Putin odštartoval rivala Eurovízie - pesničkovú súťaž Intervízia

„Bez ruskej ropy alebo plynu nemôžeme zaistiť bezpečnosť dodávok energie pre našu krajinu,“ povedal pre denník Szijjártó počas prestávky v rokovaniach na Valnom zhromaždení OSN a dodal, že „chápe“ prístup amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyzval spojencov NATO, aby prestali nakupovať ruské energie.

Pre Maďarsko sú podľa šéfa maďarskej diplomacie dodávky energie čisto fyzickou záležitosťou. „Hovoriť o nákupe ropy a plynu odinakiaľ je možno pekný sen, ale môžeme nakupovať iba tam, kde máme infraštruktúru. A ak sa pozrieme na fyzickú infraštruktúru, je zrejmé, že bez ruských dodávok nie je možné zaistiť bezpečnosť dodávok energie pre krajinu,“ podčiarkol.

Szijjártó v rozhovore pre britský denník The Guardian nazval západoeurópskych predstaviteľov „fanatikmi“ a vyhlásil, že „je úplne nemožné viesť s nimi racionálny a triezvy dialóg založený na faktoch“.

Zatiaľ čo vzťahy Budapešti s Bruselom zostávajú naďalej napäté, vzťahy Maďarska so Spojenými štátmi sa výrazne zlepšili, dodal Szijjártó s tým, že Maďarsko je jedinou európskou krajinou, ktorej vláda podporuje Trumpa v jeho snahách o mier.

„Teraz sú Spojené štáty naším priateľom. A keď je americký prezident vaším priateľom, je to úplne iné, ako keď ste pod tlakom. Čokoľvek prichádza z Bruselu, je veľmi, veľmi tvrdé,“ dodal maďarský minister. (TASR)

Vyjadrila sa tak hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v reakcii na predmetné oznámenie ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Znie to celkom dobre,“ reagovala Leavittová, pričom dodala, že americký prezident Donald Trump je s týmto ruským návrhom oboznámený a plánuje sa k nemu taktiež ešte verejne vyjadriť.

Trump už v júli povedal, že by chcel zachovať obmedzenia týkajúce sa strategických jadrových zbraní stanovené v zmluve New START z roku 2010 aj po vypršaní jej platnosti.

Zmluva New START je poslednou platnou dohodou o kontrole zbrojenia medzi najväčšími jadrovými mocnosťami – Ruskom a USA. Podpísali ju v roku 2010 v Prahe bývalí prezidenti Barack Obama a Dmitrij Medvedev a do platnosti vstúpila vo februári 2011. Obmedzuje počet jadrových hlavíc, ktoré môže každá strana rozmiestniť. Bez predĺženia jej platnosť vyprší 5. februára 2026.

Dokument obmedzuje počet strategických jadrových hlavíc na oboch stranách na 1550 kusov, čo predstavuje zníženie o takmer 30 percent oproti predchádzajúcemu limitu z roku 2002.

Putin pozastavil v roku 2023 účasť Ruska na tejto dohode, pričom obvinil USA z podpory Ukrajiny. Súčasne však prisľúbil, že Rusko bude naďalej dodržiavať obmedzenia týkajúce sa bojových hlavíc, rakiet a ťažkých bombardérov.

Hoci do vypršania jej platnosti zostáva už len niečo vyše štyroch mesiacov, Rusko a Spojené štáty stále ešte nezačali rokovať o jej obnovení alebo prepracovaní, napriek tomu, že Trump o novej dohode hovoril už niekoľkokrát. Opakovane pritom vyjadril cieľ zahrnúť do rokovaní aj Čínu. (TASR)

Dodala však, že dosiaľ neidentifikovala nijakých podozrivých.

Polícia spolupracuje s armádou aj tajnou službou, aby zistila, odkiaľ drony prileteli.

Rusko zaútočilo leteckými bombami a dronmi na Záporožie a Černihiv, uviedli miestne úrady s tým, že zásahy utrpela civilná i kritická infraštruktúra. Dronové útoky hlásilo aj ruské hlavné mesto Moskva.

Šéf Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny Ivan Fedorov uviedol, že mesto Záporožie utŕžilo šesť zásahov leteckými bombami FAB. Zasiahnuté boli podľa neho obytné domy aj priemyselné objekty.

Podľa predsedu vojenskej správy severoukrajinského mesta Černihiv Dmytra Bryžynského sa mestom v pondelok večer ozvali najmenej dva výbuchy.

"Nepriateľ útočí na jeden z objektov kritickej infraštruktúry," napísal na Telegrame s tým, že útok si predbežne nevyžiadal žiadne obete.

V Odeskej oblasti zahynula žena a najmenej traja ľudia utrpeli zranenia. Poškodené boli obchody, kultúrne centrum aj hotel.

„Toto nie sú vojenské ciele. Sú to rodiny, domovy a základné systémy, ktoré udržujú každodenný život. Stratégiou Ruska je systematické ničenie civilného života na Ukrajine,“ dodala Svyrydenková.

Ukrajinská štátna pohotovostná služba tiež na sociálnej sieti informovala o dronovom útoku v Kirovohradskej oblasti. V jednom z okresov regiónu došlo k požiaru zariadenia infraštruktúry.

Útoku bezpilotných prostriedkov v noci čelila tiež Moskva. Starosta ruskej metropoly v sérii príspevkov na Telegrame v pondelok večer uviedol, že bolo zostrelených celkovo 23 nepriateľských dronov mieriacich na Moskvu.

Ruské ministerstvo obrany krátko pred polnocou uviedlo, že od pondelka 15:00 zničila ruská protivzdušná obrana 81 nepriateľských dronov.

Moskvou dosadený gubernátor Sevastopoľa na Ruskom okupovanom ukrajinskom polostrove Krym uviedol, že protivzdušná obrana zostrelila najmenej šesť ukrajinských dronov. Padajúce trosky podľa neho spôsobili na voľnom priestranstve požiar, ktorý už bol uhasený. (SME, TASR)