Szijjártó reagoval na snahu Trumpa presvedčiť Orbána, aby nenakupoval ruskú ropu

Diskusie o protidronovej ochrane na východnom krídle EÚ sa zintenzívnili po nedávnych narušeniach vzdušného priestoru Poľska, Rumunska a Litvy ruskými dronmi, ako aj po zaznamenaní bezpilotných lietadiel nad Dánskom.

Na piatkovom rokovaní sa zúčastnili predstavitelia Bulharska, Dánska, Estónska, Fínska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Rumunska, Slovenska, Ukrajiny a nakoniec aj Maďarska. Prítomná bola aj šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová.

Ministri obrany EÚ prítomní na piatkovom rokovaní sa zhodli na naliehavej potrebe vytvorenia takzvaného „múru proti dronom“ na ochranu pred ruskými vniknutiami do svojho vzdušného priestoru.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na to uviedlo, že tieto opatrenia povedú k „zvýšeniu vojenského a politického napätia na našom kontinente“, uviedla tamojšia štátna tlačová agentúra RIA Novosti.

Ministerstvo podľa nej dodalo, že plány predstavujú „osobné ambície a politické hry vládnucich elít EÚ“. (TASR)

Ide tak o ďalší incident, ktorý dánski predstavitelia označujú za hybridný útok.

„Môžem potvrdiť, že okolo 20.15 h došlo k incidentu, ktorý trval niekoľko hodín. Jeden až dva drony boli spozorované pred a nad leteckou základňou,“ uviedol pre agentúru AFP hovorca dánskej polície. Úrady neautorizované drony nezostrelili a odmietli sa vyjadriť k ich možnému pôvodu.

Polícia prípad vyšetruje spoločne s armádou. Letecká základňa Karup zdieľa pristávaciu dráhu s civilným letiskom, ktoré muselo byť nakrátko uzavreté. Neovplyvnilo to však žiadne lety, pretože v tom čase neboli žiadne naplánované.

Dánsko v priebehu týždňa hlásilo vo svojom vzdušnom priestore niekoľko neznámych dronov, v dôsledku čoho bolo uzavretých viacero letísk.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová vo štvrtok vyhlásila, že „Dánsko sa v posledných dňoch stalo obeťou hybridných útokov“. (TASR)

Túto myšlienku podporilo 67 percent opýtaných Poliakov.

Proti zostreľovaniu ruských stíhačiek bolo 8,7 percent respondentov a 24,2 percenta bolo nerozhodnutých. Agentúra SW Research prieskum vykonala na vzorke 846 ľudí medzi 23. a 24. septembrom.

Prieskum bol realizovaný po tom, čo poľský premiér Donald Tusk minulý pondelok vyhlásil, že jeho vláda je pripravená umožniť armáde zostreliť akýkoľvek objekt, ktorý by mohol predstavovať hrozbu pre Poľsko. Podľa premiéra si však musia byť istí, že na to „nie sú sami“.

Americký prezident Donald Trump v utorok na pôde Valného zhromaždenia OSN v New Yorku vyhlásil, že členské štáty Severoatlantickej aliancie by mali zostreliť ruské lietadlá, ak vstúpia do vzdušného priestoru NATO. (TASR)

Podľa vyjadrenia tamojšieho gubernátora Olega Nikolajeva je však rozsah škôd len obmedzený.

Práce v dotknutej oblasti boli síce pozastavené, podľa Nikolajeva však k zraneniam osôb nedošlo. Terčom útoku sa stala obec Konar, približne 60 kilometrov juhovýchodne od čuvašského hlavného mesta Čeboksary, prístavu na rieke Volga, spresnil gubernátor.

Čerpacia stanica je súčasťou ropovodu Družba, ktorou tečie ropa smerom na západ, pripomína agentúra DPA. (TASR)

Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na nemecké noviny Handelsblatt.

„Nie sme vo vojne, ale nežijeme ani v mieri,“ povedal nemecký kancelár pred podnikateľmi na samite Schwarz Ecosystem v Berlíne. Zodpovedných priamo nemenoval, ale vymenoval sériu nepriateľských akcií, ktorým krajina čelí.

„Lety dronov, špionáž, rozsiahle vyhrážky voči verejným činiteľom nielen v Nemecku, ale aj v mnohých ďalších európskych krajinách. Každodenné sabotáže. Pokusy ochromiť dátové centrá. Kybernetické útoky,“ konštatoval nemecký kancelár.

Merz zdôraznil, že problém sa netýka len štátnych inštitúcií, ale aj podnikov. „Predpokladám, že takmer každý druhý človek v tejto miestnosti sa už niekedy stretol s útokmi na svoje dátové siete a infraštruktúru,“ povedal Merz.

Nad spolkovou krajinou Šlezvicko-Holštajnsko, ktorá leží na severe Nemecka, v piatok zaznamenali niekoľko dronov. Miestna vláda začala vyšetrovanie incidentu. (SITA, Ukrajinská pravda)

Predtým portál Axios s odvolaním sa na dva nemenované zdroje informoval, že ukrajinský prezident požiadal amerického náprotivka o navádzané strely s plochou dráhou letu Tomahawk. Myslí si, že by mohli dotlačiť Rusko k mieru.

Trump mu podľa jeho slov odpovedal: "Budeme na tom pracovať".

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj požiadal Trumpa o strely Tomahawk, píše portál Axios Čítajte 

Podľa denníka The Wall Street Journal zasa Trump Zelenskému povedal, že je otvorený tomu zrušiť obmedzenia týkajúce sa používania amerických zbraní dlhého doletu Ukrajinou na útoky vo vnútri Ruska, ale nezaviazal sa k tomu.

Súčasná administratíva vo Washingtone podľa Wall Street Journal už mesiace blokuje používanie amerických striel, vrátane systémov ATACMS, na ciele v Rusku.

Aj Wall Street Journal píše, že Zelenskyj požiadal šéfa Bieleho domu o strely Tomahawk. Americká administratíva zvažuje poskytnutie týchto a tiež ďalších striel dlhého doletu Ukrajine, uviedol nemenovaný americký a tiež európsky predstaviteľ.

Na budúci týždeň sa podľa denníka chystajú do Washingtonu ukrajinskí predstavitelia, ktorí by mali rokovať s ministrom obrany Petom Hegsethom. (ČTK)

Odvoláva sa na dva nemenované zdroje.

Zelenskyj v rozhovore s týmto portálom pripustil, že Trumpa požiadal o ďalší zbraňový systém, ktorý by mohol ruského prezidenta Vladimira Putina prinútiť k začatiu mierových rozhovorov. Zbraň vtedy nešpecifikoval.

"Povedal som mu, že potrebujeme jednu vec," reagoval Zelenskyj na otázku, čo by mohol Trump urobiť, aby pomohol Ukrajine vyhrať vojnu, ktorú proti nej už štvrtým rokom vedie Rusko.

"Mimochodom, potrebujeme ju, ale to neznamená, že ju použijeme. Pretože, ak ju budeme mať, tak si myslím, že to bude ďalší tlak na Putina, aby sa posadil a konal," dodal ukrajinský prezident.

Trump mu podľa jeho slov odpovedal: "Budeme na tom pracovať". Štátnici spolu rokovali v New Yorku na okraj Valného zhromaždenia OSN.

Podľa ukrajinského predstaviteľa a ďalšieho bližšie nespresneného zdroja Zelenskyj požiadal konkrétne o navádzané strely s plochou drahou letu Tomahawk. Tie majú oveľa dlhší dolet ako rakety, ktoré Ukrajine doteraz poskytlo NATO, uvádza Axios.

Pri strelách Tomahawk web spomína dolet zhruba 1600 kilometrov, pri systémoch ATACMS asi 300 kilometrov. Americké strely ATACMS povolil vlani Ukrajine používať proti cieľom na ruskom území vtedajší americký prezident Joe Biden.

Zelenskyj poznamenal, že Ukrajina už teraz môže udrieť hlboko na ruskom území svojimi dronmi, no mnoho vojenských cieľov má podľa neho sofistikovanú protivzdušnú obranu, ktorú je s bezpilotnými lietadlami ťažké prelomiť. Strely Tomahawk sú oveľa rýchlejšie ako drony a ich úder je ničivejší.

Ukrajina o ne v uplynulom roku podľa Axiosu vyjadrila záujem niekoľkokrát, ale vraj je to jediný systém, ktorý Trump zatiaľ nedovolil predať spojencom v NATO, ktorí teraz zbrane od Spojených štátov pre Ukrajinu nakupujú. (ČTK)

Vláda v Kyjeve by ho podľa bieloruského prezidenta mala ponuku akceptovať, pokiaľ nechce prísť o celú krajinu. S ruským lídrom Lukašenko rokoval viac ako päť hodín.

Alexander Lukašenko viac podrobností neposkytol a hovoriť o návrhu podľa neho bude sám Putin. Povedal iba, že tento návrh bol predstavený aj americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi počas rokovania na Aljaške.

Agentúra Reuters minulý mesiac s odvolaním na ruské zdroje informovala, že Putin vo svojom návrhu trvá na požiadavke, aby Ukrajina úplne ustúpila z častí východoukrajinského regiónu Donbas, ktoré má stále pod svojou kontrolou.

Výmenou za to by nariadil ruským silám zastaviť boje pozdĺž súčasnej frontovej línie v Záporožskej a Chersonskej oblasti a bol by ochotný vrátiť Ukrajine malé časti jej Charkovskej, Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti, ktoré obsadili ruské jednotky.

Lukašenko tiež vyhlásil, že by sa rád stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Chcel by som sa s ním porozprávať. Mám mu čo povedať. Myslím, že nastal správny čas na začatie rokovaní,“ povedal. (TASR)