Ukrajina by podľa Trumpa mohla s podporou EÚ a NATO získať späť svoje územia

„Úlomok z rakety poškodil strechu - tú istú, ktorá bola zrekonštruovaná po predchádzajúcom takomto útoku,“ povedal hovorca poľského rezortu diplomacie Pawel Wronski.

Ako spresnil, pri útoku nikto neutrpel zranenia a veľvyslanectvo pokračuje v pôsobení vo svojom normálnom režime.

„Škody sú menšieho rozsahu, stále však prebieha ich vyhodnocovanie,“ dodal Wronski.

Urobí tak v záujme zaistenia bezpečnosti v čase samitu šéfov vlád členských krajín EÚ v hlavnom meste Kodaň.

„Dánsko bude na budúci týždeň hostiť lídrov EÚ a predovšetkým sa zameriame na bezpečnosť. Preto v čase od pondelka do piatka uzatvoríme dánsky vzdušný priestor pre prelety všetkých civilných dronov,“ spresnilo dánske ministerstvo dopravy.

Dánsko od 22. septembra zaznamenalo vo svojom vzdušnom priestore niekoľko neznámych dronov, v dôsledku čoho bolo uzavretých viacero letísk. Premiérka krajiny Mette Frederiksenová vo štvrtok vyhlásila, že „Dánsko sa v posledných dňoch stalo obeťou hybridných útokov“.

Dánsko v tejto súvislosti naznačilo možné zapojenie Ruska, čo však Moskva odmieta, pripomína AFP. (TASR)

„Môže to mať tisíc vysvetlení a nedozviete sa pravdu. Je to jedno z rozumných vysvetlení,“ povedal minister obrany na Joj 24. NATO sa podľa neho musí zamyslieť, ako na to bude reagovať.

Ďalšie tri desiatky ľudí boli zranené. Medzi obeťami je aj 12-ročné dievča a poškodená bola aj civilná infraštruktúra, informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Moskva chce pokračovať v boji a zabíjaní a zaslúži si iba najtvrdší tlak zo strany sveta," uviedol Zelenskyj.

Šéf vojenskej správy hlavného mesta Tymur Tkačenko podľa AFP varoval, že pri záchranných prácach môžu byť nájdené ďalšie obete.

V širšom okolí Kyjeva zostalo po ruských útokoch najmenej 27 zranených. Ďalšie najmenej štyri osoby boli zranené v Záporožskej oblasti. 

Zelenskyj tvrdí, že narušenia vzdušných priestorov členských štátov Severoatlantickej aliancie v uplynulých týždňoch boli pokusom otestovať obranyschopnosť Aliancie.

„Putin nebude čakať na ukončenie vojny na Ukrajine. Otvorí nejaký iný smer. Nikto nevie kam. Chce to,“ vyhlásil ukrajinský prezident v Kyjeve po návrate zo zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.

Podľa Zelenského Kremeľ úmyselne testuje schopnosť Európy brániť sa. Denník The Guardian pripomína, že za posledný mesiac boli narušené vzdušné priestory Poľska, Rumunska a Estónska. Neznáme drony zas opakovane spozorovali v Nórsku a Dánsku.

„Neporovnávam naše sily. My sme vo vojne a oni (Poľsko) nie,“ vyhlásil Zelenskyj a dodal, že predstavitelia niekoľkých nemenovaných krajín pricestujú na Ukrajinu, aby dostali „praktický výcvik“ v tom, ako odrážať ruské letecké útoky. „Sme pripravení podeliť sa o naše skúsenosti,“ uzavrel ukrajinský prezident. (TASR)

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha tvrdí, že na jej územie bolo vypálených „stovky dronov a rakiet“.

„Útoky zničili obytné budovy a spôsobili civilné obete,“ napísal Sybiha na sociálnej sieti X a dodal, že Ukrajina „musí maximalizovať náklady ďalšej eskalácie pre Rusko“.

Podľa nezávislých pozorovateľov boli nočné údery jednými z najrozsiahlejších od začiatku vojny, napísala agentúra Reuters.

Poplašné sirény sa rozozvučali v Kyjevskej oblasti. Primátor Kyjeva Vitalij Kličko vyhlásil, že hlavné mesto je pod „masívnym“ útokom a ľudí vyzval, aby zostali v úkrytoch. „Celkovo je päť zranených,“ napísal na sociálnej sieti Telegram.

Ďalších štyroch ruské útoky zranili v Záporožskej oblasti. „Opäť boli zasiahnuté obytné budovy a infraštruktúra. Opäť ide o vojnu proti civilistom,“ uviedol šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. (TASR)

Nad Kyjevskou oblasťou lietali drony a bolo počuť, ako ich zostreľuje ukrajinská protivzdušná obrana, píše Reuters. Útoky, ktoré pokračovali ešte o 6:20 SELČ, nútili obyvateľov ukrývať sa v krytoch alebo na chodbách metra.

Kyjev sa v posledných týždňoch opakovane stáva terčom intenzívnych ruských vzdušných úderov, Moskva okrem dronov nasadzuje aj rakety. Hoci Rusko popiera, že by útočilo na civilné ciele, pri úderoch na ukrajinskú metropolu zomierajú desiatky civilistov.

Poľské ozbrojené sily v noci na dnes uviedli, že vyslali lietadlá na zabezpečenie bezpečnosti poľského vzdušného priestoru po tom, ako Rusko začalo nové útoky na Ukrajinu. Podľa serveru Flightradar24 Poľsko najmenej do 6.00 h SELČ uzavrelo vzdušný priestor okolo Lublinu a Rzeszówa kvôli "neplánovanej vojenskej aktivite súvisiacej so zabezpečením bezpečnosti štátu". (ČTK)

Môže to byť jedna z možností po ukončení prebiehajúcich vyšetrovaní, povedal predseda Vojenského výboru NATO admirál Giuseppe Cavo Dragone po skončení dvojdňového zasadnutia tohto orgánu, ktoré sa konalo v lotyšskej metropole Riga.

Podľa Dragoneho je ešte príliš skoro na úplné posúdenie toho, čo sa stalo pri nedávnych narušeniach vzdušného priestoru Poľska, Rumunska a Estónska ruskými dronmi a stíhačkami.

Varoval však Rusko pred ďalšími provokáciami. NATO sa podľa neho nesnaží o konfrontáciu s ruskými ozbrojenými silami, no nebude váhať prijať akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za potrebné na zabezpečenie kolektívnej obrany.

Transformácia súčasnej monitorovacej misie na obrannú by mohla výrazne posilniť schopnosti Aliancie na jej východnom krídle. Nové pravidlá pre použitie zbraní by uľahčili zostrelenie cudzích letiacich objektov.

Takúto zmenu podporil na začiatku stretnutia v Rige lotyšský prezident Edgars Rinkévičs. Na podobný krok vyzvala predtým aj litovská vláda.

Misia NATO s názvom Baltic Air Policing sa začala v marci 2004 a jej cieľom je zaistiť 24-hodinovú bezpečnosť vzdušného priestoru Litvy, Estónska a Lotyšska. Keďže tieto pobaltské krajiny nemajú vhodné lietadlá, vzdušný priestor zabezpečujú na rotačnom základe spojenecké štáty. (TASR)