Zelenskyj je pripravený na rokovania s Trumpom a Putinom bez akýchkoľvek podmienok

Francúzsky fotoreportér Antoni Lallican prišiel o život v piatok v regióne Donbas na východe Ukrajiny.

Informuje o tom agentúra AFP.

Pri útoku utrpel zranenia aj ukrajinský novinár Heorhij Ivančenko. Ukrajinské úrady uviedli, že obaja reportéri sa nachádzali v blízkosti oblasti Družkivka približne 20 kilometrov od frontovej línie v Doneckej oblasti.

Obaja mali na sebe počas útoku ochranné vesty označené nápisom „PRESS“ a osobné ochranné prostriedky.

Francúzska protiteroristická jednotka PNAT uviedla, že vyšetrovanie bolo zverené Ústrednému úradu pre boj proti zločinom proti ľudskosti a zločinom z nenávisti.

Lallican mal 37 rokov a bol oceňovaným fotoreportérom, ktorého práca sa objavila v popredných francúzskych a svetových médiách.

Európska federácia novinárov v piatok vo vyhlásení uviedla, že ide o prvý prípad, keď bol novinár na Ukrajine zabitý dronom.

Od začiatku tejto už viac ako tri a pol roka trvajúcej vojny na Ukrajine zahynulo najmenej 17 novinárov, tvrdia Európska a Medzinárodná federácia novinárov. Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) tvrdí, že počas tejto vojny zahynulo až 22 novinárov. (TASR)

Uviedla to agentúra Reuters. Kubánska vláda Rusko podľa Washingtonu vo vojne podporuje, čo Havana predtým odmietla.

Americkí diplomati podľa Reuters vedú kampaň, aby sa im podarilo znížiť počet krajín, ktoré každoročne hlasujú na Valnom zhromaždení OSN za uznesenie, ktoré odsudzuje americké embargo voči Kube.

Vlani uznesenie podporilo 187 krajín, proti boli len Spojené štáty a Izrael, Moldavsko sa zdržalo. Cieľom kampane je podľa Reuters prinútiť viaceré štáty, aby sa aspoň hlasovania nezúčastnili alebo sa zdržali.

"Po Severnej Kórei patrí Kuba k krajinám, ktoré prispeli najvyšším počtom vojakov ruskej agresii a odhaduje sa, že na Ukrajine bojuje 1000 až 5000 Kubáncov," cituje Reuters z materiálu, ktoré ministerstvo distribuovalo svojim diplomatom. Podľa týchto podkladov kubánska vláda aktívne podporuje Rusko v jeho vojnovom ťažení.

Kubánska vláda vystupuje na podporu Ruska, v minulosti ale tvrdila, že k bojom na Ukrajine nijako neprispieva. Kubánske úrady napríklad v roku 2023 tvrdili, že rozbili sieť obchodníkov s ľuďmi, ktorí vykonávali nábor žoldnierov, ktorí by bojovali po boku ruskej armády na Ukrajine.

O tom, že sa na Kube uskutočňujú tieto nábory, médiá píšu dlhší čas. Niekedy sú Kubánci vylákaní do Ruska pod zámienkou iného zamestnania. Nie je jasné, do akej miery sú kubánske úrady zapojené do týchto náborov. Na Kube je však obyvateľstvo pod bedlivým dohľadom polície, ktorá chráni záujmy autoritárskej vlády.

Kubánci hľadajú prácu v zahraničí predovšetkým pre veľmi zlú hospodársku situáciu na ostrove. Komunistická vláda prisudzuje veľkú časť problémov práve embargu, ale aj ďalším hospodárskym reštrikciám.

Spojené štáty embargo voči Kube uplatňujú už desiatky rokov. Washington to odmieta a tvrdí, že problémy spôsobuje predovšetkým korupcia a nekompetentné vedenie štátu a hospodárstva.

Na Ukrajine po boku ruskej armády bojujú vojaci zo Severnej Kórey, ktorá podľa informácií Ukrajiny, Južnej Kórey a krajín NATO poskytuje Rusku tiež muníciu.

Deje sa tak zrejme na základe dohody medzi vládami. KĽDR a Rusko podpísali zmluvu o strategickom partnerstve, v ktorej sa zaviazali k vzájomnej pomoci v prípade, že niektorá z krajín bude čeliť agresii. (ČTK)

Povedal to v rozhovore pre maďarsky portál Hetek.

„Dobrou správou je, že medzi Maďarskom a Ruskom sa nachádza územie, ktoré sa dnes nazýva Ukrajina. Pre Maďarsko je strategickým záujmom, aby Ukrajina existovala. Nejde o geopolitické hľadisko, ale o otázku maďarského národného záujmu,“ povedal Orbán v rozhovore.

Napriek týmto slovám maďarský premiér 29. septembra uviedol, že Ukrajina nie je suverénny štát. Orbánove vyjadrenia prišli po tom, ako Ukrajina obvinila Maďarsko z narušenia vzdušného priestoru niekoľkými bezpilotnými lietadlami, ktoré sa údajne pokúšali špehovať jej pohraničné oblasti.

„Podporujeme strategickú dohodu s Ukrajinou. Strategickú dohodu medzi Európskou úniou a Ukrajinou. Nie členstvo, ale dohodu,“ povedal ďalej Orbán.

Orbán v piatok oznámil, že jeho krajina bude vetovať vstup Ukrajiny do Európskej únie. Podľa neho by tento krok mohol Úniu zatiahnuť do vojny s Ruskom. „Ukrajina je krajina s veľmi ťažkým osudom. Prečo by sme sa mali deliť o tento ťažký osud? Máme vlastný osud, ktorý je omnoho ľahší než osud Ukrajincov,“ uviedol.

Maďarský premiér v piatok tiež vyjadril nesúhlas s tým, aby EÚ poskytovala Ukrajine dlhodobú vojenskú a finančnú pomoc, ktorú označil za „ilúziu“ založenú na falošných predpokladoch o hospodárskom kolapse v Rusku. (SITA, Kyiv Independent)

Pripomenul, že na neformálnom samite európskych lídrov v Kodani, kde sa o tom cez týždeň rokovalo, sa nakoniec nič nedohodlo.

Fico tam necestoval, pretože bol chorý. Slovensko na samite nikto nezastupoval.

„Neverím, že to niekto naplní,“ odpovedal na otázku, či Slovensko zvýši zbrojné výdavky až na úroveň päť percent. Fico si myslí, že to bol ústupok voči Donaldovi Trumpovi.

Vyjadril sa tak vo videu, ktoré na platforme Telegram zverejnil reportér ruskej štátnej televízie Pavel Zarubin, informuje agentúra Reuters.

O tomahawky, čo sú navádzané strely s plochou dráhou letu, požiadal Trumpa Zelenskyj.

Trump už skôr povedal, že ho Putin sklamal za to, že v konflikte na Ukrajine neuzavrel mier. Rusko tiež označil za "papierového tigra" vzhľadom na to, že sa Moskve nepodarilo podmaniť si Ukrajinu.

Putin minulý týždeň reagoval na tieto slová ostrým výpadom a spochybnil, či tým "papierovým tigrom" naopak nie je NATO, pretože sa mu nepodarilo zastaviť postup ruských síl.

Americký viceprezident J. D. Vance v septembri vyhlásil, že Washington zvažuje žiadosť Ukrajiny o strely Tomahawk s dlhým doletom, ktoré by mohli zasiahnuť územie v hĺbke Ruska, vrátane Moskvy. Nie je ale jasné, či už v tejto veci padlo nejaké rozhodnutie.

"To by viedlo k zničeniu našich vzťahov, alebo aspoň tých pozitívnych trendov, ktoré sa v týchto vzťahoch objavili," povedal Putin vo videu.

Americký denník The Wall Street Journal v minulých dňoch informoval, že Spojené štáty poskytnú Ukrajine spravodajské informácie o cieľoch ruskej energetickej infraštruktúry dosiahnuteľných strelami s dlhým doletom. Washington zvažuje, či Kyjevu poslať strely, ktoré by mohli byť pri takýchto úderoch použité. Správu WSJ agentúre Reuters potvrdili dvaja ľudia z americkej administratívy.

Agentúra Reuters tento týždeň s odvolaním sa na svoje zdroje napísala, že dodanie tomahawkov na Ukrajinu sa zdá byť nepravdepodobné. Dôvodom je podľa nej to, že existujúce zásoby týchto striel sú určené predovšetkým pre americké námorníctvo. (ČTK)

Premiér to povedal to v špeciálnom vydaní relácie O 5 minút 12 pri príležitosti 81. výročia Karpatsko-duklianskej operácie.

Fico spochybňuje, že by bolo Rusko agresorom a vojnu na Ukrajine označuje za regionálny konflikt, ktorý má historické korene.

„Prečo by sa Slovensko malo baviť o vojne? To nie je naša vojna,“ povedal.

Uviedol to vysokopostavený predstaviteľ ukrajinskej spravodajskej služby Oleh Aleksandrov v rozhovore pre agentúru Ukrinform, píše agentúra Reuters.

Podľa jeho slov Čína odovzdáva Rusku satelitné údaje o cieľoch. „Existujú dôkazy o vysokej miere spolupráce medzi Ruskom a Čínou pri vykonávaní satelitného prieskumu územia Ukrajiny s cieľom identifikovať a ďalej preskúmať strategické objekty, ktoré by mohli byť terčom útokov,“ prezradil Aleksandrov.

Doplnil, že v uplynulých mesiacoch sa terčmi útokov stali aj miesta patriace zahraničným investorom. V auguste ruský raketový útok zasiahol americkú fabriku na západe krajiny, pričom zranil 15 ľudí. Na incident vtedy upozornil Zelenskyj.

Ukrajinský prezident už v apríli tvrdil, že Čína dodáva Rusku zbrane. Podľa ukrajinskej rozviedky má Peking dokonca vyrábať zbrane priamo na ruskom území. (TASR)