Terčom ukrajinských útokov sa stali dispečingové stanice ruského ropovodného systému

Ukrajinský prezident to povedal v rámci rokovania s americkým prezidentom Donaldom Trumpom s tým, že Slovensko na také niečo potrebuje alternatívne zdroje.

„Podporujeme váš nápad, ako zastaviť nákupy ruskej ropy a plynu. Hovoril som s premiérom Slovenska. Myslím si, že potrebujú nejaké alternatívne cesty a tento nápad podporia,“ uviedol Zelenskyj a dodal, že si nie je istý, či je Slovensko v súčasnosti na takýto krok pripravené.

Nevylúčil však, že by sa tak v budúcnosti mohlo stať.

Podľa ukrajinského prezidenta je v záujme ukončenia vojny nutné vyvolať na Rusko väčší nátlak a to najmä novými európskymi a americkými sankciami. Zelenskyj tiež ocenil Trumpove vyjadrenia, podľa ktorých by Ukrajina mohla získať od Ruska späť celé svoje územie a označil ho za „veľký posun“.

Trump to uviedol na svojej sociálnej sieti Truth Social po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na okraji Valného zhromaždenia OSN.

"Myslím si, že Ukrajina, s podporou Európskej únie, je schopná bojovať o získať späť celú Ukrajinu vo svojej pôvodnej podobe," napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social po rozhovore so Zelenským.

Rusko "bojuje bezcieľne" po troch rokoch vojny, tvrdí šéf Bieleho domu, ktorý zjavne zmenil názor len mesiac po tom, ako sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške.

Prezident USA v minulosti prejavoval len vlažnú podporu Zelenskému, s ktorým mal vo februári ostrú výmenu názorov v Oválnej pracovni, kde vyhlásil, že Ukrajina "nemá karty" na víťazstvo.

V príspevku však Trump označil Rusko za "papierového tigra" s tým, že "Putin a Rusko sú vo veľkých ekonomických ťažkostiach a toto je čas, aby Ukrajina konala".

"S časom, trpezlivosťou a finančnou podporou Európy a najmä NATO sú pôvodné hranice, z ktorých sa táto vojna začala, určite možnosťou. Prečo nie," napísal Trump.

Šéf Bieleho domu dodal, že USA budú naďalej dodávať zbrane NATO, ktoré s nimi bude môcť nakladať podľa vlastného uváženia.

Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že ide o súčasť širšieho tlaku na spojencov v NATO, aby prerušili energetické vzťahy s Moskvou, píše TASR.

„Je to môj priateľ. Nehovoril som s ním, ale mám pocit, že keby som s ním hovoril, mohol by prestať, a myslím si, že to urobím,“ povedal Trump pred bilaterálnym stretnutím s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Trump sa v utorok už stretol s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou, ktorá povedala, že si želá, aby Európa prestala nakupovať ropu z Ruska do konca tohto roka. „Trump má absolútnu pravdu. Pracujeme na tom,“ citovala ju agentúra AP.

Trump predtým vo vystúpení na Valnom zhromaždení OSN vyhlásil, že európski spojenci musia okamžite zastaviť všetky nákupy energetických surovín z Ruska.

Podľa neho sa vojna na Ukrajine neskončí, pokým tak neurobia tieto krajiny, ako aj Čína a India. Tieto dve krajiny obvinil, že sú prostredníctvom nakupovania ruských surovín hlavnými financovateľmi tejto vojny.

Zároveň znova pohrozil Rusku dôraznými opatreniami, ak prezident Vladimir Putin nebude ochotný pristúpiť k rokovaniam o ukončení vojny. Nové sankcie by "veľmi rýchlo zastavili krviprelievanie", tvrdí Trump. Zopakoval svoju požiadavku, aby rovnaké opatrenia voči Rusku, aké navrhuje Washington, prijali aj spojenci USA.

Šéf Bieleho dom pred možnosťou nových sankcií varoval už viackrát, no zatiaľ ich neuvalil, pripomenul Reuters s tým, že nedávno zavedenie sankcií podmienil tým, aby Európa úplne prestala nakupovať ruskú ropu.

Minister energetiky USA Chris Wright predtým vyzval Slovensko a Maďarsko, aby prestali namietať proti snahám EÚ o ukončenie energetickej závislosti od Ruska do roku 2027 a aby namiesto toho nakupovali energonosiče zo Spojených štátov. (TASR)

Jeho vyjadrenie prišlo krátko po tom, ako členské štáty aliancie odsúdili Moskvu za porušenie estónskeho vzdušného priestoru.

„Áno, súhlasím s tým,“ odpovedal Trump novinárom na otázku, či by takýto krok podporil.

Vyjadrenie šéfa Bieleho domu prišlo krátko pred stretnutím s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na okraj Valného zhromaždenie Organizácie Spojených národov.

Ukrajinský líder oznámil, že počas ich stretnutia bude Trumpa informovať o vývoji na bojisku v súvislosti s vojnou s Ruskom. Diskutovať by mali aj o bezpečnostných zárukách pre Kyjev.

Zelenskyj dodal, že sa snaží o väčší tlak západných krajín na Rusko a jeho cieľom je tiež zabrániť Európanom v nákupe ruskej ropy a plynu. (TASR)

Monitorovacia skupina DeepState ešte 12. septembra informovala, že ruské jednotky sa pokúšali prejsť cez rieku Oskil v Charkovskej oblasti plynovodom, pričom používali špeciálne navrhnuté plošiny na kolieskach a elektrické kolobežky.

Údajne vtedy obsadili obec Radkivka „bez vážnych strát“, potom sa presunuli do lesa a rozptýlili sa v Kupiansku.

Táto taktika však má pre ruské sily aj obrovskú cenu – ruská nezávislá mediálna spoločnosť Astra v júli zverejnila video vojaka, ktorý opisuje chaos vo vnútri potrubia v ruskej Kurskej oblasti, do ktorej ukrajinské sily v roku 2024 podnikli inváziu.

Muž, neskôr identifikovaný ako Igor Garus z Petrohradu, tvrdil, že „desiatky vojakov sa udusili, spáchali samovraždu alebo zomreli v panike a delíriu“.

„Samotní Rusi nazývajú tieto akcie cez potrubia „smrtiacimi útokmi“, ale stále stojí ich to veľa životov, čo akceptujú,“ povedal pre Kyiv Independent hovorca Južnej divízie Ukrajinskej obrannej armády Serhij Bratčuk.

Ukrajinský generálny štáb 13. septembra potvrdil, že ruské sily použili potrubie na vstup do Kupianska, ale úspech operácie bagatelizoval.

„Výstup z potrubia je pod kontrolou ukrajinských obrancov. Potrubie nevedie priamo do mesta,“ uviedla vtedy armáda.

Veliteľ ukrajinskej armády Jurij Fedorenko pre Rádio Slobodná Európa povedal, že kyjevské sily zaplavili potrubie, aby zablokovali postup Rusov.

"Ukrajinské jednotky tiež odstraňujú sabotérov, ktorí vstúpili do mesta, pričom si udržiavajú kontrolu nad jeho centrom," dodal.

Postup cez potrubie pomohol Rusom eliminovať časť obranného opevnenia Ukrajiny v januári 2024 počas bojov o Avdiivku v Doneckej oblasti.

Ruské jednotky objavili dlhý úsek opusteného podzemného potrubia a použili ho na infiltráciu opevnenej ukrajinskej pozície.

Ruský zákonodarca Eduard Šarafijev, ktorý bojoval na Ukrajine, v roku 2024 ruským médiám povedal, že potrubie bolo identifikované už vo februári 2023. "Počas príprav na útok ukrajinské sily objavili ruské jednotky zhromažďujúce sa pri vstupnom bode a zaútočili na ne delostrelectvom," povedal.

Po týždňoch príprav sa ruské jednotky odhodlali opäť využiť potrubie. Tentoraz prešli viac ako dva kilometre pod zemou, dostali sa za ukrajinské línie a podarilo sa im dobyť časť opevnenej oblasti. „Táto taktika sa, žiaľ, osvedčila počas bojov okolo Avdijvky,“ potvrdil Serhij Bratčuk. (Kyiv Independent)

Bývalý náčelník generálneho štábu Romulusz Ruszin-Szendi v súvislosti so skutočnosťou, že Maďarsko a Slovensko neboli pozvané na konzultácie Európskej únie o vybudovaní tzv. múru proti dronom pozdĺž východnej hranice EÚ, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Ďalšia facka Maďarsku: EÚ nepozvala našu krajinu na konzultácie o múre proti dronom na východnej hranici. Nie je to náhoda, ani len administratívna chyba. Je to dôsledok skutočnosti, že maďarská zahraničná politika bola nepredvídateľná, protispojenecká a neustále išla proti tým, s ktorými by sme mali spoločne brániť krajinu a chrániť bezpečnosť maďarského ľudu,“ píše Ruszin-Szendi, ktorý je politikom mimoparlamentnej strany Strany TISZA.

Svojim príspevkom reagoval na skutočnosť, že eurokomisár pre obranu Adrius Kubilius minulý štvrtok oznámil, že plánuje na tento týždeň zvolať virtuálne rokovanie ministrov obrany krajín východnej Európy o vybudovaní „múru proti dronom“ pozdĺž východnej hranice EÚ.

Na stretnutí sa má zúčastniť sedem členských štátov EÚ – Estónsko, Lotyšsko, Fínsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Bulharsko, pričom Maďarsko a Slovensko pozvané neboli.

„NATO a EÚ nás už nepovažujú za spoľahlivého partnera. Ako by mohli, keď vláda pravidelne relativizuje ruskú agresiu, brzdí spoločné rozhodnutia EÚ a veľkolepo buduje svoje špeciálne vzťahy s Moskvou a Pekingom? Toto nie je 'presadzovanie národných záujmov', ale sebadeštrukcia,“ dodal Ruszin-Szendi, podľa ktorého spojenci s Budapešťou nerátajú, čo priamo oslabuje bezpečnosť Maďarska.

„Zistili sme, že Romulusz Ruszin-Szendi, ktorý mal presadzovať mierový postoj vlády, sa počas oficiálnych rokovaní systematicky odchyľoval od oficiálneho, protivojnového postoja maďarskej vlády a reprezentoval proukrajinský naratív,“ zdôvodnil 8. mája maďarský rezort obrany odvolanie Ruszin-Szendiho z funkcie náčelníka generálneho štábu. (TASR)

Generálny tajomník NATO Mark Rutte tak v Bruseli komentoval nedávne kroky Ruska, ako bolo vniknutie dronov do poľského a rumunského vzdušného priestoru a narušenie estónskeho vzdušného priestoru stíhačkami

Myslí s, že boli buď úmyselné, ale výsledkom „jasnej neschopnosti“.

Po novinárskej otázke, či by NATO zostrelilo ruské lietadlá vo vzdušnom priestore Aliancie, Rutte uviedol, že rozhodnutia v takýchto prípadoch sa robia v „reálnom čase“.

Založené sú na dostupných informáciách o tom, či sú tieto lietadlá hrozbou, aký je účel ich letu, vyzbrojenie a možné riziko pre spojenecké sily, civilistov alebo infraštruktúru.

Pri poslednom vniknutí ruských stíhačiek do estónskeho vzdušného priestoru minulý týždeň Severoatlantická aliancia situáciu nezhodnotila tak, že predstavujú bezprostrednú hrozbu. Preto ich rýchlo reagujúce lietadlá NATO bez eskalácie vyprevadili z estónskeho vzdušného priestoru, doplnil Rutte.

V prípade preletu dronov nad letiskom v dánskej Kodani, ktoré v pondelok neskoro večer narušilo jeho prevádzku, je podľa šéfa NATO priskoro hovoriť o spojení s predošlými ruskými narušeniami vzdušného priestoru.

„Dáni momentálne presne posudzujú, čo sa stalo, aby zistili, kto za tým stál. Sme vo veľmi úzkom kontakte. Takže je priskoro o tom hovoriť,“ doplnil Rutte s tým, že sa spojil s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou.

Pôjde o drony, ktoré predstavujú hrozbu pre Litvu ako členskú krajinu Európskej únie a NATO. Cieľom najnovšej zmeny zákona je reagovať na rastúci počet narušení vzdušného priestoru v regióne, uvádza sa vo vyhlásení litovského parlamentu.

Parlamentom schválená novela umožňuje zostreliť drony, ktoré porušujú platné pravidlá v zakázaných alebo neprístupných zónach.

Doposiaľ mala armáda povolené zasahovať len proti lietajúcim objektom, ktoré boli použité ako zbraň, alebo proti tým, ktoré prenikli do zakázaných zón a ohrozili tým štátny majetok.

DPA pripomína, že od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 do litovského vzdušného priestoru opakovane prenikali drony. (TASR)