Talibanom zadržiavaný britský pár sa vrátil naspäť do Spojeného kráľovstva

Vyplýva to z obežníku Bieleho domu, ktorý získala agentúra AP. Prezident USA Donald Trump podľa dokumentu vyhlásil tieto kartely za „nezákonných bojovníkov“, na ktorých sa z pohľadu medzinárodného humanitárneho práva nevzťahujú ženevské dohovory, informuje TASR.

Tento krok nasleduje po tom, ako americká armáda v septembri vykonala tri útoky na lodiach, ktoré údajne pašovali v Karibiku drogy. Najmenej dve z týchto operácií boli vykonané proti plavidlám pôvodom z Venezuely. Tá medzitým vo štvrtok uviedla, že v blízkosti jej pobrežia preletelo viac než päť amerických stíhačiek, ktorých pohyb zaznamenali systémy protivzdušnej obrany aj monitorovacie zariadenia letiska pri Caracase.

O novom označení drogových kartelov predstavitelia amerického ministerstva obrany v stredu oboznámili Kongres USA, uviedol pod podmienkou zachovania anonymity zdroj, ktorý citovala AP. Časť zo zákonodarcov pritom vyjadrila frustráciu, pretože Pentagón nebol schopný poskytnúť zoznam teroristických organizácií, ktoré sú v centre konfliktu s USA.

Demokrati tlačia na Trumpa, aby sa obrátil na Kongres a požiadal ho o právomoci vykonávať operácie proti kartelom. Tie Biely dom obviňuje z prevážania drog, ktoré končia v USA, a údery proti nim obhajuje ako nevyhnutné s cieľom zastaviť prílev narkotík. Viacero senátorov vrátane niekoľkých republikánov aj ľudskoprávne skupiny zákonnosť Trumpovho konania spochybňujú.

Predstieraním, že boj proti proti drogovým kartelom je aktívnym ozbrojeným konfliktom, sa Trump podľa AP snaží nárokovať si mimoriadne právomoci, aby svoje kroky ospravedlnil.

Prvý z útokov, pri ktorom zahynulo 11 ľudí, vykonali americké sily 2. septembra. Jeho terčom sa podľa Trumpovej administratívy stalo plavidlo, ktoré prevádzkoval kartel Tren de Aragua, označený v USA za zahraničnú teroristickú organizáciu. Venezuela tieto tvrdenia poprela, tvrdiac, že medzi obeťami nebol ani jeden člen Tren de Aragua a že ani nešlo o pašerákov drog. (TASR)

Putin podľa agentúry Interfax vyhlásil, že ukrajinské sily sa pokúšajú zaútočiť na oblasť okolo elektrárne, a súčasne odmietol ako nezmysel tvrdenia, že je ostreľovaná z Ruska.

„Je to nebezpečná hra a títo ľudia si musia uvedomiť, že aj oni majú na svojej strane funkčné jadrové elektrárne. Čo nám bráni reagovať rovnako? Tak nech sa nad tým zamyslia,“ varoval Putin v prejave na zasadnutí Valdajského diskusného klubu v Soči, podľa ktorého je situácia v okolí elektrárne celkovo pod kontrolou.

Ropný tanker Boracay zadržali v sobotu pri atlantickom pobreží Francúzska. Obvinený je z toho, že posádka počas kontroly neuposlúchla pokyny francúzskeho vojenského personálu, oznámila prokuratúra v Breste.

Druhé obvinenie voči kapitánovi, že nevedel predložiť doklady o štátnej príslušnosti lode, bolo stiahnuté.

Prokuratúra sa nezaoberala otázkou, či loď mohla slúžiť ako štartovacia platforma pre neznáme drony spozorované nedávno nad Dánskom.

Medzitým bol z policajného zadržania prepustený prvý dôstojník lode, tiež čínsky občan. Zatiaľ nie je známe, či bude prepustený aj kapitán a či bude loď, ktorá sa v rozpore s medzinárodným právom neplavila pod žiadnou vlajkou, pokračovať v ceste do Indie.

Ropný tanker, nesúci predtým meno Pushpa, ktorý vyplával z Ruska, zastavila minulú sobotu fregata francúzskeho námorníctva neďaleko ostrova Ouessant a nariadila mu zmeniť kurz smerom k pobrežiu. Plavidlo teraz kotví asi 30 kilometrov od prístavného mesta Saint-Nazaire. Francúzski vojaci boli na palube aj vo štvrtok.

Loď bola podľa Macrona registrovaná pod falošnou vlajkou a už v marci ju z rovnakého dôvodu kontrolovali estónske úrady. Odmietol sa však vyjadriť k špekuláciám, že z jej paluby mohli štartovať drony spozorované nad Dánskom.

Podľa webovej stránky Vesselfinder sa tanker Boracay plavil medzi 22. a 25. septembrom v blízkosti dánskeho pobrežia. Plavidlo s dĺžkou 244 metrov často menilo vlajky a názvy a od februára je na sankčnom zozname EÚ. (TASR)