Sybiha odsúdil „ďalšiu ruskú eskaláciu“ po narušení estónskeho vzdušného priestoru tromi MiG-31

Pozícia predsedu Najvyššieho súdu sa uvoľnila v júli po smrti predchádzajúcej predsedníčky Iriny Podnosovovej, ktorá bola spolužiačkou prezidenta Vladimira Putina.

Igor Krasnov bol jediným kandidátom, ktorý sa o túto funkciu uchádzal. Krátko predtým mu Putin udelil titul „Ctihodný právnik Ruska“.

Ako informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), Krasnova na poste generálneho prokurátora nahradí Alexandr Gucan, bývalý splnomocnenec prezidenta v Severozápadnom federálnom okruhu. Rada federácie dnes uskutočnila konzultácie o jeho kandidatúre, po ktorých Putin podpísal dekrét o jeho vymenovaní.

Krasnov v minulosti pracoval na generálnej prokuratúre a vo Vyšetrovacom výbore Ruskej federácie, kde viedol vyšetrovanie pokusu o atentát na politika Anatolija Čubajsa, vyšetroval vraždy advokáta Stanislava Markelova a novinárky Anastasije Baburovovej nacionalistami i vraždu politika Borisa Nemcova, ktorej objednávateľ zostáva neznámy.

V roku 2020 bol Krasnov vymenovaný za generálneho prokurátora. Od marca 2021 sú naňho uvalené sankcie EÚ kvôli pokusu o otrávenie ruského opozičného politika Alexeja Navaľného. Po vypuknutí vojny na Ukrajine bol Krasnov zaradený na sankčné zoznamy v Spojenom kráľovstve, USA, Kanade, Austrálii, na Ukrajine, v Japonsku a na Novom Zélande.

RFE/RL doplnila, že pod Krasnovovým vedením generálna prokuratúra rozšírila svoje kontrolné právomoci, začala konania proti opozičným skupinám vrátane nadácie Fond boja proti korupcii (FBK), ktorý svojho času založil Navaľnyj, a po vypuknutí vojny na Ukrajine sa aktívne podieľala na prenasledovaní protivojnových aktivistov.

V roku 2021 generálna prokuratúra zlikvidovala centrum pre ľudské práva Memorial a iniciovala aj zhabanie majetku súkromných spoločností a jeho prevod pod štátnu kontrolu.

Nadácia FBK pred niekoľkými dňami zverejnila výsledky svojho vyšetrovania týkajúceho sa podnikania Krasnovovej manželky a nehnuteľností registrovaných na jeho príbuzných vrátane bytu s rozlohou 304 metrov štvorcových zapísaného na meno jeho dvojročného syna. (TASR)

Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov na brífingu uviedol, že Rusko je skôr medveď a „papierové medvede nebývajú.“ 

Trump vyjadril presvedčenie, že Ukrajina by mohla znovu dobyť celé územie, ktoré Rusko ovládlo, a že Kyjev by mal konať teraz, keďže Moskva čelí „veľkým“ ekonomickým problémom, pričom použil slovné spojenie „papierový tiger“. Podľa agentúry Reuters je toto Trumpovo vyjadrenie náhlym a výrazným posunom v prospech Ukrajiny.

Peskov v rozhovore pre spravodajský server RBK v komentári k Trumpovmu výroku uviedol, že „Rusko vonkoncom nie je tiger; spája sa skôr s medveďom a medvede papierové nebývajú.“

Podľa Peskova zblíženie Ruska a USA prinieslo „takmer nulové“ výsledky - napriek snahám Washingtonu v posledných mesiacoch o obnovenie vzťahov medzi týmito dvoma mocnosťami. Peskov dodal, že „efektívnosť v tejto oblasti je takmer nulová.“

Hovorca Kremľa v rozhovore pre RBK ubezpečil, že Rusko si zachováva svoju odolnosť a makroekonomickú stabilitu. Priznal však, že krajina zažíva isté napätie a problémy v rôznych sektoroch hospodárstva. Upozornil ale, že svet vstúpil do obdobia absolútne nepredvídateľnej ekonomickej situácie, keď v podstate ani nie je možné robiť ekonomické analýzy.

Peskov v rozhovore pre RBK komentoval aj vývoj na Ukrajine a zopakoval, že pre Rusko „neexistuje žiadna iná alternatíva“, než pokračovať v ofenzíve na Ukrajine, ktorú začalo v roku 2022.

„Pokračujeme v našej špeciálnej vojenskej operácii na zabezpečenie našich záujmov a dosiahnutie cieľov,“ ktoré stanovil prezident Vladimir Putin, povedal Peskov, pričom opäť použil obvyklý akronym objavujúci sa v ruských oficiálnych vyhláseniach a štátnej propagande, aby vojna na Ukrajine pôsobila menej agresívne a „legitímne“.

„Robíme to pre súčasnosť aj budúcnosť našej krajiny. Pre mnoho ďalších generácií. Preto nemáme žiadnu alternatívu,“ objasnil Peskov.

Informoval, že vedenie krajiny je schopné pokryť všetky potreby frontu „s viac než dostatočnými finančnými prostriedkami.“

Podľa Peskova je záujem dobrovoľníkov o účasť v SVO stále vysoký. Tento ich tok umožňuje ruským ozbrojeným silám dopĺňať svoje jednotky, vysvetlil Peskov, ktorý tiež uviedol, že v súčasnosti sa v Rusku nehovorí o mobilizácii. Podľa neho denne zmluvy o účasti v SVO podpisujú stovky ľudí. (TASR)

Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské ministerstvo financií.

Prezident Putin minulý týždeň naznačil, že je otvorený zvýšeniu niektorých daní, aby bolo možné ďalej financovať vojnu. Ruský vodca uviedol, že Spojené štáty zvýšili dane bohatým ľuďom počas vojny vo Vietname a v Kórei.

Ministerstvo financií uviedlo, že zvýšenie daní bude zamerané predovšetkým na "financovanie obrany a bezpečnosti". Dodalo, že navrhuje aj zvýšenie ďalších daní, vrátane zdanenia hazardu.

"Prostriedky plánované v rozpočte umožnia vybaviť ozbrojené sily potrebnou výzbrojou a vojenským vybavením, vyplácať platy vojenskému personálu, podporovať ich rodiny a modernizovať podniky obranného priemyslu," uviedol úrad. (ČTK)

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na Facebooku opatrne naznačil, že to zrejme nepôjde, konštatoval server szeretlekmagyarorszag.hu.

„Plne podporujeme úsilie amerického prezidenta o mier. Nemôžeme však zmeniť realitu našej geografickej polohy,“ napísal maďarský minister zahraničných vecí.

Trump v utorok povedal, že plánuje zatelefonovať maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi a vyzvať ho, aby prestal kupovať ruskú ropu. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že ide o súčasť širšieho tlaku na spojencov v NATO, aby prerušili energetické vzťahy s Moskvou.

„Je to môj priateľ. Nehovoril som s ním, ale mám pocit, že keby som s ním hovoril, mohol by prestať, a myslím si, že to urobím,“ povedal Trump pred bilaterálnym stretnutím s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. (TASR)

Ministri sa stretli na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Ako pripomína DPA, do skupiny G7 patria Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty.

Členské štáty NATO v utorok dôrazne odsúdili nebezpečné narušenie estónskeho vzdušného priestoru zo strany Ruska, ku ktorému došlo v piatok 19. septembra. Uvádza sa to vo vyhlásení Severoatlantickej rady (NAC), hlavného politického rozhodovacieho orgánu NATO, ktoré zverejnili po skončení utorňajších konzultácií na žiadosť Tallinnu.

Aliancia je podľa rady pripravená v súlade s medzinárodným právom použiť „všetky potrebné vojenské a nevojenské prostriedky“ na obranu spojencov a odstrašenie hrozieb. (TASR)

Pri ostreľovaní Belgorodu na západe Ruska bolo zranených sedem civilistov, napísal na sociálnej sieti Telegram ešte počas noci gubernátor Vjačeslav Gladkov.

Ukrajinské drony v noci opäť napadli petrochemický podnik v ruskom Baškírsku, kde spôsobili požiar.

Ukrajinská armáda podľa Gladkova ruské oblastné mesto ostreľovala raketami, ktoré zasiahli bližšie nespresnený podnik a zranili troch mužov a jednu ženu. Následne bol hospitalizovaný ešte ďalší človek zranený črepinami. V areáli podniku začala horieť budova, požiar hasiči uhasili.

Neskôr gubernátor dodal, že počet ranených pri raketovom ostreľovaní vzrástol na šesť, a že pri útoku dronu utrpel zranenia ďalší človek.

Ruská protivzdušná obrana zničila v noci 70 ukrajinských dronov, tvrdí ruské ministerstvo obrany.

Terčom náletu sa opäť stal petrochemický závod Salavat koncernu Gazprom v Baškirsku, s požiarom bojujú hasiči, informoval gubernátor Radij Chabirov.

Závod, ležiaci približne 1400 kilometrov od hraníc s Ukrajinou, drony napadli už 18. septembra, poznamenal server RBK-Ukrajina. Ukrajinské sily v poslednom čase na ruskú ropnú infraštruktúru útočia opakovane. (ČTK)

Poľsko zostreľovalo drony, v Pobaltí narušili ruské stíhačky vzdušný priestor, špekuluje sa o scenári obmedzeného útoku na nejakú spojeneckú krajinu.

Čo sa teda deje a akú úlohu v tom celom má Slovensko?

Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Daniela Hoťku.