Na pláži v Lotyšsku sa podľa vlády našla časť ruského dronu

Reagoval tak na narušenie vzdušného priestoru Estónska tromi ruskými bojovými stíhačkami.

Zelenskyj označil 12 minút trvajúce narušenie vzdušného priestoru Estónska zo strany Ruska za „neslýchané“ a dodal, že nejde o „nehody“, ale o systematickú ruskú kampaň namierenú proti Európe, NATO a Západu.

„Destabilizačné aktivity Ruska sa rozširujú do nových krajín a smerov. Využívajú všetky prostriedky: od zasahovania do politických procesov, ako v Rumunsku a Moldavsku, až po narušovanie vzdušného priestoru, ako v Poľsku, Rumunsku a teraz aj v Estónsku,“ napísal.

Podľa ukrajinského prezidenta si takéto konanie Moskvy vyžaduje systémovú reakciu, pričom silné kroky musia byť prijaté kolektívne a tiež individuálne každou krajinou.

Rusko musí pociťovať narastajúci tlak zo strany medzinárodného spoločenstva, predovšetkým prostredníctvom ekonomiky, čo sa podľa Zelenského najúčinnejšie dosahuje sankciami.

„Zároveň musia naďalej narastať aj straty Ruska vo vojne, čo najlepšie zabezpečí silná ukrajinská armáda,“ dodal prezident.

Incident odsúdil aj ukrajinský minister zahraničných veci Andrij Sybiha, podľa ktorého išlo o „ďalšiu ruskú eskaláciu a priamu hrozbu pre transatlantickú bezpečnosť“. (TASR)

„Už máme na Ukrajine určité typy zbraní v oveľa väčšom množstve, než dnes v skutočnosti potrebujeme,“ uviedol Zelenskyj, pričom spomenul námorné drony, protitankové zbrane a „niektoré ďalšie typy“ vojenského vybavenia.

„Vďaka kontrolovanému vývozu budeme môcť nahromadiť peniaze na väčšiu výrobu vecí, ktoré naša armáda potrebuje,“ dodal.

Zelenskyj spomenul niekoľko potenciálnych kupcov vrátane Spojených štátov, európskych krajín a „ďalších partnerov na celom svete, ktorí majú tiež záujem o ukrajinské zbrane a od ktorých Ukrajina získala rôzne formy podpory“.

Ukrajinský prezident v uplynulých mesiacoch pri niekoľkých príležitostiach ponúkol predávať bezpilotné drony USA, no tieto návrhy sa doposiaľ nepodarilo zrealizovať.

Agentúra AFP pripomína, že hoci je Ukrajina od začiatku ruskej invázie v roku 2022 závislá od financovania a dodávok zbraní od západných krajín, napriek pokračujúcej vojne si vybudovala vlastnú domácu výrobu zbraní a rôznych útočných systémov, najmä dronov.

Podľa údajov nemeckého Kielskeho inštitútu Ukrajina od roku 2022 dostala z Európy viac ako 167 miliárd eur vo forme vojenskej pomoci a zo Spojených štátov viac ako 114 miliárd eur. (TASR)

Dôvodom je narušenie vzdušného priestoru krajiny ruskými stíhačkami, oznámil premiér Kristen Michal na sociálnej sieti X.

"Takéto porušenie (estónskeho vzdušného priestoru) je absolútne neprijateľné," napísal premiér na sociálnej sieti X.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že s estónskym premiérom hovoril, a reakciu aliancie na incident označil za rýchlu a rozhodnú.

Estónske ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského chargé d ’affaires, aby protestovalo.

Článok 4 Severoatlantickej zmluvy predpokladá spoločné konzultácie, ak je ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť či bezpečnosť ktorejkoľvek z členských krajín.

Predtým v tomto mesiaci o aktiváciu tohto článku požiadalo Poľsko kvôli náletu dvoch desiatok ruských dronov, ktoré vnikli do poľského vzdušného priestoru. (ČTK)

„Dnešné vniknutie troch ruských bojových lietadiel do estónskeho vzdušného priestoru je ďalšou ruskou eskaláciou a priamou hrozbou pre transatlantickú bezpečnosť," uviedol na sociálnych sieťach Sybiha.

„Až dovtedy, kým nedostane naozaj silnú odpoveď, bude Moskva len arogantnejšia a agresívnejšia,“ dodal šéf ukrajinskej diplomacie.

Oznámila to poľská pohraničná stráž s tým, že o incidente informovala poľské ozbrojené sily a ďalšie bezpečnostné zložky.

"Štátna hranica narušená nebola, a preto sme nemuseli reagovať," povedala hovorkyňa pohraničníkov Katarzyna Przybyszová televízii TVN24.

Ropná plošina sa nachádza v poľskej ekonomickej zóne Baltského mora, asi 70 kilometrov severne od obce Jastarnia na polostrove Hel. Petrobaltic je poľská firma, ktorá sa zaoberá prieskumom a ťažbou ropy a plynu v Baltskom mori.

Hovorkyňa ministerstva vnútra Katarzyna Galická uviedla, že stíhačky preleteli nad plošinou vo výške asi 150 metrov.

Estónsko predtým oznámilo, že tri ruské stíhačky MiG-31 dnes pri "bezprecedentne brutálnom" incidente narúšali vzdušný priestor pobaltskej krajiny počas 12 minút.

Vpád ruských stíhačiek do estónskeho vzdušného priestoru nasledoval po tom, ako Rusko v predchádzajúcich dňoch vyslalo svoje drony cez hranice ďalších dvoch členských štátov NATO, Poľska a Rumunska.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko tretíkrát provokovalo, Japonci do Európy posielajú stíhačky a Švédi zvyšujú rozpočet Čítajte 

Podľa šéfa britskej rozviedky MI6, Putin „nás vodí za nos“.

„Usiluje sa presadiť svoje imperiálne ambície za každú cenu a využíva na to všetky dostupné prostriedky. Nemôže však uspieť. Putin si ukrojil väčší kus, ako dokáže prehltnúť. Myslel si, že víťazstvo bude jednoduché. On aj mnohí ďalší podcenili Ukrajincov,“ konštatoval Moore.

Podľa šéfa MI6 invázia posilnila ukrajinskú identitu, urýchlila jej orientáciu na Západ a prinútila Švédsko a Fínsko vstúpiť do NATO.

„Putin sa snaží presvedčiť svet, že ruské víťazstvo je nevyhnutné. Lenže on klame. Klamal svetu. Klamal vlastnému národu. Možno klame aj sám seba,“ dodal.

Podľa analytikov Putin verí, že vojna unaví Západ a že v opotrebovacej vojne zlomí menšiu ukrajinskú armádu početnou prevahou.

Ukrajina sa snaží čo najrýchlejšie rozšíriť obrannú spoluprácu s inými krajinami a získať miliardové investície do vlastného zbrojárskeho priemyslu.

Moore odchádza z funkcie na konci septembra. Na jeho miesto britská vláda vymenovala Blaise Metreweliovú, ktorá sa stane prvou ženou v histórii na čele tajnej služby MI6. (SITA)

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vyhlásila, že so stupňovaním hrozby sa bude zvyšovať tlak zo strany EÚ. NATO v súvislosti s incidentom obvinilo Rusko z „nezodpovedného správania“.

„Ide už o tretie takéto narušenie vzdušného priestoru EÚ v priebehu niekoľkých dní, čo naďalej zvyšuje napätie v regióne,“ napísala Kallasová.

Šéfka únijnej diplomacie ďalej uviedla, že je v kontakte s estónskou vládou. „Budeme naďalej podporovať naše členské štáty v posilňovaní ich obrany s využitím európskych zdrojov,“ pokračovala.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa Kallasovej skúša odhodlanie Západu. „Nesmieme prejaviť slabosť,“ uzavrela.

K piatkovému incidentu sa vyjadrila aj predsedníčka EK von der Leyenová. „S odhodlaním budeme odpovedať na každú jednu provokáciu, pričom zároveň budeme investovať do silnejšieho východného krídla,“ napísala. „Ako sa hrozby stupňujú, aj náš tlak sa bude stupňovať,“ vyhlásila.

Von der Leyenová zároveň vyzvala lídrov EÚ, aby čo najrýchlejšie schválili 19. balík sankcií voči Rusku, ktorý predstavila v piatok. Jeho súčasťou je napríklad úplný zákaz transakcií pre ďalšie ruské banky, a to aj v tretích krajinách, alebo dodatočné obmedzenia pre tzv. ruskú tieňovú flotilu.

Hovorkyňa NATO Allison Hartová v príspevku na X uviedla, že NATO pri narušení vzdušného priestoru Estónska okamžite zasiahlo a odvrátilo ruské lietadlá. „Toto je ďalší príklad nezodpovedného správania Ruska a schopnosti NATO reagovať,“ dodala.

Estónske ministerstvo zahraničných vecí v piatok oznámilo, že vzdušný priestor Estónska narušili tri ruské lietadlá typu MiG-31, ktoré sú schopné niesť hypersonické rakety Kinžal. V estónskom vzdušnom priestore zotrvali približne 12 minút.

Minister zahraničných vecí Estónska Margus Tsahkna odsúdil tento incident a upozornil, že Rusko v tomto roku už po štvrtý raz narušilo vzdušný priestor tejto pobaltskej krajiny, ktorá je členom EÚ aj NATO. Estónsko si v reakcii na incident predvolalo ruského diplomata v Tallinne.

Britská stanica Sky News pripomína, že Estónsko je treťou krajinou Severoatlantickej aliancie, ktorá v uplynulých týždňoch hlásila narušenie svojho vzdušného priestoru Ruskom.

Rusko sa k tvrdeniu o narušení vzdušného priestoru Estónska dosiaľ nevyjadrilo. (TASR)