľský premiér Donald Tusk odmietol Trumpove tvrdenia, píše AFP.

„Aj my by sme si priali, aby bol dronový útok na Poľsko len omylom. No nebol. A my to vieme,“ uviedol v piatok Tusk na sociálnej sieti X.

Poľské úrady uviedli, že našli časti 17 dronov ruskej výroby, ktoré v stredu spadli na východe krajiny bez toho, aby niekoho zranili či spôsobili väčšie škody.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Do Poľska prenikla dvadsiatka ruských dronov, zatvorili aj letiská. Trosky našli aj pod Varšavou Čítajte 

Šéf americkej diplomacie sa okrem toho vyjadril aj k utorkovému izraelskému útoku na katarskú metropolu Dauha. „Čo sa stalo, stalo sa. Samozrejme, neboli sme z toho nadšení, prezident z toho nebol nadšený,“ povedal Rubio pred odletom na návštevu Izraela.

„Nezmení to povahu našich vzťahov s Izraelčanmi, ale budeme o tom musieť hovoriť – predovšetkým o tom, aký vplyv to má“ na snahy o prímerie, zhodnotil Rubio.

„Musíme ísť ďalej a zistiť, čo bude ďalej, pretože na konci dňa, keď je po všetkom, stále existuje hnutie s názvom Hamas, ktoré je zlým hnutím,“ zdôraznil.

Izrael v utorok cielil na predstaviteľov Hamasu, ktorí sa v Katare zúčastňovali rozhovorov o novom návrhu prímeria v Pásme Gazy predloženom administratívou prezidenta Trumpa. Ten označil izraelský útok za poľutovaniahodný, kritizoval premiéra Benjamina Netanjahua a dodal, že Spojené štáty sa o ňom dozvedeli príliš neskoro na to, aby mu zabránili.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Izrael informoval USA o údere na Katar len tesne pred útokom, nemohli mu už zabrániť Čítajte 

Americký rezort diplomacie pri príležitosti Rubiovej návštevy Izraela uviedol len to, že minister bude s tamojšími predstaviteľmi diskutovať o „operačných cieľoch a prioritách“ a potvrdí „odhodlanie USA zabezpečiť izraelskú bezpečnosť“. Stretnúť sa plánuje aj s rodinami rukojemníkov.

Návšteva Rubia v Izraeli sa koná krátko pred zasadnutím Valného zhromaždenia OSN, kde viaceré západné krajiny plánujú uznať Palestínsky štát. Washington tento krok viackrát kritizoval. (TASR)