Švédsku záchranárku počas služby napadli, zraneniam neskôr podľahla

V niektorých častiach stredného Izraela, ako aj na juhu Západného brehu Jordánu, boli nadránom aktivované sirény protivzdušnej obrany izraelskej armády, ktorá raketu odpálenú z Jemenu zneškodnila. Informovala o tom vo vyhlásení citovanom agentúrou AFP.

Jemen a Izrael sú v konflikte, v ktorom húsíovia podporovaní Iránom z Jemenu útočia na Izrael raketami a dronmi. zrael v reakcii na tieto útoky podniká nálety na ciele v Jemene. Húsíovia tvrdia, že ich útoky sú prejavom solidarity s Palestínčanmi v Pásme Gazy. V dôsledku týchto útokov a protiútokov došlo v Jemene k vysokému počtu obetí.

V Pásme Gazy podniká izraelská armáda od októbra 2023 ofenzívu v reakcii na teroristický útok palestínskeho hnutia Hamas a jeho spojencov, pri ktorom palestínski ozbrojenci na juhu Izraela zabili na 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov.

(TASR)

Ako informovala agentúra Reuters, medzi prepustenými bolo

36 tureckých štátnych príslušníkov, ako aj občania Spojených štátov, Spojených arabských emirátov, Alžírska, Maroka, Talianska, Kuvajtu, Líbye, Malajzie, Mauritánie, Švajčiarska, Tuniska a Jordánska.

Dvaja z prepustených pred novinármi vyhlásili, že švédska aktivistka Greta Thunbergová bola počas zadržiavania v Izraeli terčom zlého zaobchádzania: väzenskí dozorcovia do nej strkali a nútili ju nosiť izraelskú vlajku. Používali ju aj ako nástroj propagandy.

Izrael sa k týmto obvineniam bezprostredne nevyjadril, ale jeho ministerstvo zahraničných vecí už predtým označilo správy o zlom zaobchádzaní so zadržanými za „úplné lži“.

Zo strany Izraela šlo v tomto prípade o reakciu na tvrdenia izraelskej skupiny Adalah poskytujúcej právnu pomoc členom flotily, podľa ktorej bol údajne niektorým zadržaným odopretý prístup k právnikom, vode, liekom i toaletám. Nútili ich vraj aj kľačať so zviazanými rukami, čo bol trest za skandovanie sloganu „Sloboda pre Palestínu.“

V e-maile, ktorý švédske ministerstvo zahraničných vecí zaslalo príbuzným Grety Thunbergovej, úradník ambasády, ktorý aktivistku navštívil, uviedol, že je držaná v „cele zamorenej plošticami“. Informoval tiež, že je dehydrovaná. „Nedostávala dostatok vody a jedla,“ napísal v správe, ktorú citoval okrem iných aj denník The Guardian.

Aktivisti boli zadržiavaní vo väznici Kciot, známej aj ako Ansar III. Ide o väznicu s maximálnym stupňom stráženia v Negevskej púšti, ktorá sa používa predovšetkým na väzobné stíhanie a väznenie palestínskych väzňov obvinených Izraelom z militantných alebo teroristických aktivít.

Flotila Global Sumud Flotilla je medzinárodnou iniciatívou, ktorá si stanovila za cieľ dopraviť humanitárnu pomoc do vojnou zničeného Pásma Gazy civilnými plavidlami za podpory delegácií zo 44 krajín.

Izrael uvalil na Pásmo Gazy námornú blokádu po tom, čo sa v roku 2007 vlády na tomto pobrežnom palestínskom území ujalo militantné hnutie Hamas. Podľa izraelskej vlády je blokáda nevyhnutná, aby sa zabránilo dodávkam zbraní pre militantov.

(TASR)

Šakír, ktorý sa narodil palestínskej matke a libanonskému otcovi, bol obvinený z účasti na potýčkach medzi libanonskými vojakmi a stúpencami sunnitského duchovného Ahmada Asíra, ktoré vypukli v roku 2013 v prístavnom meste Sajdá, ležiacom zhruba 40 kilometrov južne od metropoly Bejrút. Zahynulo pri nich 18 vojakov a dosiaľ nezistený počet Asírových prívržencov. Asíra zatkli o dva roky neskôr na bejrútskom letisku, keď sa pokúsil s falošným pasom utiecť z Libanonu.

Asír sa stal známym svojimi kázňami po vypuknutí vojny v susednej Sýrii v roku 2011. Kritizoval režim sýrskeho prezidenta Bašára Asada a jeho spojencov - libanonské šiitské militantné hnutie Hizballáh a Irán - a podporil sýrsku opozíciu.

Hoci Šakír podporoval Asíra, účasť na stretoch v mesta Sajdá popieral a ukrýval sa v palestínskom utečeneckom tábore Ajn al-Hulwá, najväčšom palestínskom tábore v krajine, kde libanonské úrady nemajú jurisdikciu. O bezpečnosť sa tam starajú palestínske frakcie.

V roku 2020 libanonský vojenský tribunál odsúdil Šakíra na 22 rokov väzenia za poskytovanie finančnej a logistickej podpory „teroristickej“ skupine vedenej Asírom.

Šakír v júli - ešte počas svojho skrývania - vydal novú pieseň, ktorá sa dostala na vrchol rebríčkov v arabskom svete. Klip k nej bol nakrútený v tábore Ajn al-Hulwá a na strímovacej platforme YouTube má viac ako 113 miliónov zhliadnutí.

4 pel (TASR)

Súvisí to s obvineniami zo zneužívania detí v rakúskych zariadeniach tejto medzinárodnej charitatívnej organizácie pre siroty a opustené deti. S odvolaním sa na rozhodnutie dozornej rady organizácie o tom v sobotu informovala agentúra AFP.

AFP doplnila, že Christian Moser bol dočasne zbavený všetkých funkcií, kým sa nedokončí externý audit.

Organizácie SOS Children's Villages nedávno - 17. septembra - oznámila, že spúšťa externý audit svojich postupov. Predchádzala tomu reportáž v týždenníku Falter, podľa ktorej v zariadení v Moosburgu na juhozápade Rakúska v rokoch 2008-20 dochádzalo k zlému zaobchádzaniu s deťmi. Podľa Falteru boli deti a tínedžeri bičovaní, uväzňovaní a roky fotografovaní nahí.

Po uverejnení správy Falteru sa objavili podobné obvinenia týkajúce sa detských dedín v Imste v Tirolsku a v Seekirchene pri Salzburgu.

Vyšetrovanie týchto prípadov teraz vedú prokuratúry v Klagenfurte, Innsbrucku a Salzburgu.

Charitatívna organizácia SOS Children's Villages sídli v Rakúsku a svojimi centrami a programami podporuje viac než 2,5 milióna ľudí - predovšetkým detí - vo viac než 130 krajinách.

V roku 2022 organizácia priznala, že jej významný donor je zapletený do sexuálneho zneužívania detí v jednom zo zariadení organizácie v Ázii. Rok predtým táto charita oznámila, že vyšetruje prípady násilia, najmä sexuálneho, a podvodov, ktoré sa odohrali od 90. rokov v približne 20 jej prevádzkach v Afrike a Ázii. (TASR)

októbra (TASR) – Litva v sobotu pozastavila prevádzku na letisku vo Vilniuse pre podozrenie, že do litovského vzdušného priestoru vstúpili neidentifikované balóny. V dôsledku toho boli niektoré lety presmerované do susedných krajín, informovala v noci na nedeľu agentúra Reuters, píše TASR.

Väčšinu príletov presmerovali do Lotyšska a Poľska, odlety boli zrušené. Jeden let z Kodane sa vrátil späť do Dánska.

Letisko pôvodne odhadovalo skoré obnovenie prevádzky, ale napokon oznámilo, že sa tak stane v nedeľu o 04:30 h miestneho času.

Správa letiska vyzvala cestujúcich, aby sledovali aktuálne informácie na webovej stránke a prostredníctvom oznámení leteckých spoločností.

V Európe v posledných týždňoch opakovane dochádza k chaosu v civilnej leteckej doprave pre drony a iné prípady narušenia vzdušného priestoru. Došlo k nim napríklad na letiskách v Kodani a Mníchove. Ako podozrivý narušiteľ sa často spomína Rusko.

Litva v auguste vyhlásila 90-kilometrovú zakázanú leteckú zónu pozdĺž hranice s Bieloruskom, aby litovská armáda mohla reagovať na prípadné narušenia vzdušného priestoru dronmi.

Litva, ktorá je podporovateľom Ukrajiny, má s Bieloruskom - blízkym spojencom Ruska - spoločnú 679 kilometrov dlhú hranicu.

Hlavné mesto Vilnius je od nej vzdialené približne 30 kilometrov. (TASR)

októbra (TASR) – Severná Kórea v sobotu otvorila výstavu svojich obranných systémov, ktorá sa koná už tretí rok po sebe, informovala v nedeľu severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA, ktorú citovala agentúra Jonhap, uvádza TASR.

Výstavu v Pchjongjangu navštívil aj vodca KĽDR Kim Čong-un, ktorý ju vo svojom príhovore označil za prezentáciu „aktuálnych výsledkov dôležitých projektov...zameraných na postupnú modernizáciu a rozvoj štruktúry vojenských kapacít KĽDR s jej jadrovým odstrašujúcim potenciálom ako základom“.

Kim obvinil Južnú Kóreu a Spojené štáty, že organizujú rôzne cvičenia založené na scenári jadrovej operácie a rozširujú obranné kapacity v Južnej Kórei a širšom regióne.

„Sledujeme rozmiestnenie amerických prostriedkov strategického úderu a prieskumu...a mobilizáciu pre nepriateľské akcie v súvislosti s novou možnou hrozbou pre bezpečnosť nášho štátu,“ uviedol severokórejský líder.

Severná Kórea podľa neho podnikla aj „jasné opatrenia“ a vyčlenila zodpovedajúce „špeciálne prostriedky“ na „hlavné ciele, ktoré nás zaujímajú“. „Sami by si mali zvážiť, či by územie Južnej Kórey bolo za daných okolností bezpečným miestom,“ odkázal Kim. (TASR)

Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.

Agentúra EÚ na ochranu hraníc - Frontex - už má na tento účel k dispozícii 150 miliónov eur a z fondu na ochranu hraníc „sprístupníme ďalších 250 miliónov eur, konkrétne na drony,“ povedal Brunner s tým, že by to malo zahŕňať aj ochranu letísk.

Brunner v súvislosti s výskytom cudzích dronov, ktoré sa v poslednom čase objavili vo vzdušnom priestore viacerých štátov EÚ, hovoril o hybridnej vojne. „Útoky sa už nedejú len na východnej vonkajšej hranici EÚ, ale aj v srdci Európy,“ dodal.

Hostiteľ summitu, nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt,

informoval, že Nemecko chce vytvoriť spoločné centrum obrany proti dronom a zriadiť jednotku pre vývoj a výskum zameranú na drony. Spolupracovať chce pritom s Izraelom a Ukrajinou, ako aj s ďalšími krajinami v Európe a Európskou komisiou.

Dobrindt súčasne zdôraznil, že nie každý dron je hrozbou.

„Mnohé z nich, aj keď ich iniciujú a kontrolujú zahraničné mocnosti, sú súčasťou cielenej provokácie a nie vždy automaticky predstavujú hrozbu.“

Po ministerskom summite o migrácii Dobrindt okrem toho priznal existenciu právnych prekážok pri prijímaní migrantov, ktorých nemožno vrátiť do krajiny pôvodu.

„Sme na začiatku procesu,“ uviedol Dobrindt po summite a pripomenul, že sa už uskutočnili prvé „experimentálne opatrenia“, ktoré odhalili právne prekážky. Dodal tiež, že „rôzne európske štáty majú v súčasnosti na túto otázku odlišné názory.“

Vysvetlil, že cieľom je vytvoriť „návratové centrá“ v tretích krajinách, teda „mimo Európy, ktoré nie sú krajinami pôvodu migrantov a kam by boli tieto osoby presunuté.“

Táto iniciatíva si vyžaduje spoluprácu dotknutých štátov a Európskej komisie, pričom presná forma tejto spolupráce zatiaľ nie je určená, informoval spravodajský web CSNews.

Na summite v Mníchove sa zúčastnili ministri vnútra z Poľska, Talianska, Luxemburska, Švajčiarska, Dánska, Švédska, Belgicka a Holandska, ako aj eurokomisár Brunner. Francúzsky minister svoju účasť odmietol kvôli prebiehajúcemu formovaniu vlády v Paríži. (TASR)

Podľa odhadu AFP na pochod prišlo 7000 až 8000 demonštrantov, ktorí sa vydali z centra mesta približne na poludnie a večer sa pokojne rozišli.

„Som tu dnes, pretože, žiaľ, toto zhromaždenie už nie je len o komunite LGBTQ, ale o obmedzovaní našich základných ľudských práv,“ povedal pre AFP študent Vencel Tóth (18).

„Nie som priamo zapojená do žiadnej LGBTQ organizácie ani komunity, ale mnohí moji študenti a priatelia áno,“ objasnila učiteľka a psychologička Edit Sinkóová (58). „A nerozumiem, prečo by sme im to mali zakazovať,“ dodala.

Podporu komunite LGBTQ prišli vyjadriť aj poslanci Európskeho parlamentu, napr. nezávislý rumunský europoslanec Nicolae Štefanuta a luxemburská poslankyňa Tilly Metzová zo Strany zelených.

Účastníci pochodu niesli pestrofarebné vlajky aj protivládne transparenty s nápismi ako „Maďarsko je diktatúra“.

Organizátori úradný zákaz obchádzali tým, že pochod oficiálne ohlásili ako akciu na upozornenie na „premnoženie divých zvierat“ a nehody, ktoré spôsobujú, povedal AFP právnik a aktivista za ľudské práva Péter Heindl.

Polícia pochod Pécs Pride zakázala 6. septembra a rozhodnutie potvrdil 15. septembra aj Najvyšší súd, pričom účastníkom akcie hrozia pokuty.

V meste sa konala aj protiakcia, ktorej niekoľko účastníkov sa pokúsilo pochod zablokovať, no rýchlo sa svojho úmyslu vzdali.

Pécs je jediné mesto mimo Budapešti, kde sa pochod na podporu práv LGBTQ ľudí koná. V hlavnom meste naň naposledy - v júni - prišlo viac než 200.000 ľudí, aj napriek zákazu polície, ktorá si predvolala

primátora Budapešti Gergelya Karácsonya, keď pochod povolil.

Ultrakonzervatívna vláda maďarského premiéra Viktora Orbána prijala v polovici marca zákon, ktorý zakazuje pochody LGBTQ. Orbán tento krok označil za súčasť snáh o „ochranu detí,“ napísala AFP.

(TASR)