Španielsko podporuje využitie zmrazených ruských aktív

Podľa ruských tlačových agentúr o tom informovalo ministerstvo zahraničia v Moskve.

"Tradične reagujeme na všetky takéto kroky. Rakúska strana už bola o našich protiopatreniach informovaná," povedala hovorkyňa Marija Zacharovová.

Agentúra RIA Novosti napísala, že diplomat vyhostený z Rakúska už alpskú krajinu opustil.

Diplomatický incident súvisí s nedávno zverejneným rozhodnutím rakúskej ropnej, plynárenskej a chemickej skupiny OMV, ktorá prepustila jedného zo svojich manažérov pre podozrenie, že vykonával špionáž v prospech Ruska.

Pozornosť vzbudili jeho styky s ruským diplomatom, ktorého západné spravodajské služby podozrievajú, že je agentom ruskej tajnej služby FSB.

Ruské veľvyslanectvo vo Viedni odmietlo zbaviť svojho zamestnanca diplomatickej imunity a umožniť tak vyšetrovanie prípadu a Rakúsko potom tohto diplomata označilo za nežiaducu osobu. (ČTK)

Za to podľa ruských zákonov hrozí až desaťročné väzenie. Informuje o tom napríklad server Rádia Sloboda, pre ktoré Svetlana Chustiková v minulosti pracovala.

Kedy konkrétne bola novinárka zadržaná, nie je jasné, uvádza Rádio Sloboda, podľa ktorého vyšetrovací výbor o veci informoval dnes ráno. Podľa vyšetrovateľov Svetlana Chustiková v máji 2023 napísala pre médium označené v Rusku za zahraničného agenta materiál obsahujúci "zjavne nepravdivé informácie" o činnosti ruských vojakov počas vojny na Ukrajine. Vyšetrovanie ukázalo, že Chustiková spolupracovala s Rádiom Sloboda, konkrétne so serverom Sibir.Realii.

Novinárka potvrdila, že s Rádiom Sloboda spolupracovala, avšak do roku 2023, teda dovtedy, kým ruské úrady túto mediálnu organizáciu označili za nežiaducu. To sa stalo až vlani vo februári. Takzvané nežiaduce organizácie nesmú v Rusku pôsobiť a ruskí občania s nimi nesmú spolupracovať pod hrozbou až šesťročného väzenia.

Rádio Sloboda uvádza, že články Chustikovej zverejňovali tiež iné médiá, napríklad Komsomolskaja pravda alebo Argumenty aj fakty.

Krasnojarský súd poslal novinárku do 28. novembra do väzby. Odmietol, aby bola v domácom väzení, pretože vlastní cestovný pas a v minulosti vychádzala do zahraničia. "Trikrát som ako turistka vycestovala do Česka. Naposledy vlani som ako turistka bola v Gruzínsku, "cituje Chustikov server ngs24.ru. Povedala, že sa nikam cestovať nechystala, nekúpila si napríklad žiadne lístky.

Za šírenie lživých správ o ruskej armáde môžu ruskí vyšetrovatelia a súdy označiť akékoľvek výroky o vojne na Ukrajine, ktoré sú v rozpore s oficiálnym stanoviskom ministerstva obrany.

Ruský súd vlani v júli za šírenie lživých správ o ruskej armáde poslal na 6,5 roka do väzenia Aksu Kurmaševovovú, rusko-americkú novinárku žijúcu v Prahe a pracujúcu pre Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda. Krátko potom sa ale dostala na slobodu počas rozsiahlej výmeny väzňov medzi Ruskom a Spojenými štátmi.

Útlak médií kritických voči režimu Putina výrazne zosilnel po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Organizácia Reportéri bez hraníc vo svojom najnovšom vydaní rebríčka slobody tlače Rusko zaradila na 171. priečku zo 180. (ČTK)

Orbán reagoval na Tuskove vyjadrenie na Varšavskom bezpečnostnom fóre, že si treba uvedomiť, že vojna na Ukrajine „je naša vojna“. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

„Možno si myslíš, že si vo vojne s Ruskom, ale Maďarsko nie je - a nie je v nej ani Európska únia. Hráš nebezpečnú hru so životmi a bezpečnosťou miliónov Európanov. Toto je veľmi zlé!“ odkázal Orbán poľskému premiérovi.

Zelenskyj na Varšavskom bezpečnostnom fóre v pondelok povedal, že Ukrajina by chcela s krajinami regiónu vytvoriť spoločný štít protivzdušnej obrany pred hrozbami z Ruska, vyhlásil.

Tusk sa podľa servera 24.hu na fóre takisto prihováral za zintenzívnenie obranných krokov Európy. „Musíme si uvedomiť, že toto je naša vojna,“ cituje server poľského ministerského predsedu, ktorý opísal konflikt na Ukrajine ako súčasť opakujúceho sa projektu Ruska zameraného na „zotročenie národov, zbavenie jednotlivcov slobody a triumf autoritárstva, tyranie, krutosti a erózie ľudských práv“.

Tusk tiež varoval pred možnosťou „trhlín“ v NATO. (TASR)

Ruské ministerstvo zahraničia zákaz študuje a určite sa vyjadrí podrobnejšie, uviedla hovorkyňa Marija Zacharovová podľa ruskej štátnej agentúry TASS.

Česká vláda schválila návrh ministra zahraničných vecí Jána Lipavského (nestr., kandiduje za Spolu), že držitelia ruských diplomatických a služobných pasov budú mať zakázaný vstup do Česka. Netýka sa to diplomatov akreditovaných v Česku či tých, ktorí cez Česko iba prechádzajú do štátu svojho pôsobenia alebo na rokovania medzinárodných organizácií.

Opatrenie sa bude podľa Lipavského uplatňovať na vonkajšej schengenskej hranici, teda na šiestich medzinárodných letiskách v Česku. (ČTK)

Americký minister obrany Pete Hegseth zvolal stretnutie stoviek generálov a admirálov do Quantica, kde oznámil nové smernice pre vojakov, ktoré zahŕňajú "mužské" štandardy fyzickej zdatnosti, píše agentúra AP.

Podľa agentúry Reuters Hegseth v prejave okrem iného kritizoval "tlstých generálov".

Uviedla to kancelária ukrajinského prezidenta. Zapojilo sa podľa nej Holandsko, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Nemecko, Kanada a ďalších šesť štátov ohlásilo, že tak urobí. Nová iniciatíva nazvaná Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny (PURL) spočíva v tom, že spojenecké krajiny NATO platia za americké vojenské vybavenie pre Ukrajinu brániace sa ruskej vojenskej agresii.

Táto iniciatíva začala fungovať v auguste, uviedla kancelária Zelenského na svojom webe. Prvý balík v hodnote 578 miliónov dolárov podľa nej financovalo Holandsko, druhý vo výške 495 miliónov dolárov Dánsko, Nórsko a Švédsko, tretí vo výške 500 miliónov dolárov Nemecko a rovnakú sumu vyčlenila pre túto pomoc Ukrajine vo štvrtom balíku Kanada. Dodávka prvých dvoch balíčkov sa začala v polovici septembra, dodala prezidentská kancelária.

"Program funguje, veľmi aktívne pomáha, umožňuje nám nakupovať americké zbrane za finančné prostriedky našich partnerov v (Severoatlantickej) aliancii. Sú to napríklad strely pre patriot alebo HIMARS," poznamenal Zelenskyj. Ukrajina podľa jeho kancelárie v súčasnosti s Američanmi pracuje na piatom a šiestom balíku.

Na financovaní piateho obranného balíka sú podľa Kyjeva pripravené sa podieľať Litva, Lotyšsko, Estónsko, Luxembursko, Belgicko a Island. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj to uviedol na sociálne sieti X. Oznámenie prichádza deň pred neformálnym samitom Európskej únie v Kodani, vo štvrtok sa v dánskej metropole navyše uskutoční stretnutie Európskeho politického spoločenstva.

V uplynulých dňoch Dánsko, terajšia predsednícka krajina EÚ, čelilo niekoľkým dronovým incidentom.

Ukrajina, ktorá sa od roku 2022 bráni ozbrojenej ruskej agresii, má rozsiahle skúsenosti s obranou proti dronom v dôsledku ich rozšíreného využívania na bojisku. (ČTK)

„Konkrétne sme sa s Ukrajinou dohodli, že na drony sa teraz vynaložia celkovo dve miliardy eur,“ spresnila von der Leyenová v spoločnom vyhlásení s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.

Podľa portálu Politico ide o doteraz najkonkrétnejší krok Únie smerujúci k posilneniu bojovej kapacity Kyjeva prostredníctvom bezpilotných systémov.

„To umožňuje Ukrajine rozšíriť svoje kapacity a využívať ich naplno, a samozrejme to umožní aj Európskej únii ťažiť z tejto technológie,“ poznamenala von der Leyenová.

Predsedníčka EK zároveň načrtla plán dlhodobej podpory Ukrajiny, ktorý zahŕňa aj „reparačnú pôžičku“ viazanú na zmrazené ruské aktíva v Európe v hodnote 140 miliárd eur.

Pôžička by sa uvoľňovala po tranžiach s podmienkami, pričom časť prostriedkov by bola vyhradená na nákup vojenskej techniky z európskeho priemyslu, doplnila. Podľa Politica jej vyjadrenia nadväzujú na slová nemeckého kancelára Friedricha Merza publikované minulý týždeň v denníku Financial Times.

Von der Leyenová zdôraznila, že použitie zmrazených ruských aktív neznamená ich zhabanie a Kyjev by pôžičku splatil v prípade, že by mu Rusko zaplatilo vojnové reparácie. V súčasnosti sa na podporu Ukrajiny využívajú iba výnosy z týchto aktív, objasňuje Belga.

Predsedníčka EK chce pre plán získať podporu na stredajšom neformálnom summite lídrov EÚ v Kodani. Politico pripomína, že návrh odmieta Maďarsko, ale aj Belgicko. Väčšina zmrazených aktív – približne 170 miliárd eur – sa nachádza práve v spoločnosti Euroclear v Bruseli. Belgicko zámer odmieta pre obavy z arbitrážnych žalôb a jedného dňa by bolo nútené peniaze vrátiť. (TASR)