Ukrajina bude už čoskoro schopná nasadzovať tisíc protidronov denne

„Bez ruskej ropy alebo plynu nemôžeme zaistiť bezpečnosť dodávok energie pre našu krajinu,“ povedal pre denník Szijjártó počas prestávky v rokovaniach na Valnom zhromaždení OSN a dodal, že „chápe“ prístup amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyzval spojencov NATO, aby prestali nakupovať ruské energie.

Pre Maďarsko sú podľa šéfa maďarskej diplomacie dodávky energie čisto fyzickou záležitosťou. „Hovoriť o nákupe ropy a plynu odinakiaľ je možno pekný sen, ale môžeme nakupovať iba tam, kde máme infraštruktúru. A ak sa pozrieme na fyzickú infraštruktúru, je zrejmé, že bez ruských dodávok nie je možné zaistiť bezpečnosť dodávok energie pre krajinu,“ podčiarkol.

Szijjártó v rozhovore pre britský denník The Guardian nazval západoeurópskych predstaviteľov „fanatikmi“ a vyhlásil, že „je úplne nemožné viesť s nimi racionálny a triezvy dialóg založený na faktoch“.

Zatiaľ čo vzťahy Budapešti s Bruselom zostávajú naďalej napäté, vzťahy Maďarska so Spojenými štátmi sa výrazne zlepšili, dodal Szijjártó s tým, že Maďarsko je jedinou európskou krajinou, ktorej vláda podporuje Trumpa v jeho snahách o mier.

„Teraz sú Spojené štáty naším priateľom. A keď je americký prezident vaším priateľom, je to úplne iné, ako keď ste pod tlakom. Čokoľvek prichádza z Bruselu, je veľmi, veľmi tvrdé,“ dodal maďarský minister. (TASR)

Vyjadrila sa tak hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v reakcii na predmetné oznámenie ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Znie to celkom dobre,“ reagovala Leavittová, pričom dodala, že americký prezident Donald Trump je s týmto ruským návrhom oboznámený a plánuje sa k nemu taktiež ešte verejne vyjadriť.

Trump už v júli povedal, že by chcel zachovať obmedzenia týkajúce sa strategických jadrových zbraní stanovené v zmluve New START z roku 2010 aj po vypršaní jej platnosti.

Zmluva New START je poslednou platnou dohodou o kontrole zbrojenia medzi najväčšími jadrovými mocnosťami – Ruskom a USA. Podpísali ju v roku 2010 v Prahe bývalí prezidenti Barack Obama a Dmitrij Medvedev a do platnosti vstúpila vo februári 2011. Obmedzuje počet jadrových hlavíc, ktoré môže každá strana rozmiestniť. Bez predĺženia jej platnosť vyprší 5. februára 2026.

Dokument obmedzuje počet strategických jadrových hlavíc na oboch stranách na 1550 kusov, čo predstavuje zníženie o takmer 30 percent oproti predchádzajúcemu limitu z roku 2002.

Putin pozastavil v roku 2023 účasť Ruska na tejto dohode, pričom obvinil USA z podpory Ukrajiny. Súčasne však prisľúbil, že Rusko bude naďalej dodržiavať obmedzenia týkajúce sa bojových hlavíc, rakiet a ťažkých bombardérov.

Hoci do vypršania jej platnosti zostáva už len niečo vyše štyroch mesiacov, Rusko a Spojené štáty stále ešte nezačali rokovať o jej obnovení alebo prepracovaní, napriek tomu, že Trump o novej dohode hovoril už niekoľkokrát. Opakovane pritom vyjadril cieľ zahrnúť do rokovaní aj Čínu. (TASR)

Dodala však, že dosiaľ neidentifikovala nijakých podozrivých.

Polícia spolupracuje s armádou aj tajnou službou, aby zistila, odkiaľ drony prileteli.

Rusko zaútočilo leteckými bombami a dronmi na Záporožie a Černihiv, uviedli miestne úrady s tým, že zásahy utrpela civilná i kritická infraštruktúra. Dronové útoky hlásilo aj ruské hlavné mesto Moskva.

Šéf Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny Ivan Fedorov uviedol, že mesto Záporožie utŕžilo šesť zásahov leteckými bombami FAB. Zasiahnuté boli podľa neho obytné domy aj priemyselné objekty.

Podľa predsedu vojenskej správy severoukrajinského mesta Černihiv Dmytra Bryžynského sa mestom v pondelok večer ozvali najmenej dva výbuchy.

"Nepriateľ útočí na jeden z objektov kritickej infraštruktúry," napísal na Telegrame s tým, že útok si predbežne nevyžiadal žiadne obete.

V Odeskej oblasti zahynula žena a najmenej traja ľudia utrpeli zranenia. Poškodené boli obchody, kultúrne centrum aj hotel.

„Toto nie sú vojenské ciele. Sú to rodiny, domovy a základné systémy, ktoré udržujú každodenný život. Stratégiou Ruska je systematické ničenie civilného života na Ukrajine,“ dodala Svyrydenková.

Ukrajinská štátna pohotovostná služba tiež na sociálnej sieti informovala o dronovom útoku v Kirovohradskej oblasti. V jednom z okresov regiónu došlo k požiaru zariadenia infraštruktúry.

Útoku bezpilotných prostriedkov v noci čelila tiež Moskva. Starosta ruskej metropoly v sérii príspevkov na Telegrame v pondelok večer uviedol, že bolo zostrelených celkovo 23 nepriateľských dronov mieriacich na Moskvu.

Ruské ministerstvo obrany krátko pred polnocou uviedlo, že od pondelka 15:00 zničila ruská protivzdušná obrana 81 nepriateľských dronov.

Moskvou dosadený gubernátor Sevastopoľa na Ruskom okupovanom ukrajinskom polostrove Krym uviedol, že protivzdušná obrana zostrelila najmenej šesť ukrajinských dronov. Padajúce trosky podľa neho spôsobili na voľnom priestranstve požiar, ktorý už bol uhasený. (SME, TASR)

Stretnutie, ktoré sa už tradične koná počas Valného zhromaždenia OSN, bolo zamerané na diskusiu s partnermi z Brazílie, Indie a Mexika o aktuálnych konfliktoch a krízach vo svete, ako aj o možnostiach posilnenia spolupráce v otázkach spoločného záujmu.

Minister Blanár počas tohto neformálneho zasadnutia označil rokovania s tretími krajinami za príležitosť diskutovať o aktuálnych krízach a konfliktoch, zdieľať postoje a spoločne prispievať k pozitívnej agende.

„V súčasnej medzinárodnej situácii poznačenej viacerými krízami a konfliktmi je spoločný dialóg s takýmito významnými svetovými partnermi mimoriadne dôležitý. Vítam, že na európskej úrovni nielen diskutujeme, ale zároveň posilňujeme naše partnerstvá. Je naším spoločným záujmom takto pokračovať a súčasne užšie spolupracovať na medzinárodných fórach,“ vyhlásil šéf slovenskej diplomacie.

Partneri vyjadrili na rokovaní podporu spolupráci pri ochrane medzinárodného práva, multilateralizmu a medzinárodného poriadku založeného na pravidlách.

Blanár v tejto súvislosti uviedol, že medzinárodné spoločenstvo potrebuje efektívnu OSN, ktorá dokáže reagovať na krízy a konflikty vo svete a ktorá bude presadzovať dodržiavanie a rešpektovanie medzinárodného práva a Charty OSN s dôrazom na rešpektovanie suverenity a teritoriálnej integrity.

„Ako kandidát na nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 2028 - 2029 je Slovensko pripravené aktívne sa podieľať na tomto úsilí,“ zdôraznil minister Blanár.

Témou neformálneho zasadnutia bol aj konflikt na Ukrajine. Mier a bezpečnosť na európskom kontinente ministri zhodne označili za prioritu a potvrdili podporu iniciatívam Spojených štátov amerických v snahe o ukončenie vojny.

„Pre Slovensko je akákoľvek zmena hraníc silou neakceptovateľná. Mier na Ukrajine musí byť v súlade s medzinárodným právom, a to najmä s kľúčovými princípmi Charty OSN. Jedine spoločné diplomatické úsilie môže prispieť k čo najskoršiemu spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine,“ zdôraznil Blanár.

V rámci diskusie o aktuálnom vývoji situácie na Blízkom východe šéfovia diplomacií zdôraznili, že prioritou musí byť okamžité a úplné prímerie, prepustenie všetkých rukojemníkov a riešenie vážnej humanitárnej situácie v pásme Gazy.

Blanár pripomenul, že Slovensko aktívne prispieva k jej zmierneniu prostredníctvom finančnej pomoci, materiálnych zásielok s potravinami, hygienickými potrebami a zdravotníckym materiálom, ako aj prostredníctvom evakuácie chorých detí z Gazy.

Neformálne zasadnutie ministrov zahraničných vecí EÚ sa počas Valného zhromaždenia OSN v New Yorku koná každoročne. Únii poskytuje príležitosť na rozšírenie spolupráce s tretími krajinami a vytvára priestor na výmenu názorov ku krízam či konfliktom.

Tento rok sa na európskej diskusii zúčastnili krajiny, ktoré sú súčasťou zoskupenia krajín BRICS – Brazília, India a Mexiko ako hosť skupiny BRICS na samite v Riu v roku 2025. (TASR)

Uviedol to v príhovore na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku, ktoré bolo zvolané v súvislosti s nedávnym narušením estónskeho vzdušného priestoru tromi ruskými stíhačkami.

„Mám len jednu žiadosť pre ruskú vládu: ak ďalšia raketa alebo lietadlo vstúpi do nášho vzdušného priestoru bez povolenia, úmyselne alebo omylom, budú zostrelené a trosky dopadnú na územie NATO. Prosím, nechoďte sa potom sem sťažovať,“ vyhlásil Sikorski a hľadiac na ruskú delegáciu zdôraznil: „Boli ste varovaní.“

Vo svojom príspevku šéf poľskej diplomacie na adresu Ruska uviedol: „Vieme, že ignorujete medzinárodné právo a nie ste schopní žiť v mieri so svojimi susedmi. Váš šialený nacionalizmus zahŕňa túžbu po nadvláde, ktorá neprestane, kým si neuvedomíte, že časy impéria sa skončili.“

Sikorski na záver pripomenul podiel Moskvy na rozpútaní viacerých konfliktov vrátane prvej a druhej svetovej vojny a apeloval na Kremeľ, aby nevyvolával ďalší konflikt svetového rozsahu.

Ako pripomenula agentúra PAP, mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN bolo zvolané na žiadosť Estónska po tom, ako minulý piatok tri ruské stíhačky MiG-31 bez povolenia vstúpili do jeho vzdušného priestoru. Incident sa stal v oblasti pri ostrove Vaindloo vo Fínskom zálive.

Ruské ministerstvo obrany poprelo, že by došlo k narušeniu estónskeho vzdušného priestoru — tvrdí, že ruské lietadlá zostali nad neutrálnymi vodami.

Podľa agentúry PAP i početných expertov a politikov však išlo o ďalší vojenský vpád Moskvy do vzdušného priestoru NATO za posledné týždne: v polovici septembra viacero ruských dronov vletelo do priestoru nad Poľskom a o niekoľko dní neskôr aj Rumunsko informovalo o narušení jeho vzdušného priestoru ruským dronom. (TASR)

Hovorca dánskej polície pre agentúru Reuters uviedol, že v oblasti boli spozorované dva až štyri „veľké“ drony.

Kvôli hláseniam o dronoch boli v pondelok o 20:26 h miestneho času na letisku v Kodani pozastavené všetky vzlety a pristátia, uviedla na sieti X služba FlightRadar, ktorá sleduje pohyb lietadiel v reálnom čase.

Na iné letiská bolo presmerovaných najmenej 15 letov, uvádza sa v jej príspevku na X.

Hovorca letiska potvrdil, že všetka doprava na letisku v Kodani bola zastavená, podrobnosti zatiaľ neuviedol. (TASR)

Varovanie odovzdal minulý týždeň východoeurópsky partner počas londýnskeho zbrojného veľtrhu DSEI, píše britský portál Daily Star.

Ruský zdroj to povedal v čase, keď Moskva pokračuje v nových taktikách, aby vyvinula tlak na NATO testovaním jeho hraníc a skúmaním odhodlania aliancie.

Napríklad estónsky vzdušný priestor narušili tri stíhačky MiG-31 vybavené hypersonickými raketami. Predtým do poľského vzdušného priestoru preniklo 19 ruských dronov.

Plány Moskvy podľa britských spravodajských zdrojov prezradil ruský dôstojník, pravdepodobne generálmajor, ktorý utiekol z Ruska. Tvrdí, že Kremeľ plánuje nejadrový útok na poľskej pôde. Má ísť o premyslený, ale obmedzený krok zameraný na odhad reakcie NATO a vyvolanie politického chaosu v celej Európe.

Tieto spravodajské informácie boli odovzdané Američanom a v súčasnosti ich vyhodnocujú najvyšší transatlantickí predstavitelia, dodáva Daily Star. (SITA)