Putin ma naozaj sklamal, vyhlásil Trump v Británii

Doteraz to mohla spraviť iba so súhlasom ministra obrany.

Rumunská Najvyššia rada národnej obrany vo štvrtok rozhodla, že vojsko bude môcť zostreliť lietadlá nachádzajúce sa bez povolenia vo vzdušnom priestore krajiny po rozhodnutí armádneho veliteľa podľa okolností situácie.

Rade predsedá rumunský prezident a jej súčasťou je premiér, minister obrany, veliteľ armády a šéfovia spravodajských služieb.

Agentúra DPA pripomína, že Rumunsko oproti Poľsku napriek opakovaným incidentom nezostrelilo nad svojim územím zatiaľ ani jeden neautorizovaný dron.

Najnovší krok prichádza po tom, čo rumunský parlament v júli schválil návrh zákona, podľa ktorého môže armáda zostreliť drony nad svojim územím aj v čase mieru bez formálneho vyhlásenia vojny.

Rozhodnutie Najvyššej rady národnej obrany poskytuje tejto legislatíve chýbajúce právomoci. V prípade, ak naruší vzdušný priestor pilotované lietadlo, armáda musí jeho posádku najprv varovať. Nariadenie sa týka len armádnych lietadiel, pri civilných ostáva táto právomoc naďalej u ministra obrany.

Od začiatku vojny na Ukrajine ruské drony opakovane vleteli do rumunského vzdušného priestoru alebo havarovali na rumunskom území, najmä v delte Dunaja neďaleko ukrajinských hraníc.

Rumunské stíhačky F-16 a nemecké stíhačky Eurofighter 13. septembra monitorovali ruský dron, ktorý nad Rumunskom strávil približne 50 minút. (TASR)

Maďarské stroje JAS Gripen vzlietli z litovskej vojenskej základne Šiauliai v rámci hliadkovania krajín NATO nad Baltským morom.

Podľa servera nepszava.hu to oznámilo vo štvrtok velenie vzdušných síl NATO.

Podľa informácií NATO smerom k Lotyšsku leteli ruské lietadlá Su-30, Su-35 a tri MiG-31. „Maďarsko demonštruje svoj záväzok voči NATO v ochrane a bezpečnosti pobaltských štátov a východného krídla,“ ocenilo NATO maďarskú misiu v Pobaltí.

Maďarské vzdušné sily poskytujú od augusta do novembra 2025 už štvrtýkrát štyri gripeny na ochranu vzdušného priestoru Litvy, Lotyšska a Estónska v rámci misie NATO Baltic Air Policing, dodáva nepszava.hu. (TASR)

EÚ by podľa neho mohla tieto peniaze Kyjevu poskytnúť bez zasahovania do vlastníckych práv Ruska.

Peniaze by boli vrátené až po tom, čo Rusko zaplatí Ukrajine za škody, ktoré jej spôsobilo počas vojny.

Západní spojenci Ukrajiny po začiatku ruskej invázie zmrazili ruské aktíva v hodnote niekoľko sto miliárd eur.

Vlády EÚ sa ale podľa Reuters vyhýbajú konfiškácii týchto prostriedkov, pretože sa obávajú, že by to mohlo podkopať dôveru v euro ako rezervnej meny.

EÚ sa preto pokúša nájsť nový spôsob na využitie ruských peňazí, ktoré sú uložené najmä v bruselskom depozitári Euroclear.

Vzhľadom na to, že Ukrajine budúci rok hrozí vysoký deficit štátneho rozpočtu, EK považuje toto riešenie za poslednú šancu, ako finančne podporiť Kyjev bez toho, aby na to použila peniaze európskych daňových poplatníkov.

Reuters pripomína, že EÚ doposiaľ používala iba úroky z ruských aktív. Nemecko, najväčšia ekonomika EÚ a druhý najväčší vojenský podporovateľ Ukrajiny, predtým vyjadrilo obavy v súvislosti s akýmikoľvek návrhmi na úplnú konfiškáciu aktív.

„Teraz je čas použiť účinnú páku, ktorá naruší cynickú hru ruského prezidenta, ktorou si kupuje čas, a privedie ho k rokovaciemu stolu,“ vyhlásil Merz.

O svojom návrhu chce hovoriť s lídrami členských krajín EÚ na neformálnom summite v Kodani budúci týždeň. (TASR)

Oznámil to vminister obrany Boris Pistorius po incidente, pri ktorom dva ruské satelity prenasledovali družicu využívanú nemeckou armádou.

Šéf nemeckého rezortu obrany varoval pred rastúcou hrozbou ruských aktivít vo vesmíre s odvolaním sa na obavy týkajúce sa dvoch ruských satelitov Olymp-K, ktoré prenasledovali družice Intelsat používané nemeckými i inými spojeneckými ozbrojenými silami.

„Rusko a Čína v uplynulých rokoch rýchlo rozšírili svoje kapacity vedenia vojny vo vesmíre. Dokážu narušiť prevádzku satelitov, oslepiť satelity, manipulovať s nimi alebo ich kineticky zničiť,“ vyhlásil Pistorius na konferencii o vesmíre v Berlíne.

Cieľom investície je podľa ministra vytvorenie odolného systému pozostávajúceho zo satelitov, staníc na Zemi, kapacít bezpečného vypúšťania družíc a súvisiacich služieb.

„Posilňujeme naše systémy proti narušeniam a útokom,“ vyhlásil Pistorius, pričom vyzdvihol najmä „kybernetickú bezpečnosť pre všetky vesmírne systémy“. Bezpečnostnú situáciu na orbite majú podľa ministra zlepšiť nové radary, teleskopy a v budúcnosti i strážne satelity. (TASR)

Niektoré ruské regióny čelia nedostatku určitých palív. Dôvodom je zintenzívnenie ukrajinských útokov dronmi na ruské rafinérie. Podľa Interfax podpredseda ruskej vlády Alexander Novak uviedol, že Rusko zaznamenalo menší deficit, čo sa týka ropných produktov, má však dostatočné zásoby, ktorými dokáže tento výpadok vykryť.

S cieľom zmierniť tlak na dodávky palív na ruský trh však Moskva rozhodla o čiastočnom zákaze vývozu nafty. Ten bude platiť iba pre ďalších predajcov, nie pre producentov.

V prípade zákazu vývozu benzínu sa tento týka všetkých, teda aj producentov. Netýka sa však medzivládnych dohôd medzi Ruskom a niektorými krajinami, ako je napríklad Mongolsko.

Zákaz exportu benzínu chce Moskva v súčasnosti predĺžiť. „Zákaz vývozu benzínu čoskoro predĺžime do konca tohto roka a aj zákaz vývozu nafty pre tých, čo nie sú producenti, bude zavedený s platnosťou do konca roka,“ povedal Novak pre Interfax. Ako dodal, Rusku to umožní pokračovať v zásobovaní domáceho trhu pohonnými látkami. (TASR)

„Ak je to potrebné. Takže v tomto úplne súhlasím s prezidentom Trumpom: ak je to potrebné,“ povedal Rutte v rozhovore pre program „Fox & Friends“ televízie Fox News.

Dodal, že vojaci NATO sú vycvičení na posudzovanie takýchto hrozieb a na určenie, či môžu eskortovať ruské lietadlá zo spojeneckého územia alebo podniknúť proti nim ďalšie kroky.

Postoj NATO je podľa agentúry AFP pomerne priamy – ak sa Aliancia domnieva, že lietadlo predstavuje hrozbu, je pripravená strieľať.

„Môžete si byť istí, že urobíme všetko, čo je potrebné na obranu našich miest, našich ľudí, našej infraštruktúry,“ povedal tento týždeň Rutte. „To neznamená, že vždy okamžite zostrelíme lietadlo,“ dodal.

To potvrdzujú nedávne incidenty nad Poľskom a Estónskom. Keď približne 20 ruských dronov preletelo cez Poľsko, NATO zostrelilo tú časť z nich, ktoré boli považované za hrozbu.

Na druhej strane o niekoľko dní neskôr, keď tri ozbrojené ruské stíhačky narušili estónsky vzdušný priestor nad Fínskym zálivom na približne 12 minút, lietadlá NATO iba „eskortovali lietadlo bez eskalácie“, povedal Rutte. „Nebola posúdená žiadna bezprostredná hrozba,“ povedal šéf Aliancie. (TASR)

Zelenskyj vyzval pracovníkov v Kremli, aby zistili, kde sa nachádzajú protiletecké kryty.

„Ak neukončia vojnu, budú ich potrebovať,“ vyhlásil pre portál Axios.

Ukrajina v súčasnosti podľa Zelenského disponuje dronmi s doletom viac ako 3000 kilometrov. DPA pripomína, že centrum Moskvy a sídlo ruského prezidenta sú od ukrajinských hraníc vzdialené asi 450 kilometrov. Nad areálom Kremľa už explodovali dva drony v máji 2023. Kyjev vtedy poprel akúkoľvek účasť na tomto incidente.

Zelenskyj v rozhovore uviedol, že dúfa v dodávku nešpecifikovaných zbraní dlhého doletu zo Spojených štátov. Zároveň však vylúčil útoky na civilné ciele. „Nie sme teroristi,“ zdôraznil. (TASR)

Minister reagoval na nedávne narušenia vzdušného priestoru niekoľkých európskych krajín a kybernetické útoky, ktoré narušili prevádzku viacerých letísk.

V dôsledku toho sa Nemecko „prezbrojí“ v oblasti obrany proti dronom, povedal minister a oznámil reformu zákona o bezpečnosti vzdušného priestoru.

V uplynulých týždňoch došlo k viacerým incidentom vo vzdušnom priestore krajín NATO, ktoré vyvolali znepokojenie aj odsúdenie. V polovici septembra viacero ruských dronov vletelo do vzdušného priestoru Poľska a o niekoľko dní neskôr aj Rumunsko informovalo o narušení svojho vzdušného priestoru ruským dronom. Do estónskeho vzdušného priestoru minulý týždeň na niekoľko minút vstúpili tri ruské stíhačky MiG-31. Rusko toto narušenie poprelo tvrdiac, že jeho lietadlá zostali nad neutrálnymi vodami.

NATO v súvislosti s týmito incidentmi utorok varovalo Rusko, že použije „všetky potrebné vojenské a nevojenské prostriedky“ na odrazenie hrozieb.

Tento týždeň boli na niekoľko hodín uzavreté aj letiská v Kodani a Osle, taktiež pre prelety dronov.

Na piatok bolo na úrovni EÚ zvolané stretnutie s cieľom prediskutovať, ako zlepšiť a posilniť pripravenosť na útoky dronmi naprieč kontinentom. Pozvanie na stretnutie dostala Európska komisia, niekoľko členských štátov vrátane SR, aj ukrajinský minister obrany Denys Šmyhaľ. (TASR)