EÚ chce odložiť vstúpenie zákona o odlesňovaní do platnosti o ďalší rok

spolu s kráľovnou Kamilou pôjdu budúci mesiac na štátnu návštevu Vatikánu, aby sa po prvýkrát stretli s pápežom Levom XIV. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

„Kráľ a kráľovná pocestujú na štátnu návštevu Svätej stolice koncom októbra 2025,“ uvádza sa vo vyhlásení o ceste, ktorá sa uskutoční približne šesť mesiacov po tom, čo sa kráľovský pár stretol s Levovým predchodcom, pápežom Františkom, krátko pred jeho smrťou.

Pápež František zomrel 21. apríla po tom, ako bol 12 rokov hlavou katolíckej cirkvi pre 1,4 miliardy veriacich na svete a Lev bol zvolený v konkláve kardinálov 8. mája. Sedemdesiatročný Lev, ktorý má za sebou misionársku prácu v Peru, je prvým pápežom zo Spojených štátov.

Karol a Kamila sa počas ich návštevy pripoja k Levovi XIV v oslavách jubilejného roka 2025, ktoré katolícka cirkev organizuje každých 25 rokov.

„Návšteva bude tiež oslavou ekumenickej práce Anglikánskej a Katolíckej cirkvi, ktorá odráža tému jubilejného roka, ktorou je 'Kráčajme spolu ako Pútnici nádeje‘,“ uviedol Buckinghamský palác.

Britský monarcha je hlavou Anglikánskej cirkvi, materskej cirkvi globálneho anglikanizmu. Cirkev založil v 16. storočí Henrich VIII., kráľ, ktorý sa rozišiel s Vatikánom kvôli jeho odmietnutiu anulovať jeho manželstvo s Katarínou Aragónskou.

Rozkol podnietil stáročia následných konfliktov, ale v súčasnej dobe sú vzťahy medzi Katolíckou a Anglikánskou cirkvou priateľské, poznamenáva AFP.

Karol predtým ako princ z Walesu navštívil Vatikán dovedna päťkrát a stretol sa s troma pápežmi.

(TASR)

TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

Súd, v ktorom prevažujú konzervatívci, uviedol, že potvrdenie prezidentovej právomoci riadiť zahraničné záležitosti zjavne „prevažuje nad potenciálnou ujmou“, ktorej čelia zamýšľaní príjemcovia pomoci.

Súd uviedol, že jeho nariadenie nie je konečným rozhodnutím o merite veci, ale umožňuje dočasné zmrazenie vyplácania finančných prostriedkov, zatiaľ čo prípad pokračuje na nižších súdoch.

Traja liberálni sudcovia vyjadrili nesúhlas, pričom sudkyňa Elena Kaganová vyhlásila, že v tomto prípade je „v stávke veľa“. „Ide o rozdelenie právomocí nad výdavkami verejných peňazí medzi exekutívu a Kongres,“ povedala, dodajúc, že že piatkové nariadenie bolo „nedostatočne odkomunikované, nepredchádzala mu verbálna diskusia a nebola možnosť rokovať o ňom na konferencii“.

Kaganová vyhlásila, že toto rozhodnutie „umožní exekutíve prestať viazať 4 miliardy dolárov z fondov, ktoré Kongres vyčlenil na zahraničnú pomoc a ktoré sa teraz nikdy nedostanú k zamýšľaným príjemcom“. „Nakoľko tento výsledok je v rozpore s rozdelením moci, dovolím si s ním nesúhlasiť,“ povedala.

Prezident Donald Trump sa od nástupu do úradu v januári snaží o väčšiu kontrolu nad federálnymi výdavkami. Poveril preto Elona Muska, najbohatšieho človeka na svete, znížením počtu vládnych zamestnancov.

Jedným z hlavných cieľov bola USAID, hlavná organizácia pre distribúciu americkej humanitárnej pomoci po celom svete, ktorá má zdravotnícke a krízové programy v približne 120 krajinách.

(TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Baňa v lokalite Kadauri v oblasti Maru sa zrútila vo štvrtok, keď tam pracovali desiatky baníkov, povedali svedkovia pre agentúru Reuters. Záchranné práce pokračovali aj v piatok.

Tamojší obyvateľ, ktorý pomáhal na mieste nešťastia, uviedol, že z trosiek doposiaľ vytiahli najmenej 13 tiel, pričom podľa jeho slov sa v bani v čase nehody nachádzalo viac ako 100 ľudí. Jeho slová potvrdila aj jedna zo zachránených osôb. „Máme šťastie, že nás zachránili živých. Z viac ako 100 ľudí sa podarilo zachrániť len 15,“ upresnil Isa Sani, ktorý sa v súčasnosti nachádza v nemocničnej starostlivosti.

Predstaviteľ združenia baníkov štátu Zamfara potvrdil, že došlo k nehode a dodal, že niektorí záchranári tiež zahynuli, keď sa pokúšali vykopať obete.

Hovorca polície v Zamfare bezprostredne nereagoval na žiadosť o vyjadrenie sa k udalosti. Nelegálna ťažba je však bežná v Zamfare, kde ozbrojené gangy často kontrolujú ložiská zlata, čo vedie k násiliu a smrteľným nehodám, pripomína Reuters. (TASR)

TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

„Z celého srdca by sme podporili akúkoľvek dohodu, ktorá môže zastaviť túto tragédiu, ktorá môže zachrániť životy a zabrániť, aby ženy a deti trpeli hladom,“ povedal Pezeškiján novinárom na okraj zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.

Pezeškiján vyjadril zdesenie z neúprosného ťaženia Izraela v Gaze od útoku Hamasu 7. októbra 2023. „Ako sa ľudské bytosti môžu takto správať?“ povedal. „Som lekár, no napriek tomu sa na niektoré obrazy nemôžem dívať,“ vyhlásil.

Zodpovednosť Iránu za útoky zo 7. októbra však poprel a bez predloženia dôkazov povedal, že izraelské tajné služby mohli o útoku vedieť vopred.

Americký prezident Donald Trump v piatok povedal novinárom, že verí, že po nedávnych rokovaniach s Izraelom a arabskými štátmi bude čoskoro dosiahnutá dohoda o ukončení vojny v Pásme Gazy. V utorok predstavil arabským a moslimským lídrom americký plán na ukončenie vojny, prepustenie rukojemníkov a zriadenie vládneho orgánu v Gaze, ktorý nebude podliehať Hamasu a bude spravovať Pásmo Gazy.

4 20 ko (TASR)

Predtým portál Axios s odvolaním sa na dva nemenované zdroje informoval, že ukrajinský prezident požiadal amerického náprotivka o navádzané strely s plochou dráhou letu Tomahawk. Myslí si, že by mohli dotlačiť Rusko k mieru.

Trump mu podľa jeho slov odpovedal: "Budeme na tom pracovať".

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj požiadal Trumpa o strely Tomahawk, píše portál Axios Čítajte 

Podľa denníka The Wall Street Journal zasa Trump Zelenskému povedal, že je otvorený tomu zrušiť obmedzenia týkajúce sa používania amerických zbraní dlhého doletu Ukrajinou na útoky vo vnútri Ruska, ale nezaviazal sa k tomu.

Súčasná administratíva vo Washingtone podľa Wall Street Journal už mesiace blokuje používanie amerických striel, vrátane systémov ATACMS, na ciele v Rusku.

Aj Wall Street Journal píše, že Zelenskyj požiadal šéfa Bieleho domu o strely Tomahawk. Americká administratíva zvažuje poskytnutie týchto a tiež ďalších striel dlhého doletu Ukrajine, uviedol nemenovaný americký a tiež európsky predstaviteľ.

Na budúci týždeň sa podľa denníka chystajú do Washingtonu ukrajinskí predstavitelia, ktorí by mali rokovať s ministrom obrany Petom Hegsethom. (ČTK)