Drucker zdôraznil potrebu globálnej spolupráce a prijatia spoločných pravidiel v oblasti AI

Zároveň zdôraznil, že v nadchádzajúcich dňoch očakáva „istý prelom“, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Šéf Bieleho domu sa v utorok stretol s lídrami a predstaviteľmi Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kataru, Egypta, Jordánska, Turecka, Indonézie a Pakistanu, aby rokovali o takmer dva roky trvajúcej vojne v Pásme Gaze medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Stretnutie sa konalo v New Yorku popri Valnom zhromaždení OSN.

„Viedli sme veľmi produktívne stretnutie. Predstavili sme to, čo nazývame Trumpov 21-bodový mierový plán pre Blízky východ a Pásmo Gazy. Myslím si, že zohľadňuje obavy Izraela a tiež obavy všetkých susedov v regióne,“ povedal Witkoff na výročnom summite, ktorý usporiadala organizácia Concordia. Vlády v spoločnom vyhlásení v utorok uviedli, že ich lídri „zopakovali svoj záväzok spolupracovať s prezidentom Trumpom a zdôraznili význam jeho vedenia pri ukončení vojny,“ píše agentúra AFP.

„Sme optimistickí a dokonca by som povedal, že sme presvedčení, že v nadchádzajúcich dňoch budeme môcť oznámiť istý prelom,“ zhodnotil americký vyslanec. Reuters pripomenul nadchádzajúce stretnutie Trumpa s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ktoré je naplánované na pondelok.

Netanjahu v stredu zdôraznil, že Izrael neviaže uznanie Palestínskeho štátu, ku ktorému pristúpili krajiny ako Austrália, Británia, Kanada či Francúzsko. „Hanebná kapitulácia niektorých lídrov pred palestínskym terorom nie je pre Izrael záväzná. Nebude existovať žiadny Palestínsky štát,“ vyhlásil premiér podľa AFP.

UPOZORNENIE: Správa bola rozšírená o 5. odsek a aktualizovaná v 3. odseku. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP a AFP.

USGS lokalizovalo epicentrum zemetrasenia v hĺbke 7,8 kilometra a 24 kilometrov od ropného mestečka Mene Grande v riedko osídlenej oblasti štátu Zulia. Od venezuelskej metropoly Caracas bolo vzdialené 600 kilometrov. Otrasy cítili aj v Kolumbii a na karibských ostrovoch Aruba, Curacao a Bonaire. V oblastiach pri hranici s Kolumbiou boli evakuované osoby z mnohých obytných a administratívnych budov.

Vo Venezuele vyvolalo zemetrasenie paniku, keďže silné otrasy v krajine nie sú bežné. Ľudia preto vybehli do ulíc, no tamojšie úrady doposiaľ nehlásili žiadne väčšie škody či zranenia osôb.

V júli 1997 zahynulo 73 ľudí pri zemetrasení, ktoré zasiahlo mestečko Cariaco vo venezuelskom štáte Sucre. Agentúra AFP pripomína, že 300 ľudí zahynulo a 2000 utrpelo zranenia aj pri zemetrasení, ktoré zasiahlo Caracas v júli 1967.

(TASR)

Zároveň zdôraznil, že v nadchádzajúcich dňoch očakáva „istý prelom“, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Šéf Bieleho domu sa v utorok stretol s lídrami a predstaviteľmi Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kataru, Egypta, Jordánska, Turecka, Indonézie a Pakistanu, aby rokovali o takmer dva roky trvajúcej vojne v Pásme Gaze medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Stretnutie sa konalo v New Yorku popri každoročnom Valnom zhromaždení OSN.

„Viedli sme veľmi produktívne stretnutie. Predstavili sme to, čo nazývame Trumpov 21-bodový mierový plán pre Blízky východ a Pásmo Gazy. Myslím si, že zohľadňuje obavy Izraela a tiež obavy všetkých susedov v regióne,“ povedal Witkoff na výročnom summite, ktorý usporiadala organizácia Concordia.

„Sme optimistickí a dokonca by som povedal, že sme presvedčení, že v nadchádzajúcich dňoch budeme môcť oznámiť istý prelom,“ zhodnotil americký vyslanec. Reuters pripomenul nadchádzajúce stretnutie Trumpa s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ktoré je naplánované na pondelok. (TASR)

zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku zúčastnil na neformálnej schôdzke členských štátov EÚ a krajín Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC). Absolvoval aj pracovné raňajky ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ vo formáte „Priatelia západného Balkánu“. TASR o tom v stredu informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

Rokovania boli príležitosťou na ďalšie posilnenie globálnych vzťahov Slovenska, uvádza tlačová správa ministerstva. Šéf slovenskej diplomacie ocenil neformálne stretnutie EÚ – CELAC zamerané na posilnenie partnerstva medzi Európskou úniou a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku a tiež jeho ekonomický, geopolitický a strategický rozmer. „Európska únia a Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku zdieľajú spoločné hodnoty - demokraciu, ľudské práva a multilateralizmus. V čase rastúcej nestability vo svete je toto partnerstvo preto dôležité nielen pre obe strany, ale najmä pre obranu týchto princípov. Slovenská republika aktívne podporuje rozvoj vzťahov s Latinskou Amerikou, ktoré sú dôležité na poli obchodu a rovnako pre globálnu stabilitu,“ povedal Blanár.

V novembri 2025 sa v Kolumbii uskutoční samit EÚ - CELAC, na ktorom bude slovenskú delegáciu viesť predseda vlády SR Robert Fico. „Očakávame nové podnety na spoluprácu a podporu zintenzívnenia obchodných vzťahov, ako to ukazuje aj dohoda EÚ so zoskupením MERCOSUR a modernizovaná dohoda s Mexikom,“ priblížil minister zahraničných vecí.

V rámci rokovania EU - CELAC šéf slovenskej diplomacie neformálne diskutoval aj s ministrom zahraničných vecí Brazílie Maurom Vieirom. Počas toho potvrdil účasť predsedu vlády SR na novembrovom 30. zasadnutí konferencie zmluvných strán v Brazílii (COP30).

Počas pracovných raňajok diskutoval minister Blanár spolu so svojimi kolegami z EÚ o pokračujúcej európskej integrácii štátov západného Balkánu. V tejto súvislosti zdôraznil, že Slovensko bude naďalej podporovať región v jeho úsilí o vstup do Únie. „Rozširovanie EÚ považujeme za kľúčový nástroj stability a bezpečnosti v Európe. Slovensko podporuje spoluprácu s partnermi z krajín západného Balkánu, a preto budeme pokračovať a aktívne prispievať k urýchleniu tohto procesu, aby sa čo najskôr stali plnohodnotnými členmi Európskej únie,“ povedal Blanár. Všetci ministri sa zhodli na tom, že prístupový proces musí byť transparentný, spravodlivý a založený na všeobecne platných pravidlách.

Slovensko sa podľa augustového prieskumu Eurobarometer radí medzi krajiny s najsilnejšou podporou vstupu kandidátskych štátov západného Balkánu do EÚ spomedzi členských štátov Únie. „Sme presvedčení, že proces eurointegrácie predstavuje strategickú investíciu do stability a bezpečnosti nielen samotného regiónu, ale celej Európy. Pre jeho úspech je nevyhnutná jednotná a dôsledná podpora zo strany členských štátov Únie, ako tiež zachovanie kontinuity politiky rozširovania. Rovnako je dôležité, aby krajiny západného Balkánu nepoľavovali v reformnom úsilí – práve konkrétne kroky v oblasti transformácie sú kľúčom k ich európskej budúcnosti,“ uzavrel minister Blanár. (TASR)

Rovnaký krok v stredu potvrdil aj taliansky minister obrany Guido Crosetto. Madrid a Rím zareagovali na tvrdenia iniciatívy Global Sumud Flotilla (GSF), podľa ktorej boli jej lode v blízkosti Grécka terčom niekoľkých útokov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Sme znepokojení, a preto vyšleme loď, aby sme v prípade potreby mohli zachrániť našich občanov a priviezť ich späť do Španielska,“ povedal Sánchez a dodal, že loď odpláva vo štvrtok.

Taliansko v stredu vyslalo fregatu na pomoc tejto flotile. Podľa talianskeho ministra zahraničných vecí Antonia Tajaniho sú medzi členmi posádky aj talianski občania, členovia parlamentu a europarlamentu. Vyzval tiež Izrael, aby zaistil bezpečnosť flotily.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v stredu útok na flotilu odsúdila, no iniciatívu označila za „nebezpečnú a nezodpovednú“. „Nie je potrebné riskovať vlastnú bezpečnosť, nie je potrebné ísť do vojnovej zóny, aby sa dodala pomoc do Gazy, ktorú mohla talianska vláda a príslušné orgány dodať za pár hodín,“ vyhlásila Meloniová v New Yorku na okraj Valného zhromaždenia OSN.

Aktivisti z GSF v noci na stredu počas plavby pri gréckom pobreží počuli viac než tucet výbuchov. Informovali tiež o škodách, ktoré spôsobili „neidentifikované objekty“ hodené na palubu. Okrem toho spozorovali aj drony.

GSF v súčasnosti tvorí 51 lodí, väčšina z nich sa nachádza pri gréckom ostrove Kréta. Cieľom aktivistov je prelomiť námornú blokádu palestínskej enklávy, ktorú na ňu Izrael uvalil v roku 2007. Izrael v pondelok uviedol, že nedovolí, aby sa flotila dostala do Pásma Gazy. Už v júni a júli Izrael zablokoval dva pokusy aktivistov o prelomenia blokády. Izraelské sily vtedy posádky lodí zadržali a deportovali. (TASR)

zasadnutí Valného zhromaždenia OSN vyzýval na skorý mier na Ukrajine a reformu OSN. V prejave tiež vyjadril podporu krajinám, ktorých vzdušný priestor bol v uplynulej dobe narušený, informuje TASR.

„Pred 80 rokmi podpísalo Chartu OSN 51 štátov vrátane Slovenska. Pýtam sa teraz vážených lídrov, koľko z vás by malo odvahu podpísať túto Chartu dnes? Koľkí by sa naozaj riadili jej pravidlami a záväzkami? Dokázali by sme vôbec napísať túto Chartu v dobe postfaktickej spoločnosti? A čo je ešte horšie, Charta je otvorene spochybňovaná. Do politiky sa vracia vláda mocných a využívanie vojenskej sily. Medzinárodné právo sa rozkladá – kúsok po kúsku, normu za normou,“ vyhlásil Pellegrini.

„Vážení lídri, mier je vytýčeným poslaním OSN, ku ktorému sme sa zaviazali pred 80 rokmi. Napriek tomu je dnes svet násilnejší, pričom len za minulý rok bolo zaznamenaných niekoľko desiatok ozbrojených konfliktov,“ povedal prezident.

„Bezpečnostná rada (OSN), ktorej sme zverili najväčšie právomoci a osobitnú zodpovednosť pri udržiavaní mieru, sa nemôže tváriť, že je úspešná. Zlyháva. Vojna na Ukrajine nám každý deň pripomína, aký krehký je mier, keď sa Charta OSN nerešpektuje a ignoruje sa medzinárodné právo. Slovensko ako sused vidí obrovskú cenu tejto vojny. Žiaľ, napriek všetkým snahám o mierové urovnanie sa Ukrajina musí brániť proti Rusku, a to aj napriek tomu, že sa už položili základy pre diplomatické rokovania na summite USA - Rusko na Aljaške,“ zdôraznil slovenský líder. „Moja krajina volá po skorom mieri. Voláme po záväzku a konkrétnych krokoch v súlade s výsledkami summitu na Aljaške. Sme pripravení k tomu naďalej prispievať a podporiť záruky, ktoré zabezpečia budúci mier odolný voči skúškam času,“ povedal.

Prezident sa okrem toho vyjadril aj k narušeniu vzdušného priestoru Poľska, no spomenul aj narušenia v Estónsku a Rumunsku. „Chcem vyjadriť moju pevnú podporu a solidaritu so spojencami,“ prízvukoval Pellegrini.

Slovenská hlava štátu takisto zdôraznila aj právo Izraela brániť sa vo vojne v Pásme Gazy, ktorú spustil útok palestínskeho militantného hnutia Hamas v októbri 2023. Vyzýval pritom na prepustenie rukojemníkov, zabezpečenie humanitárnej pomoci v Pásme Gazy a pripomenul aj podporu dvojštátneho riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu.

V závere svojho prejavu prezident vyzdvihol nezastupiteľný význam OSN a potrebu reformovania a zefektívnenia organizácie. „Slovensko je pripravené prispieť svojím dielom - aj ako kandidát na nestále kreslo (člena) Bezpečnostnej rady,“ skonštatoval Pellegrini a dodal, že SR bude vždy podporovať medzinárodnú spoluprácu a svet „založený na pravidlách so silnou OSN v jeho centre.“ (TASR)

Guterres organizuje samit lídrov v oblasti klímy popri Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Počas neho požiadal krajiny, aby oznámili svoje nové ciele v snahe podporiť globálne klimatické rokovania COP30, ktoré sa uskutočnia v novembri v Brazílii.

Samit sa koná deň po tom, čo americký prezident Donald Trump odsúdil klimatické zmeny ako „podvod“ a kritizoval viaceré krajiny za podporu technológií obnoviteľných zdrojov energie, píše Reuters.

Spojené štáty, ktoré sú po Číne druhým najväčším pôvodcom skleníkových plynov vo svete, sa rozhodli odstúpiť od Parížskej dohody. Cieľom dokumentu je pritom zabrániť zvýšeniu globálnej teploty o viac než 1,5 stupňa Celzia prostredníctvom klimatických plánov.

„Parížska dohoda priniesla zmenu,“ uviedol Guterres v prejave a zdôraznil, že od jej prijatia v roku 2015 sa znížil predpokladaný globálny nárast teploty zo 4 na 2,6 stupňa Celzia – pokiaľ sa súčasné klimatické plány naplno implementujú.

„Teraz potrebujeme nové plány na rok 2035, ktoré zájdu oveľa ďalej a oveľa rýchlejšie,“ dodal.

Európska únia neodsúhlasila nový klimatický plán do stredajšieho samitu, namiesto toho vypracovala návrh dočasného cieľa, ktorý sa môže neskôr zmeniť, uvádza sa v dokumente EÚ, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Medzitým sa pozornosť sústreďuje na Čínu, ktorá sa už skôr zaviazala dosiahnuť uhlíkovú neutralitu pred rokom 2060. (TASR)