Podozrivého v prípade Kirka obžalovali z vraždy. Hrozí mu trest smrti

Na koncerte „Together for Palestine“ (Spoločne pre Palestínu) vystúpili desiatky umelcov či aktivistov, pričom podľa agentúry AFP bola hala s kapacitou 12.500 miest vypredaná, informuje TASR.

Tento koncert bol najnovším zo série propalestínskych podujatí v Londýne, v ktorom sa od začiatku už takmer dva roky trvajúcej vojny v Pásme Gazy konalo množstvo demonštrácií na podporu Palestíny.

Britský hudobník a politický aktivista Brian Eno zorganizoval zbierku na podporu charitatívnych organizácií pracujúcich na palestínskom území. Chcel taktiež povzbudiť známe osobnosti, aby sa verejne vyjadrili v súvislosti s touto vojnou, ktorá zničila palestínske územie a vyžiadala si viac ako 65.000 mŕtvych.

Podľa denníka The Guardian vystúpilo na podujatí 69 umelcov, rečníkov či aktivistov vrátane herca Benedicta Cumberbatcha, herečky Florence Pugh či dokumentaristu a novinára Louisa Therouxa, ktorý vo svojom najnovšom dokumentárnom filme „Louis Theroux: Osadníci“ zavítal na okupovaný Západný breh Jordánu, kde robil rozhovory s tamojšími izraelskými osadníkmi.

„Mlčanie tvárou v tvár takému utrpeniu nie je neutralita. Je to spolupáchateľstvo,“ vyhlásila herečka Florence Pugh.

Britsko-americký novinár Mehdi Hasan pripomenul, že počas súčasnej vojny v Pásme Gazy zahynulo viac novinárov ako v prvej i druhej svetovej vojne, Vietnamskej vojne či vo vojne v Iraku dokopy.

Eno pre AFP povedal, že pred rokom by nijaké podujatie so slovom „Palestína“ v názve nebolo prijaté v žiadnej sále, ale veci sa podľa neho zmenili. „Izrael si myslel, že každý bude v poriadku s vyhladovaním celého obyvateľstva...Myslím, že to zmenilo názor ľudí,“ povedal.

Dav mávajúci palestínskymi vlajkami privítal aj osobitnú spravodajkyňu OSN pre ľudské práva na palestínskych územiach Francescu Albaneseovú, ktorá je vystavená ostrej kritike zo strany Izraela a niektorých jeho spojencov, uviedla AFP. USA na Albaneseovú v júli uvalili sankcie.

OSN v auguste vyhlásila hladomor v meste Gaza, kde izraelské sily v uplynulom období zintenzívnili útoky, pri ktorých okrem iného ničia výškové budovy. Za hladomor je podľa OSN, ale aj iných humanitárnych organizácií zodpovedný práve Izrael, ktorý však toto obvinenie opakovane odmietol. Vyšetrovatelia Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) v utorok uviedli, že dospeli k záveru, že Izrael od októbra 2023 pácha v palestínskom Pásme Gazy genocídu s úmyslom zničiť Palestínčanov. Aj toto obvinenie Izrael odmietol. (TASR)

TASR o tom píše podľa agentúry Reuters.

Rozpočtové škrty zapríčinili v ostatnom čase značný pokles popularity Mileia, ktorý sa vyrovnáva aj s nedávnou porážkou svojej konzervatívnej politickej aliancie v provinčných voľbách i s dôsledkami korupčného škandálu, do ktorého je zapletená jeho sestra.

Ako pripomína Reuters, Mileia čakajú následne v októbri dôležité voľby, v ktorých sa bude voliť polovica Snemovne reprezentantov a tretina Senátu, pričom prezidentova strana sa pokúsi získať dostatok kresiel na to, aby opozícia ovládajúca Kongres už nedokázala prelomiť prezidentovo veto.

Cieľom stredajšieho protestu je tiež vyvinúť tlak na zákonodarcov, aby zamietli prezidentovo septembrové veto zákonov, ktoré by zvýšili financovanie štátnych univerzít či detských nemocníc. Samotný Milei tvrdí, že predmetná legislatíva by uškodila fiškálnej rovnováhe krajiny.

Milei od svojho nástupu do úradu v decembri 2023 dramaticky okresal verejné výdavky a podarilo sa mu znížiť mesačnú infláciu z dvojciferných na jednociferné čísla. V pondelok ohlásil vládny návrh budúcoročného rozpočtu, ktorý podľa jeho slov zaručí fiškálnu rovnováhu a zároveň počíta so zvýšením výdavkov nad úroveň inflácie, a to o 17 percent pri zdravotníctve, o osem percent pri vzdelávaní a o päť percent pri dôchodkoch.

Univerzita v Buenos Aires však tvrdí, že navrhovaný rozpočet „len prehlbuje bezprecedentnú krízu“, v ktorej sa nachádza systém štátnych univerzít. Nepočíta totiž podľa nej s obnovením zastavených infraštruktúrnych projektov a napríklad ani so zvyšovaním platov učiteľov. (TASR)

Britský premiér Keir Starmer už koncom júla oznámil, že ak Izrael nepristúpi na prímerie s militantným hnutím Hamas vo vojne v Pásme Gazy, Británia v septembri pred Valným zhromaždením OSN uzná Palestínsky štát, píše TASR.

Palestínsky štát sa chystá uznať aj Francúzsko, Kanada či Austrália. Izrael tvrdí, že takýto krok odmení palestínske hnutie Hamas, proti ktorému židovský štát už takmer dva roky vedie v Pásme Gazy vojnu, ktorá si vyžiadala najmenej 65.062 obetí na životoch.

The Times informuje, že Británia oznámi uznanie Palestíny po tom, čo Trump vo štvrtok ukončí svoju návštevu Británie.

Šéf Bieleho domu v júli vyhlásil, že mu neprekáža, ak Británia pristúpi k takémuto kroku, no ako informuje agentúra Reuters, USA - spojenci Izraela - odvtedy jasne vyjadrili svoj nesúhlas s akýmkoľvek podobným krokom zo strany svojich európskych spojencov.

Británia dlhodobo podporuje dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, avšak v minulosti britskí predstavitelia uviedli, že k takémuto riešeniu môže dôjsť až vtedy, keď nastane správny čas.

Palestínsky štát v súčasnosti uznáva 147 zo 193 členských krajín OSN.

Starmer v lete uviedol, že Británia v septembri uzná palestínsku štátnosť ak sa Izrael nezaviaže k prímeriu a dlhodobo udržateľnému mieru, ktorý by viedol k spomínanému riešeniu v podobe dvoch štátov, a ak neumožní OSN obnoviť dodávky humanitárnej pomoci na vojnou zničené palestínske územie.

Tieto podmienky však Izrael podľa denníka The Guardian pravdepodobne nesplní, keďže izraelská vláda sa stavia proti nim. Izraelské sily v uplynulom období zintenzívnili útoky v palestínskej enkláve a začali tiež ofenzívu v meste Gaza, kde podľa OSN panuje hladomor. Vyšetrovatelia Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) navyše v utorok uviedli, že dospeli k záveru, že Izrael od októbra 2023 pácha v Pásme Gazy genocídu s úmyslom zničiť Palestínčanov. (TASR)

Útočník je mŕtvy, informuje TASR podľa správ agentúr AP, AFP a DPA.

„Môžem potvrdiť, že dnes bolo postrelených päť príslušníkov bezpečnostných zložiek, traja z nich smrteľne,“ povedal predstaviteľ štátnej polície Christopher Paris. Zranení policajti sú podľa neho vo vážnom stave, útočník je mŕtvy.

K streľbe došlo v oblasti North Codorus Township, približne 185 kilometrov západne od štátu Filadelfia. Policajti prišli na miesto v rámci vyšetrovania domáceho násilia, keď sa ocitli pod paľbou.

K incidentu sa vyjadril aj guvernér Pensylvánie Josh Shapiro. „Tento druh násilia nie je v poriadku, ako spoločnosť musíme byť lepší,“ povedal.

Ministerka spravodlivosti USA Pam Bondiová označila násilie proti polícii za „pohromu našej spoločnosti“. Na mieste streľby zasahujú aj federálni agenti, ktorí podľa Bondiovej pomáhajú miestnej polícii.

Orgány neuviedli žiadne podrobnosti o strelcovi či incidente. Agentúra DPA konštatuje, že násilie s použitím strelných zbraní je v Spojených štátoch pretrvávajúcim problémom. Zbrane sú v USA široko dostupné a masové streľby často vyvolávajú diskusie o sprísnení zákonov o zbraniach. Pokusy o reformy týkajúce sa zbraní však opakovane zlyhávajú.

(TASR)

Vyhlásil to v stredu iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí po telefonickom rozhovore so šéfmi diplomacií krajín zo zoskupenia E3 (Británie, Nemecka a Francúzska). TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Irán je pripravený dosiahnuť férové a vyvážené riešenie, ktoré zaistí vzájomné záujmy. Dosiahnutie takéhoto cieľa si vyžaduje zodpovedný a nezávislý prístup zo strany týchto troch európskych štátov a zdržanie sa od vplyvu zo strany iných aktérov,“ povedal Arákčí.

Agentúry AFP a Reuters ešte pred telefonátom informovali, že šéfovia diplomacií Iránu a štátov E3 budú hovoriť o jadrovom programe Teheránu a opätovnom zavedení sankcií na islamskú republiku. Cieľom telefonátu bolo podľa zdroja agentúry Reuters diskutovať o blížiacom sa termíne opätovného zavedenia sankcií na Irán zo strany Organizácie Spojených národov (OSN).

Nemecko, Francúzsko a Británia koncom augusta aktivovali mechanizmus „snapback“ a spustili tak 30-dňový proces, na konci ktorého môžu byť opätovne zavedené rozsiahle sankcie OSN voči Iránu. Tento mechanizmus môže aktivovať akákoľvek strana jadrovej dohody z roku 2015. Počas nasledujúcich 30 dní musí Bezpečnostná rada (BR) OSN prijať rezolúciu, v ktorej by opätovne potvrdila, že zrušenie sankcií voči Iránu ostáva v platnosti. Británia a Francúzsko ako stáli členovia BR OSN môžu takúto rezolúciu vetovať a tým opätovne zaviesť sankcie.

Hovorca nemeckého ministerstva zahraničných vecí po stredajšom telefonáte vyhlásil, že na „ťahu je teraz Irán“. Ponuka zo strany E3 diskutovať o dočasnom predĺžení mechanizmu snapback podľa hovorcu rezortu nemeckej diplomacie „zostáva na stole pokiaľ Teherán splní určité podmienky.“ Dodal však, že „kroky ktoré Irán doteraz podnikol nie sú dostatočné“. (TASR)

v stredu počas hostiny na Windsorskom hrade na počesť amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý pricestoval na historickú druhú štátnu návštevu Spojeného kráľovstva, ocenil „osobné odhodlanie“ Trumpa o dosiahnutie mieru. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a stanice BBC.

„Naše krajiny spolupracujú na podpore kľúčových diplomatických snáh, pričom jednou z nich, pán prezident, je vaše osobné odhodlanie hľadať riešenie niektorých z najťažšie riešiteľných konfliktov vo svete s cieľom zabezpečiť mier,“ povedal britský kráľ pred viac ako 100 hosťami.

Americký prezident označil svoju návštevu Spojeného kráľovstva za „jednu z najväčších ctí“ a vzdal hold transatlantickému vzťahu.

Trump a manželkou Melaniou dorazili do sídla britských panovníkov západne od Londýna vrtuľníkom a privítali ich princ William s manželkou Catherine. Následne sa zvítali s Karolom III. a kráľovnou Kamilou.

Šéfa Bieleho domu čakalo prijatie s plnými vojenskými poctami, podľa britských predstaviteľov najväčšia takáto ceremónia pre štátnu návštevu, na akú si v krajine pamätajú, pričom sa na nej zúčastnilo 1300 príslušníkov britskej armády.

Britský kráľ a americký prezident si podľa AFP vymenili dary - kráľovská rodina darovala americkému prezidentovi knihu pri príležitosti 250. výročia vyhlásenia nezávislosti USA, ktoré si krajina pripomenie budúci rok, a Trump daroval Karolovi repliku meča, ktorý vlastnil americký prezident Dwight Eisenhower.

Návštevu amerického prezidenta v Británii sprevádzajú aj rozsiahle protesty. AFP informuje, že približne 5000 ľudí pochodovalo v centre Londýna, pričom demonštranti mávali palestínskymi vlajkami a držali transparenty s nápismi ako: „Migranti vitajte, Trump nie je vítaný.“

Trump je prvým americkým prezidentom, ktorý bol pozvaný na druhú štátnu návštevu Británie. Predošlú návštevu absolvoval v júni 2019 počas svojho prvého funkčného obdobia, pričom ho vtedy privítala kráľovná Alžbeta II., matka súčasného britského panovníka.

Americký prezident v stredu absolvoval aj súkromné stretnutie s princom Williamom a jeho manželkou Catherine, ktoré Kensingtonský palác opísal ako „vrúcne a priateľské“. (TASR)

Pôjde o prostriedky z celkovej sumy 150 miliárd eur získaných zo spoločného programu EÚ SAFE (Security Action for Europe).

Brusel chce takto urýchliť výstavbu „múru proti dronom“ založeného na technológii, ktorá bola overená v boji na Ukrajine. Informoval o tom v stredu denník The Financial Times.

Reakcia na nedávne narušenie vzdušného priestoru Poľska a Rumunska ruskými dronmi podľa FT ukázala, že NATO sa spolieha na drahé technológie, ako sú napríklad stíhačky vybavené raketami, a to aj pri ničení relatívne lacných bezpilotných lietadiel.

Spojenecké sily navyše zostrelili iba niekoľko z približne 19 dronov, ktoré prenikli do Poľska.

V snahe vyplniť túto medzeru v kapacitách NATO povzbudila EÚ svoje členské štáty, aby využili úniové fondy a spoločne zakúpili nové obranné systémy, ktoré sa osvedčili na Ukrajine.

Kým tak spravia, NATO spustilo operáciu Eastern Sentry s cieľom posilniť ochranu východného krídla NATO, do ktorej sú zapojené stíhačky, lode a prieskumné systémy rozmiestnené od Fínska po Bulharsko.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v prejave o stave Únie niekoľko hodín po incidente v Poľsku oznámila, že poskytne šesť miliárd eur a uzavrie s Ukrajinou spojenectvo v oblasti bezpilotných lietadiel, aby „premenila ukrajinskú vynaliezavosť na výhodu na bojisku a na spoločnú priemyselnú výrobu“. Okrem toho vyhlásila, že Európa by mala na svojich východných hraniciach vybudovať „múr proti dronom“.

Poľsko, pobaltské štáty a Fínsko – členské štáty EÚ susediace s Ruskom – už avizovali plány na posilnenie svojich hraníc. Predstavitelia ale varujú, že tento prístup bude účinný len vtedy, ak bude jednotný a založený na spoločných a plne integrovaných technológiách. (TASR)