Ruský generálny prokurátor Krasnov sa stal predsedom Najvyššieho súdu

Potvrdila to aj štvrtá obrnená brigáda ukrajinskej armády s tým, že pri tom istom piatkovom rannom dronovom útoku „nepriateľských dronov“ na Donbase utrpel zranenia aj ukrajinský novinár Heorhij Ivančenko.

Ukrajinské úrady uviedli, že obaja reportéri sa nachádzali v blízkosti oblasti Družkivka približne 20 kilometrov od frontovej línie v Doneckej oblasti.

Lallican bol z Paríža, mal 37 rokov a jeho fotografie publikovali napríklad noviny Le Monde či iné francúzske médiá.

Európska i Medzinárodná federácia novinárov zhodne označili incident za „vojnový zločin“ a vyzvali na vyšetrovanie.

Vrátane Lallicana bolo od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 zabitých najmenej 17 novinárov. Bol medzi nimi aj videoreportér agentúry AFP Arman Soldin, ktorý zahynul v roku 2023 počas raketovej paľby. (TASR)

V centre hlavného mesta Ukrajiny zatiaľ odvolili dve desiatky českých voličov. Ukrajinské médiá sa obávajú víťazstva odporcov Ukrajiny.

"Tu je v osobitnom zozname voličov zapísaných 39 voličov, plus samozrejme prichádzajú tiež voliči (ktorí hlasujú) na voličský preukaz. Doteraz odvolilo asi 20 voličov," povedal vedúci konzulárneho úseku Martin Mužík.

"Čo sa týka bezpečnosti, situácia je do tejto chvíle pokojná," doplnil s tým, že žiadny nálet voľby nenarušil. "Ani nebol vyhlásený letecký poplach," poznamenal.

Vlani v decembri ruský nálet na Kyjev spôsobil škody v Českom centre a šiestich veľvyslanectvách sídliacich v rovnakej budove

České centrum je podľa konzula už opravené, ale volebná miestnosť sa tam nenachádza, tá je priamo na veľvyslanectve v strede Kyjeva, zatiaľ čo České centrum je v inej časti mesta. Zastupiteľský úrad nikdy nebol poškodený a ani volebná miestnosť žiadnu opravu nepotrebovala, dodal.

"Čaká Ukrajinu nová hrozba, dokážu odporcovia Ukrajiny zvíťaziť vo voľbách v Česku?", pýta sa v titulku k textu o českých parlamentných voľbách server RBK-Ukrajina.

Výsledok hlasovania môže ovplyvniť zahraničnú politiku členskej krajiny Európskej únie a NATO, ktorá doteraz dôsledne podporovala Ukrajinu, zdôrazňuje spravodajský server.

Opozičné hnutie ANO síce pravdepodobne zvíťazí vo voľbách, ale väčšinu v parlamente nezíska, a tak sa jeho šéf Andrej Babiš bude musieť dohodnúť na koalícii. Jedným z hlavných kandidátov je "ultrapravicová SPD japonského rodáka (Tomia) Okamury".

Existuje síce aj nepatrná pravdepodobnosť, že sa Babiš premiérom nestane, ale hlavným scenárom, na ktorý je nutné sa pripraviť, je koalícia ANO so SPD, myslí si RBK-Ukrajina.

"Hoci vrelosti vo vzťahoch s Ukrajinou to nepridá, o obrate Česka (od Ukrajiny) by bolo predčasné hovoriť," usúdil portál s odvolaním sa na analytikov. Podľa nich Babiš nakoniec českú muničnú iniciatívu, vďaka ktorej Ukrajina získala nesmierne potrebné delostrelecké náboje, nezruší, pretože dodávky sú príliš výhodné pre české zbrojovky, a je predčasné lepiť na Babiša proruskú nálepku.

Problém web nevidí v Babišovi, ale v pravdepodobnom koaličnom partnerovi Okamurovi s jeho otvorene protiukrajinskou rétorikou.

"Ak terajšia vládna koalícia prehrá, Česko sa sotva stane ďalším Maďarskom v EÚ a NATO. Ale také vrelé vzťahy, aké má Kyjev dnes s Prahou, už nemusia pokračovať," usúdil portál.

"Nebudú horší ako (maďarský premiér Viktor) Orbán," píše v titulku aj agentúra Unian o názore politológa Tarasa Zahorodého o potenciálnych víťazoch českých volieb.

Hnutie ANO podľa neho nie je protiukrajinské, ale skôr euroskeptické a antiglobalistické, požadujúce menej míňať na iných a viac na seba. Rétorika niektorých predstaviteľov hnutia ale protiukrajinská môže byť, pripúšťa agentúra.

"Reálne ale nič neurobia. Rovnako ako na Slovensku (premiér Robert) Fico. Keď sa poriadne pozriete, viac hovorí, ako reálne robí. Pretože podniky na Slovensku vyrábajú pre ukrajinskú obranu, predávajú elektrinu, ropné výrobky, prepravujú náklady, "poznamenal Zahorodnij.

Teoreticky by nová česká vláda mohla spôsobiť Ukrajine ťažkosti, ale sotva porovnateľné s Maďarskom a Orbánom, ktorý "blokuje všetko, čo môže", čo "ani Ficovo Slovensko nerobí".

Ale - aby si Ukrajina nemusela robiť starosti s voľbami v susedstve - mala by sa postarať o prenesenie čo najväčšieho podielu zbrojnej výroby na Ukrajinu, dodal server. (ČTK)

Potvrdili Európska a Medzinárodná federácia novinárov a tiež Francúzsky národný zväz novinárov.

Pri tom istom dronovom útoku údajne utrpel zranenia aj ukrajinský novinár Heorhij Ivančenko. Obaja mali na sebe ochranné vesty označené nápisom „Press“, píše AFP.

Podľa portálu France 24 mal Lallican 37 rokov. Európska federácia novinárov vo vyhlásení uviedla, že ide o prvý prípad, keď bol novinár na Ukrajine zabitý dronom.

Okolnosti incidentu, ku ktorému došlo v piatok predpoludním, sú stále predmetom vyšetrovania, dodáva portál. (TASR)

Dronový útok mal poškodiť radar typu P-14F „Lena“ a rádiolokačný komplex „Sopka-2" pri vojenskej leteckej základni Buturlinivka vo Voronežskej oblasti.

Uviedol to ukrajinský rezort obrany.

Stredisko „posilní výmenu bojových skúseností medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a NATO,“ povedal námestník ukrajinského ministra obrany Jevhen Mojsjuk. „Tu budeme mať možnosť zdieľať s partnermi informácie, vrátane poznatkov o využívaní dronov a protiopatreniach voči nim,“ konštatoval Mojsjuk.

Dodal, že Camp Jomsborg vznikol s podporou európskych partnerov, predovšetkým Nórska, a je súčasťou širšej pomoci NATO pri obrane Ukrajiny.

Momentálne vo výcvikovom stredisku pôsobí 250 nórskych inštruktorov, pričom čoskoro by sa mali pridať vojaci z Estónska a ďalších členských štátov NATO.

Otvorenie strediska prichádza len niekoľko týždňov po tom, ako Kyjev a Varšava oznámili, že poľských vojakov na boj s dronmi budú cvičiť Ukrajinci.

V správe sa uvádza, že spomedzi identifikovaných mŕtvych nebolo 54 percent z nich na začiatku vojny spojených s armádou.

Ide o dobrovoľníkov, mobilizovaných ľudí a odsúdených z trestaneckých kolónií.

Novinári nedokázali určiť, do ktorej kategórie patrilo 29 percent mŕtvych, keďže oficiálnych údajov po začatí mobilizácie výrazne ubudlo.

V súčasnosti je podiel profesionálnych vojenských príslušníkov vrátane dôstojníkov, ktorí zomreli počas rusko-ukrajinskej vojny, na úrovni 17 percent.

Zhromaždené údaje ukázali, že k 3. októbru 2025 ruská armáda stratila vo vojne 22 964 zmluvných vojakov, z ktorých 11 632 boli motostrelci, 3 795 slúžilo vo výsadkových silách a 1 933 v námornej pechote a námorníctve.

Zostávajúce obete tvorili tankisti (1 351), delostrelci (949), príslušníci špeciálnych jednotiek (941) a príslušníci Ruskej gardy (597). Ďalších 1 766 zomrelo v iných zložkách armády. (Ukrinform)