Moskva podľa ruského zbeha plánuje pred Vianocami obmedzený útok na Poľsko

Podľa ukrajinskej armády zasiahli závod ruského koncernu Lukoil na spracovanie plynu v Kotove vo Volgogradskej oblasti a stanicu Jefimovka.

V závode vypukol požiar, ktorý zaznamenal okrem iného projekt NASA pre monitorovanie lesných požiarov za pomoci satelitov, napísal server Meduza.

Gubernátor regiónu Andrej Bočarov oznámil, že kotolňu čiastočne poškodili trosky dronu.

Výbuchy a požiare boli hlásené na oboch miestach, informuje The Kyiv Independent. (Kyiv Independent)

Čím sa podľa Moskvy znižujú nádeje na rýchle ukončenie viac ako trojročnej vojny.

Obaja lídri sa stretli na leteckej základni v meste Anchorage, no nedosiahli žiadnu dohodu o ukončení bojov.

Diplomatické snahy odvtedy stagnujú, pričom Moskva a Kyjev si navzájom zasadzujú smrteľné útoky a Rusko sa ďalej snaží postupovať na fronte.

Trump vyjadril rastúcu frustráciu z Putinovej neochoty prijať dohodu a minulý mesiac povedal, že je „veľmi sklamaný“ z ruského vodcu. „Bohužiaľ, musíme priznať, že silný impulz vytvorený v Anchorage v prospech dohôd takmer zmizol,“ povedal podľa ruských štátnych agentúr ruský námestník ministra zahraničia Sergej Riabkov.

Riabkov obvinil Európu z patovej situácie, tvrdiac, že chce viesť „vojnu do posledného Ukrajinca“. Trump sa po návrate do Bieleho domu snažil vystupovať ako neutrálny sprostredkovateľ, no nepodarilo sa mu získať od Kremľa významné ústupky.

Neskôr vo svojom postoji k Moskve pritvrdil, pričom vyjadril sympatie Ukrajine a podporil jej snahy o návrat okupovaných území s pomocou Európy a Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Minulý mesiac americký viceprezident JD Vance uviedol, že Washington zvažuje dodávky rakiet dlhého doletu Tomahawk na Ukrajinu, čo Putin označil za „úplne novú úroveň eskalácie“.

Riabkov varoval, že takéto dodávky by mali „vážne“ dôsledky a vyzval Washington na prehodnotenie rozhodnutia. Vzťahy medzi USA a Ruskom sa podľa Riabkova „rozpadávajú na svojich základoch“ a za to sú podľa neho zodpovední Američania. (SITA)

Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.

„Úlohou Ruska je vytvárať chaos a vyvíjať psychologický tlak na obyvateľstvo prostredníctvom útokov na energetické zariadenia a železnice,“ vyhlásil Zelenskyj v stredu v Kyjeve pred novinármi, medzi ktorými bol aj spravodajca AFP.

AFP doplnila, že nedávne útoky ruskej armády sú podobné tým, aké Rusko podnikalo v zime v rokoch 2022, 2023 a 2024, keď po nich bez elektriny a kúrenia zostali dlhodobo milióny Ukrajincov.

Zelenskyj v rozhovore s novinármi uviedol, že ruské útoky v tomto roku už vystavili ukrajinskú plynárenskú infraštruktúru „silnému tlaku“ a že ďalšie by mohli Ukrajinu prinútiť krajinu zvýšiť dovoz plynu.

Aj Ukrajina však nedávno zintenzívnila svoje útoky dronmi a raketami na ruskom území. Táto operácia podľa Zelenského prináša očakávané výsledky - okrem iného viedla aj zvýšeniu cien pohonných hmôt v Rusku a znížila ich zásoby v Rusku o 20 percent.

Zelenskyj dodal, že existujú dôkazy o tom, že Rusko preto zvýšilo dovoz pohonných látok z Číny a Bieloruska.

Nedávno Ukrajina zasiahla aj elektráreň v pohraničnej Belgorodskej oblasti na západe európskej časti Ruska, čo spôsobilo výpadky v dodávkach elektriny. (TASR)

Cieľom týchto útokov boli aj obývané oblasti a kritická infraštruktúra.

Podľa zvodky generálneho štábu ukrajinskej armády zo štvrtka rána Rusko v noci vypustilo na ukrajinské územie 112 dronov vrátane útočných dronov Geraň a návnadových dronov Gerbera.

Svoje ciele zasiahlo 22 útočných dronov, 87 ich bolo zostrelených. Útok na Ukrajinu pokračoval aj v ranných hodinách, uviedla stanica Rádio Sloboda.

Dodala, že počas útoku v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny sa ruská armáda zamerala na prístavné mesto Čornomorsk, odkiaľ úrady hlásia poškodenie prístavnej a energetickej infraštruktúry.

Toto mesto, ktoré malo pred vypuknutím vojny 57-tisíc obyvateľov, je momentálne bez dodávok elektriny. Vedenie mesta oznámilo, že na ich obnovení sa pracuje. Kritická infraštruktúra je pripojená na generátory.

Vedúci regionálnej vojenskej správy Oleh Kiper spresnil, že pri útoku bolo podľa predbežných správ zranených päť ľudí. (TASR)

Ako referuje web Kyiv Independent, informovali o tom ruské provládne médiá.

Už skôr podobné opatrenia uplatnili na okupovanom polostrove Krym a v Čeľabinskej oblasti pri Urale.

Krok v Ťumenskej a Sverdlovskej oblasti prichádza v čase, keď pokračujúce útoky ukrajinských dronov na ruské ropné rafinérie zaťažujú dodávky paliva na ruskom trhu.

Sieť čerpacích staníc N-1 zaviedla v Ťumenskej oblasti 30-litrový limit na zákazníka pre 92- a 95-oktánový benzín, uviedla táto firma pre provládny portál Ura.ru. O podobných opatreniach v susednej Sverdlovskej oblasti informoval ruský provládny mediálny portál 66.ru.

Ruský vicepremiér Alexander Novak v septembri pripustil, že krajina čelí „miernemu deficitu“ ropných produktov, ktorý však podľa neho kompenzujú rezervy. (SITA)

Podľa Hetmančukovej iba Spojené štáty dokážu dodať kľúčové prostriedky potrebné na odrazenie ruských útokov.

„Európske členské štáty NATO nie sú schopné nahradiť ani typy, ani objem, ani rýchlosť dodávok. Nie je to tak, že uprednostňujeme americké zbrane pred francúzskymi, nemeckými alebo inými európskymi zbraňami – problém je v tom, že žiadame USA o zbrane, ktoré európske krajiny nemôžu poskytnúť,“ ozrejmila Aljona Hetmančuková.

Výzva ukrajinskej veľvyslankyne pri NATO prichádza krátko pred stretnutím krajín podporujúcich Kyjev na budúci týždeň v Bruseli.

Európske krajiny nakupujú pre Ukrajinu americké zbrane v rámci programu, ktorý v júli iniciovali prezident USA Donald Trump a šéf NATO Mark Rutte. Niekoľko krajín Aliancie už zaplatilo štyri balíky s americkým vojenským vybavením pre Kyjev v celkovej výške približne dve miliardy dolárov (1,7 miliardy eur).

Kyjev uviedol, že sa spolieha najmä na Spojené štáty, pokiaľ ide o životne dôležitú protivzdušnú obranu a rakety s dlhším doletom, zatiaľ čo Rusko zintenzívnilo svoje letecké bombardovanie Ukrajiny.

„Americké zbrane zostávajú kľúčové,“ zdôraznila Hetmančuková. Podľa vlastných slov dúfa, že na budúcotýždňovom stretnutí v Bruseli sa podarí dohodnúť na financovaní zbraní v hodnote ďalšej miliardy dolárov.

Program na nákup amerických zbraní pre Ukrajinu vznikol v čase, keď sa Trump čoraz viac pohoršoval nad ruským prezidentom Vladimírom Putinom, ktorý podľa neho zdržiaval mierové snahy.

Napriek zmene jeho postoja však Washington prakticky prestal financovať dodávky zbraní pre Ukrajinu a celé bremeno presunul na Európu.

Hetmančuková doplnila, že nemá ďalšie informácie o správach, podľa ktorých Trump zvažuje dodanie rakiet Tomahawk, schopných zasiahnuť ciele hlboko na území Ruska.

„Dôležitým bodom je jasne dať Rusom najavo, že všetko je možné. Všetky možnosti sú na stole,“ konštatovala. (TASR)

Podľa denníka The Wall Street Journal sa v poslednom čase zintenzívnili útoky oboch strán na energetiku nepriateľa.

Pri ruskom útoku na ukrajinskú elektráreň utrpeli zranenia dvaja pracovníci, cituje AP ukrajinskú energetickú spoločnosť DTEK. Firma podrobnosti neposkytla.

Server Ukrajinská pravda píše s odvolaním sa na spoločnosť Ukrenerho, že ráno sa kvôli ruským útokom ocitli bez dodávok elektriny spotrebitelia vo viacerých regiónoch, napríklad v Černihivskej oblasti. 

V inej správe portál cituje šéfa Ukrenerho Vitalija Zajčenka, ktorý na stretnutí s veľvyslancami skupiny G7 povedal, že ruská armáda v posledných týždňoch zmenila taktiku a namiesto rozsiahlych útokov na ukrajinský energetický systém ako celok teraz podniká údery na jeho prvky v určitých regiónoch.

Prezident Zelenskyj predtým uviedol, že krajina bude pripravená na všetky výzvy vyplývajúce z ruských útokov na energetický sektor, ale je ťažké predpovedať, čo presne v tomto ohľade očakávať, píše Ukrajinská pravda.

Zajčenko podľa nej oznámil, že Ukrajinci na väčšine rozvodní vybudovali ochranné prvky. Ukrajina tiež spustila sieť batérií, aby zmiernila výpadky elektriny v dôsledku ruských útokov na energetické objekty, píše ukrajinský portál.

O sieti masívnych batérií, ktoré sú umiestnené na prísne utajovaných miestach, aby sa vyhli ruským útokom, písal pred niekoľkými dňami americký denník The Wall Street Journal (WSJ), ktorý zverejnil fotografie zariadenia a označil ich za novú stratégiu Ukrajiny pre udržanie dodávok elektriny v zimnom období.

Ukrajinská energetická sieť prežila tri zimy ruského bombardovania, počas ktorých energetici opravovali rozvodne pod paľbou a civilisti trávili dni v chlade a tme, zatiaľ čo sa Moskva snažila nahlodať ich odhodlanosť, pripomína WSJ. Niektoré zariadenia sú však nezvratne poškodené a pre štvrtú vojnovú zimu podľa neho dodávatelia energie upínajú nádej k sieti masívnych batérií navrhnutých v Spojených štátoch.

Batériové parky s kapacitou 200 megawattov dokážu dodať energiu na približne dve hodiny do zhruba 600-tisíc domácností, čo zodpovedá zásobovaniu mesta s veľkosťou Washingtonu, píše WSJ.

Systémy sú podľa neho navrhnuté tak, aby pomohli preklenúť výpadky v dodávkach elektriny a regulovať ich. Program v hodnote 140 miliónov dolárov bol dokončený v auguste a do elektrickej siete v Kyjeve a Dnepropetrovskej oblasti bolo pridaných šesť batériových systémov, ktoré dodávajú energiu, ak iný zdroj, napríklad tepelná elektráreň, vypadne z prevádzky, dodal WSJ.

Niektoré médiá v poslednom čase upozorňujú, že pred blížiacou sa zimou sa zintenzívňujú útoky na energetické zariadenia, a to v prípade oboch strán. Ukrajina v posledných mesiacoch čoraz častejšie cieli svoje dronové a iné údery na ruský ropný priemysel. Deklarovaným cieľom je prerušiť zásobovanie ruskej armády palivom a sťažiť Moskve financovanie vojny prostredníctvom vývozu ropných produktov. (ČTK)

Marija Zacharovová tak reagovala na správy denníka Financial Times a ďalších médií, podľa ktorých je EÚ blízko dohody o zavedení nových pravidiel v reakcii na sériu sabotážnych útokov.

Podľa európskych spravodajských služieb stoja za nimi ruskí špióni pôsobiaci pod diplomatickým krytím Moskvy. Zacharovová upozornila, že k téme zatiaľ neboli vydané žiadne oficiálne vyhlásenia.

„Ak budú zverejnené, oni (krajiny EÚ) určite dostanú reakciu. Ako však vidíte, doteraz nešlo o oficiálne vyhlásenia, ale o mediálne správy,“ ozrejmila. Doplnila, že Rusko podnikne protiopatrenia až po oficiálnom oznámení zo strany EÚ.

Podľa jej slov čelia ruskí diplomati dlhodobému tlaku a pokusom o eskaláciu napätia, vrátane vyhrážok a útokov. „Nehovoriac o informačnej kampani zameranej na diskreditáciu ich reputácie,“ vyhlásila.

Navrhované pravidlá majú donútiť ruských diplomatov pôsobiacich v hlavných mestách EÚ informovať ostatné vlády o svojich cestovných plánoch ešte predtým, ako prekročia hranice hostiteľskej krajiny.

Iniciatíva, ktorú podľa Financial Times presadzuje Česká republika, je súčasťou nového balíka sankcií EÚ proti Rusku za jeho pokračujúcu inváziu na Ukrajine. Návrh musí jednomyseľne schváliť všetkých 27 členských štátov Únie. (TASR)