V Belehrade sa konala veľkolepá vojenská prehliadka, prekvapením boli stíhačky Rafale

TASR o tom informuje podľa agentúr AFP a AP.

„Budete nás učiť o podnikaní s ľadoborcami,“ povedal Trump Stubbovi v Oválnej pracovni a dodal, že štyri lode budú postavené vo Fínsku a sedem v Spojených štátoch.

„Myslím si, že toto je obrovské strategické rozhodnutie prezidenta,“ povedal Stubb a poznamenal, že Arktída je kľúčovým strategickým regiónom pre záujmy USA.

Trump o možnej dohode s Fínskom o výstavbe ľadoborcov hovoril už na júnovom summite NATO.

Minulý rok sa Spojené štáty ešte za vlády exprezidenta Joea Bidena zaviazali spolupracovať s Kanadou a Fínskom na výstavbe ľadoborcov, hoci v tom čase neboli oznámené žiadne zmluvy, pripomína AFP. (TASR)

Tamojšie letectvo upozornilo, že metropola je terčom „masívneho“ ruského útoku, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Podľa reportéra tejto francúzskej agentúry bolo v ukrajinskom hlavnom meste počuť aj zvuk dronov. Ukrajinské letectvo spresnilo, že Rusko útočilo na Kyjev dronmi i balistickými raketami, a vyzvalo obyvateľov, aby zostali v úkrytoch.

V dôsledku ruských útokov došlo vo východnej časti Kyjeva aj k výpadkom dodávok elektriny a vody, potvrdil starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko.

“Ľavý breh hlavného mesta je bez elektriny. Problémy sú aj s dodávkami vody,“ uviedol Kličko na platforme Telegram. Ako dodal, zranenia utrpelo najmenej päť ľudí, ktorí boli prevezení do nemocnice.

Ukrajinská ministerka pre energetiku Svitlana Grynčuková predtým uviedla, že ruské jednotky „masívne útočia“ na energetickú sieť krajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom len deň predtým obvinil Moskvu, že takýmito útokmi zasieva „chaos“, pripomína AFP.

Rusko v noci na piatok útočilo aj na Záporožskú oblasť na východe Ukrajiny. Najmenej sedem dronových útokov si vyžiadalo troch zranených, uviedol šéf tamojšej vojenskej správy Ivan Fedorov.

UPOZORNENIE: Správa bola doplnená v 2. a 4. odseku a rozšírená o 7. odsek. (TASR)

Tamojšie letectvo upozornilo, že metropola je terčom „masívneho“ ruského útoku, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Podľa reportéra tejto francúzskej agentúry bolo v ukrajinskom hlavnom meste počuť aj zvuk dronov. Ukrajinské letectvo spresnilo, že Rusko útočilo na Kyjev dronmi i balistickými raketami.

V dôsledku ruských útokov došlo vo východnej časti Kyjeva aj k výpadkom dodávok elektriny a vody, potvrdil starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko.

“Ľavý breh hlavného mesta je bez elektriny. Problémy sú aj s dodávkami vody,“ uviedol Kličko na platforme Telegram.

Ukrajinská ministerka pre energetiku Svitlana Grinčuková predtým uviedla, že ruské jednotky „masívne útočia“ na energetickú sieť krajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom len deň predtým obvinil Moskvu, že takýmito útokmi zasieva „chaos“, pripomína AFP. (TASR)

Týka sa nehnuteľnosti, ktorú pomohla svojej neteri kúpiť vo Virgínii v roku 2023, uviedli tamojšie médiá vrátane stanice CNN. TASR informuje podľa správ agentúr AP a AFP.

Po Trumpovom odchode z Bieleho domu v roku 2021 na neho podala demokratická prokurátorka štátu New York Jamesová žalobu za umelé navyšovanie hodnoty jeho nehnuteľností s cieľom získať výhodné bankové úvery alebo poistné podmienky.

Trump v minulosti 66-ročnú Jamesovú opakovane obvinil, že jej vyšetrovanie je politicky motivované. Afroameričanku Jamesovú dokonca svojho času nazval „rasistkou a podvodníčkou“.

Jamesovú vo štvrtok obžalovala veľká porota vo Virgínii, kde boli nedávno vznesené obvinenia aj proti ďalšiemu Trumpovmu nepriateľovi, bývalému riaditeľovi amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Jamesovi Comeymu.

Žaloby proti Jamesovej a Comeymu podala prokurátorka Lindsey Halliganová, ktorú si republikánsky prezident osobne vybral po tom, čo jej predchodkyňa rezignovala s tým, že neexistuje dostatok dôkazov na vznesenie obvinení proti nim, píše AFP.

Denník Washington Post uviedol, že Halliganová osobne predložila prípad veľkej porote v Alexandrii vo Virgínii.

Trump nedávno verejne vyzval generálnu prokurátorku Pam Bondiovú, aby v rámci eskalácie svojej kampane odvety voči svojim politickým oponentom zakročila proti Jamesovej, Comeymu i ďalším, ktorých považuje za nepriateľov, konštatuje AFP.

Verejne tiež vyzval na stíhanie demokratického senátora Adama Schiffa a svojho bývalého poradcu pre národnú bezpečnosť Johna Boltona.

Obžaloby Jamesovej a Comeyho prišli po tom, čo prokurátor pre východný okres Virgínie Erik Siebert odstúpil, keď predstaviteľom ministerstva spravodlivosti oznámil, že neexistuje dostatok dôkazov na ich obvinenie.

Samotná Jamesová vo štvrtok v reakcii skritizovala spomenutú obžalobu voči nej ako „nepodloženú“ a označila ju za „politickú odvetu“ za jej úspešnú občianskoprávnu žalobu proti Trumpovi.

„Tieto obvinenia sú nepodložené a prezidentove vlastné verejné vyhlásenia jasne ukazujú, že jeho jediným cieľom je politická odveta za každú cenu,“ povedala Letitia Jamesová vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach. Ako dodala, Trumpove činy sú podľa nej „vážnym porušením nášho ústavného poriadku“.

Vysokopostavený demokratický senátor Chuck Summer v reakcii označil obžalobu Jamesovej za „tyraniu“ zo strany Trumpa. „Takto vyzerá tyrania. Prezident Trump využíva ministerstvo spravodlivosti ako svojho osobného útočného psa a zameriava sa na generálnu prokurátorku Tish Jamesovú za „zločin“ stíhania za podvod,“ vyhlásil podľa AFP Summer. (TASR)

TASR informuje podľa agentúr AP a AFP.

Admirál Brad Cooper, veliteľ Ústredného velenia americkej armády, „bude mať spočiatku na mieste 200 ľudí. Jeho úlohou bude dohliadať, pozorovať a zabezpečiť, aby nedochádzalo k žiadnym porušeniam (podmienok prímeria),“ povedal telefonicky novinárom jeden z nemenovaných predstaviteľov.

Do tímu by podľa neho mali byť zapojení aj egyptskí, katarskí tureckí vojenskí predstavitelia, a pravdepodobne aj vojenskí predstavitelia zo Spojených arabských emirátov (SAE). Druhý zdroj podľa AFP uviedol, že „žiadni americkí vojaci nemajú v úmysle vstúpiť do Gazy“.

Podľa agentúry AP zriadi americké ústredné velenie v Izraeli „civilno-vojenské koordinačné centrum“, ktoré pomôže uľahčiť tok humanitárnej pomoci, ako aj logistickej a bezpečnostnej podpory na územie zničené dva roky trvajúcou vojnou. (TASR)

TASR informuje podľa správy agentúr AFP, DPA a AP.

Podľa agentúry Reuters izraelská vláda ratifikovaním prímeria s palestínskym militantným hnutím Hamas umožnila pozastavenie nepriateľských akcií v Gaze do 24 hodín a prepustenie izraelských rukojemníkov zadržiavaných v Gaze - živých i mŕtvych - do ďalších 72 hodín po uplynutí tohto času.

Kabinet súhlasil s dohodou v piatok skoro ráno miestneho času, teda približne 24 hodín po tom, čo sprostredkovatelia oznámili dohodu o prepustení izraelských rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov v prvej fáze iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vyše dvojročnej vojny v Gaze.

Podľa agentúry AP izraelský kabinet schválil „rámec“ dohody o prepustení rukojemníkov zadržiavaných Hamasom v Gaze. Schválenie je kľúčovým krokom k implementácii prímeria a výmeny rukojemníkov za palestínskych väzňov. Stručné vyhlásenie Netanjahuovho úradu sa podľa AP zameralo na prepustenie rukojemníkov a nespomenulo žiadne ďalšie časti Trumpovho plánu na ukončenie vojny. Prvá fáza dohody sa vzťahuje na prepustenie rukojemníkov a stiahnutie izraelských jednotiek v Gaze za stanovenú líniu, píše agentúra DPA.

„Vláda práve schválila rámec pre prepustenie všetkých rukojemníkov – živých aj zosnulých,“ uvádza sa v príspevku Netanjahua na platforme X.

Medzitým izraelská armáda podnikla v Gaze ďalšie útoky vrátane jedného, ​​pri ktorom údajne zostali pod troskami uväznené viac než tri desiatky ľudí.

Trump predtým potvrdil svoj zámer, že v nedeľu odcestuje do Egypta na „oficiálne podpísanie“ mierovej dohody, uvádza stanica Sky News.

12 20 zsl (TASR)

TASR informuje podľa správy agentúr AFP, DPA a AP.

UPOZORNENIE: Správu aktualizujeme. (TASR)

TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

„To, čo sa dnes stalo, je historický moment. Dúfali sme – a stále dúfame –, že dokážeme ukončiť krviprelievanie, ktoré sa odohráva v našej krajine, či už v pásme Gazy, na Západnom brehu Jordánu alebo vo východnom Jeruzaleme,“ podotkol predseda Palestínskej samosprávy (PA).

Izrael a palestínske militantné hnutie Hamas podpísali vo štvrtok dohodu o zastavení bojov a prepustení izraelských rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov. Ide o prvú fázu iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa s cieľom ukončiť dvojročnú vojnu v Gaze.

„Dnes sme veľmi šťastní, že sa krviprelievanie skončilo. Dúfame, že to tak zostane a že medzi nami a Izraelom zavládne mier, bezpečnosť a stabilita,“ dodal v rozhovore Abbás, ktorý na otázky kladené v hebrejčine odpovedal po arabsky.

Na otázku, či Palestínska samospráva zaviedla reformy, ktoré spomenul Trump vo svojom 20-bodovom pláne na ukončenie vojny v Gaze, Abbás odpovedal, že proces reforiem už prebieha. „Chcem úprimne povedať – reformy sme spustili,“ podotkol.

„Tieto reformy zahŕňajú platby väzňom, na ktorých sme sa dohodli s USA a ktoré USA schválili,“ spresnil Abbás s odvolaním sa na platby, ktoré Palestínska samospráva vyplácala rodinám Palestínčanov zabitých Izraelom alebo uväznených v izraelských väzniciach, vrátane mnohých zadržaných za útoky na Izraelčanov.

Abbás vo februári oznámil reformu tejto platobnej schémy, ktorú kritici označujú ako „platba za zabitie“, pod tlakom USA a Izraela, ktorí ju označili za „financovanie terorizmu“. Niekoľko palestínskych predstaviteľov vtedy toto rozhodnutie odsúdilo.

V rozhovore pre izraelskú stanicu Channel 12 Abbás dodal, že aj ďalšie reformy - v sektoroch ako je vzdelávanie, hospodárstvo, zdravotníctvo a bezpečnosť - sú v procese implementácie.

„Niektoré už boli dokončené a iné prebiehajú, kým sa Palestínska samospráva nestane modelom schopným naďalej viesť palestínsky ľud,“ zdôraznil Abbás.

Trump spolu s ďalšími medzinárodnými lídrami a organizáciami naliehal na 89-ročného palestínskeho prezidenta, aby Palestínsku samosprávu zreformoval, pripomína AFP.

„Zatiaľ čo prestavba Gazy napreduje a program reforiem palestínskej samosprávy sa bude dôsledne realizovať, môžu sa konečne vytvoriť podmienky pre dôveryhodnú cestu k palestínskemu sebaurčeniu a štátnosti, čo uznávame ako túžbu palestínskeho ľudu,“ uvádza sa v Trumpovom mierovom pláne pre Gazu. (TASR)