Estónsko žiada spojencov v NATO o konzultácie

Jeho vyjadrenie tak prišlo v reakcii na piatkové vniknutie lietadiel Moskvy do estónskeho vzdušného priestoru, informuje agentúra AFP.

„Áno, pomohol by som. Urobil by som to,“ odpovedal Trump na otázku, či by pomohol brániť krajiny EÚ, ak by Rusko zintenzívnilo nepriateľské aktivity.

Uvádza to nová správa expertky Organizácie Spojených národov (OSN), ktorá kritizuje mučenie a účasť zdravotníckych pracovníkov na týchto činoch.

Špeciálna spravodajkyňa OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Rusku Mariana Kacarovová vo svojej najnovšej správe uviedla, že Moskva od februára 2022 systematicky potláča kritikov vojny. „Situácia v oblasti ľudských práv sa neustále zhoršuje, čo predstavuje seizmický pokles,“ konštatovala.

Za ostatného tri a pol roka ruské úrady zintenzívnili používanie trestného stíhania, dlhodobého väzenia, zastrašovania, mučenia a zlého zaobchádzania s cieľom umlčať opozíciu voči vojne. Kacarovová upozornila, že oficiálna ruská rétorika prekrúca legitímne uplatňovanie ľudských práv ako „existenciálne bezpečnostné hrozby“ a označuje takýchto ľudí za „nepriateľov štátu“.

Expertka tiež poukázala na to, že ruské úrady rozobrali nezávislosť inštitúcií a podriadili súdnictvo, legislatívu a orgány činné v trestnom konaní priamemu politickému vplyvu, čím sa verejné inštitúcie stali nástrojmi represie a vojny.

Správa odsudzuje najmä pokračujúce rozsiahle a systematické používanie mučenia a zlého zaobchádzania zo strany ruských bezpečnostných zložiek, väzenských predstaviteľov a ozbrojených síl. Kritizuje tiež jasný vzorec zapojenia zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa podieľajú na mučení, najmä ukrajinských väzňov.

Kacarovová uviedla, že nezávislé svedectvá obetí opisujú, ako zdravotnícky personál niekedy radil väzenskému personálu, ako aplikovať elektrické šoky na zvýšenie bolesti. Vyzvala Rusko, aby stíhalo všetkých zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa na mučení podieľali, schvaľovali ho alebo ho neohlásili.

Vzhľadom na nízku pravdepodobnosť stíhania v Rusku vyzvala aj ostatné krajiny, aby využili univerzálnu jurisdikciu na stíhanie podozrivých páchateľov mučenia spáchaného na území Ruska. (SITA)

Vnímajú to ako možnú cestu vpred, vyhlásil v sobotu európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Valdis Dombrovskis po stretnutí s ministrami financií členských štátov.

Zmrazené ruské aktíva v hodnote približne 200 miliárd eur sú súčasťou západných sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu v roku 2022. Väčšina je uložená v depozitári spoločnosti Euroclear v Belgicku. Príjmy z úrokov sa už v súčasnosti používajú na financovanie zbraní a munície pre Ukrajinu.

Komisia teraz pracuje na návrhu novej pôžičky pre Ukrajinu, ktorá má byť financovaná z ruských štátnych aktív zaistených v EÚ. Základnou myšlienkou je sprístupniť uvoľnené ruské aktíva Ukrajine vo forme pôžičky, za ktorú by ručili členské štáty, priblížil Dombrovskis. Samotné aktíva by v takomto prípade zostali nedotknuté.

Návrhy na priame použitie ruských peňazí prostredníctvom vyvlastnenia sú naďalej vnímané ako veľmi kontroverzné. Okrem iných sa voči tejto myšlienke stavia skepticky aj nemecká vláda. Dôvodom sú aj obavy, že iné krajiny by mohli stiahnuť svoje štátne aktíva uložené v Európe.

Výška pôžičky ešte nebola určená, povedal Dombrovskis. Už teraz je však podľa eurokomisára jasné, že Kyjev bude musieť pôžičku splatiť až po tom, čo Rusko uhradí reparácie za vojnové škody spôsobené Ukrajine. (SITA)

Dve stíhačky NATO vzlietli zo základne v severnom Nemecku k ruskému prieskumnému lietadlu, ktoré letelo nad Baltským morom v medzinárodnom vzdušnom priestore bez zapnutého odpovedača. 

Vzlet dvojice stíhačiek Eurofighter sa uskutočnil v čase zvýšeného napätia na východnom krídle NATO, ktoré spôsobil prienik ruských dronov do poľského vzdušného priestoru minulý týždeň. V piatok potom Estónsko oznámilo, že tri ruské stíhačky narušili na 12 minút jeho vzdušný priestor. Varšava aj Tallinn zhodne požiadali spojencov o konzultácie podľa článku 4 zmluvy o Severoatlantickej aliancii.

Ruské prieskumné lietadlo Il-20 letelo v medzinárodnom vzdušnom priestore bez letového plánu a bez rádiového spojenia, uviedlo nemecké letectvo. Stíhačky k nemu odštartovali zo základne Rostock-Laage.

Baltské more je dôležitou zásobovacou trasou pre NATO a má kľúčový hospodársky význam pre jednotlivé baltské krajiny. Aliancia eviduje systematickú špionáž tamojšej vojenskej infraštruktúry zo strany Ruska, ktoré má prístup k Baltskému moru vďaka Kaliningradskej oblasti a pobrežiu okolo Petrohradu. (ČTK)

„22. septembra... Bezpečnostná rada OSN zvolá mimoriadne zasadnutie v reakcii na bezohľadné narušenie estónskeho vzdušného priestoru Ruskom minulý piatok,“ uvádza sa vo vyhlásení estónskeho ministerstva zahraničných vecí.

Je to prvýkrát za 34 rokov členstva Estónska v OSN, keď táto členská krajina EÚ a NATO oficiálne požiadala o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady.

Tri ruské stíhačky MiG-31 v piatok narušili estónsky vzdušný priestor pri ostrove Vaindloo v oblasti Fínskeho zálivu. Ruské lietadlá údajne leteli bez letového plánu, s vypnutými transpondérmi a nekomunikovali s riadiacim centrom estónskeho vzdušného priestoru.

K ruským lietadlám boli vyslané talianske stíhačky F-35, ktoré pôsobia ako súčasť misie Baltic Air Policing na podporu protivzdušnej obrany v pobaltských štátoch. Členské krajiny Európskej únie a NATO incident označili za novú nebezpečnú provokáciu, ale Moskva to odmietla.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna uviedol, že narušenie je „súčasťou širšieho modelu eskalácie (napätia) zo strany Ruska, a to tak na regionálnej, ako aj na globálnej úrovni“, po narušení poľského a rumunského vzdušného priestoru začiatkom tohto mesiaca.

„Toto správanie si vyžaduje medzinárodnú reakciu,“ povedal Tsahkna. (TASR)

V lietadle NATO vo výške približne 10-tisíc metrov nad východným Poľskom sledovali príslušníci letectva zo šiestich krajín obrazovky, aby zaznamenali akýkoľvek náznak narušenia hraníc aliancie ruskými lietadlami.

V piatok došlo k narušeniu estónskeho vzdušného priestoru dvoma ruskými stíhačkami na 12 minút, čo vyvolalo okamžitú reakciu NATO a vyvolalo obavy v celej Európe. Napriek tomu, že obloha sa počas soboty zdala pokojnejšia, posádka zostala ostražitá.

„Ak existuje akákoľvek vzdušná hrozba pre NATO, chceme ju zachytiť čo najrýchlejšie,“ povedal nemecký podplukovník Mike Belizaire novinárom agentúry AFP, ktorým umožnili exkluzívny prístup k letu. „Našou úlohou je poskytnúť včasné varovanie, aby mali velitelia viac času na rozhodnutie, ako reagovať.“

Po nedávnych incidentoch, vrátane zostrelenia ruských dronov nad Poľskom, NATO spustilo misiu Eastern Sentry na posilnenie obrany východnej hranice. Do Poľska boli vyslané stíhačky z Francúzska, Nemecka a ďalších krajín.

Belgický pilot kapitán Joel, vedúci posádky prieskumného lietadla AWACS, ktoré má radar s dosahom približne 500 kilometrov, uviedol, že misia má za cieľ zabezpečiť ochranu vzdušného priestoru NATO a monitorovať situáciu v celej oblasti vrátane Bieloruska a ruskej Kaliningradskej oblasti. Jeho lietadlo dokáže spozorovať objekty veľkosti väčšieho vtáka. „Je to v podstate fyzika, keď ste vyššie, vidíte ďalej,“ povedal Joel.

Na obrazovkách lietadla sa zobrazovali desiatky blikaní, ktoré predstavovali vzdušnú aktivitu od južného Švédska až po západnú Ukrajinu. Operátor amerického letectva Aaron Peace dokáže za menej ako 30 sekúnd vyhodnotiť, či neznámy objekt predstavuje hrozbu.

Napriek schopnosti monitorovať situáciu predstavujú nízkonákladové drony, ktoré sa stali bežnými v konflikte na Ukrajine a nedávno prenikli do Poľska, väčšiu výzvu. AWACS bol navrhnutý na sledovanie rýchlych a vysokých lietadiel, takže pomalšie a menšie objekty sú ťažšie identifikovateľné. (SITA)

"Žena zahynula na mieste," napísal gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov. Jeho región leží na západe Ruska a od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu je podľa úradov častým terčom náletov ukrajinských dronov a ostreľovania z diel a raketometov.

Rusko počas noci vyslalo proti Ukrajine 54 dronov, z ktorých sa 33 podarilo zostreliť, oznámilo ukrajinské letectvo. Pripustilo zásahy 21 dronov v ôsmich lokalitách.

Ukrajinské úrady informujú o troch zranených civilistoch po ruských útokoch na Záporožskú oblasť počas uplynulého dňa.. (ČTK)

Vo svojej analýze to píše agentúra Bloomberg. Ľudia blízki Kremľu agentúre oznámili, že Putin je presvedčený, že americký prezident Donald Trump neurobí veľa pre posilnenie obrany Kyjeva, a zdržanlivý postoj Washingtonu vníma ako povzbudenie k tvrdšiemu postupu.

Od augustového rokovania Putina a Trumpa na Aljaške zosilneli ruské útoky na vojenské i civilné ciele, najmä proti energetickej sieti Kyjeva a ďalšej infraštruktúre. Len v septembri Rusko podľa ukrajinských údajov útočilo 3 500 dronmi, takmer 190 raketami a viac ako 2 500 bombami.

Intenzita náletov sa zvýšila o zhruba 46 percent oproti obdobiu pred rokovaním.

Putin podľa zdrojov Bloombergu sleduje aj izraelskú ofenzívu v Gaze a je presvedčený, že jej tvrdosť, ktorú USA a európske štáty do veľkej miery tolerujú, podkopáva kritiku voči Rusku. Ruská hlava štátu sa usiluje o čiastkové víťazstvo do zimy, a keď sa jej nedarí na bojisku, obracia sa podľa Bloombergu k jadrovému vydieraniu a psychologickému tlaku vrátane masívneho bombardovania.

Trump síce vyjadril frustráciu nad postupom Moskvy a naznačil možnosť tvrdších sankcií, súčasne ale požaduje, aby sa najprv viac angažovali európski spojenci Ukrajiny, pripomenul Bloomberg. Volal napríklad po tom, aby krajiny G7 a EÚ uvalili sekundárne clá na Čínu a Indiu za nákupy ruského plynu.

"Pre Putina je dôležité ukázať Trumpovi a Európanom, že si stále môže dovoliť eskalovať situáciu," povedala analytička Vita Spivaková z londýnskej poradenskej spoločnosti Gatehouse Advisory Partners. "Putin sa snaží zvýšiť svoj vplyv pre ďalšie kolo rokovaní o Ukrajine, nech už k nemu dôjde kedykoľvek," dodala.

V Anchorage šéf Kremľa ponúkol prímerie výmenou za to za zvyšné územie vo Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré sa Rusku nedarí celé dobyť. Zároveň požadoval obmedzenie ukrajinskej armády a zrieknutie sa členstva v NATO.

Ukrajina podmienky odmietla, čo Putin používa ako zdôvodnenie pre ďalšie útoky, upozorňuje Bloomberg.

Napriek masívnym vzdušným úderom sa ruský pozemný postup spomalil a Kyjevu sa dokonca podarilo získať späť časť územia v Doneckej oblasti. "Ruská ofenzíva v lete 2025 zlyhala v snahe získať kontrolu nad ktorýmkoľvek určeným mestom na východe Ukrajiny," uviedol analytik BloombergU Economics Alex Kokcharov.

Ukrajinská armáda medzitým zosilnela útoky dronmi na ruskú ropnú infraštruktúru, vrátane terminálov v Baltskom mori. (ČTK)