Dobrindt: Nemecko plánuje pre rastúce napätie posilniť protivzdušnú obranu

Niektoré ruské regióny čelia nedostatku určitých palív. Dôvodom je zintenzívnenie ukrajinských útokov dronmi na ruské rafinérie. Podľa Interfax podpredseda ruskej vlády Alexander Novak uviedol, že Rusko zaznamenalo menší deficit, čo sa týka ropných produktov, má však dostatočné zásoby, ktorými dokáže tento výpadok vykryť.

S cieľom zmierniť tlak na dodávky palív na ruský trh však Moskva rozhodla o čiastočnom zákaze vývozu nafty. Ten bude platiť iba pre ďalších predajcov, nie pre producentov.

V prípade zákazu vývozu benzínu sa tento týka všetkých, teda aj producentov. Netýka sa však medzivládnych dohôd medzi Ruskom a niektorými krajinami, ako je napríklad Mongolsko.

Zákaz exportu benzínu chce Moskva v súčasnosti predĺžiť. „Zákaz vývozu benzínu čoskoro predĺžime do konca tohto roka a aj zákaz vývozu nafty pre tých, čo nie sú producenti, bude zavedený s platnosťou do konca roka,“ povedal Novak pre Interfax. Ako dodal, Rusku to umožní pokračovať v zásobovaní domáceho trhu pohonnými látkami. (TASR)

„Ak je to potrebné. Takže v tomto úplne súhlasím s prezidentom Trumpom: ak je to potrebné,“ povedal Rutte v rozhovore pre program „Fox & Friends“ televízie Fox News.

Dodal, že vojaci NATO sú vycvičení na posudzovanie takýchto hrozieb a na určenie, či môžu eskortovať ruské lietadlá zo spojeneckého územia alebo podniknúť proti nim ďalšie kroky.

Postoj NATO je podľa agentúry AFP pomerne priamy – ak sa Aliancia domnieva, že lietadlo predstavuje hrozbu, je pripravená strieľať.

„Môžete si byť istí, že urobíme všetko, čo je potrebné na obranu našich miest, našich ľudí, našej infraštruktúry,“ povedal tento týždeň Rutte. „To neznamená, že vždy okamžite zostrelíme lietadlo,“ dodal.

To potvrdzujú nedávne incidenty nad Poľskom a Estónskom. Keď približne 20 ruských dronov preletelo cez Poľsko, NATO zostrelilo tú časť z nich, ktoré boli považované za hrozbu.

Na druhej strane o niekoľko dní neskôr, keď tri ozbrojené ruské stíhačky narušili estónsky vzdušný priestor nad Fínskym zálivom na približne 12 minút, lietadlá NATO iba „eskortovali lietadlo bez eskalácie“, povedal Rutte. „Nebola posúdená žiadna bezprostredná hrozba,“ povedal šéf Aliancie. (TASR)

Zelenskyj vyzval pracovníkov v Kremli, aby zistili, kde sa nachádzajú protiletecké kryty.

„Ak neukončia vojnu, budú ich potrebovať,“ vyhlásil pre portál Axios.

Ukrajina v súčasnosti podľa Zelenského disponuje dronmi s doletom viac ako 3000 kilometrov. DPA pripomína, že centrum Moskvy a sídlo ruského prezidenta sú od ukrajinských hraníc vzdialené asi 450 kilometrov. Nad areálom Kremľa už explodovali dva drony v máji 2023. Kyjev vtedy poprel akúkoľvek účasť na tomto incidente.

Zelenskyj v rozhovore uviedol, že dúfa v dodávku nešpecifikovaných zbraní dlhého doletu zo Spojených štátov. Zároveň však vylúčil útoky na civilné ciele. „Nie sme teroristi,“ zdôraznil. (TASR)

Trump podľa amerického viceprezidenta J. D. Vancea stráca voči Rusku trpezlivosť, pretože „neponúka dosť, aby sa vojna skončila“.

„Ak Rusi odmietnu rokovať, a to v dobrej viere, myslím, že to bude pre ich krajinu veľmi, veľmi zlé. Toto prezident jasne povedal,“ uviedol Vance, podľa ktorého nejde o zmenu postoja.

Hovorca Kremľa na otázku o vyjadreniach amerického viceprezidenta a či to Rusko vníma ako rozpor s deklarovaným úsilím USA pomôcť ukončiť vojnu, odpovedal: „Nie, nevnímame to tak. Zatiaľ sa domnievame, že Washington a prezident Trump si zachovajú politickú vôľu na pokračovanie úsilia smerom k mierovému riešeniu na Ukrajine.“

„Podporujeme tieto snahy a Rusko je naďalej otvorené začiatku mierových rokovaní,“ tvrdí Peskov.

Reuters konštatuje, že nebolo hneď jasné, či Trump potvrdí svoje slová zmenou v krokoch Spojených štátov. Niektorí analytici a európski predstavitelia pre Reuters povedali, že veria, že slová prezidenta USA sú znamením pre Európu, že je načase, aby tamojší lídri urobili viac pre naplnenie ukrajinských potrieb v oblasti zbraní a financovania.

Rusko podľa hovorcu tiež podporuje výzvu šéfa Bieleho domu na komplexný celosvetový zákaz biologických zbraní. Trump v utorok počas svojho prejavu na 80. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN vyzval všetky štáty sveta, aby sa pridali k USA pri ukončení vývoja biologických zbraní. Na overovanie dodržiavania tohto záväzku by sa podľa neho mohla využiť umelá inteligencia.

„Prirodzene, ruská strana je pripravená participovať v takomto procese všeobecného vzdania sa biologických zbraní a, samozrejme, bolo by dobré nejako to sformalizovať, opäť na medzinárodnej úrovni,“ uzavrel Peskov. (TASR)

Vzťahy medzi ich krajinami sú podľa Djuriča na vysokej úrovni a Srbsko má záujem v takýchto kontaktoch pokračovať, informovala agentúra Tajnug.

Djurič podľa svojho ministerstva rokoval s Lavrovom o rozvoji bilaterálnej hospodárskej spolupráce, predovšetkým v energetickom sektore. Diskutovali tiež o vývoji v Srbsku a zhodnotili súčasnú situáciu na západnom Balkáne, píše sa vo vyhlásení.

Ministri hovorili aj o nedávnom stretnutí prezidentov Srbska Aleksandara Vučiča a Ruska Vladimira Putina v čínskom Pekingu, ktoré podľa Djuriča potvrdilo ochotu udržiavať srbsko-ruské vzťahy a ďalej ich rozvíjať. Rusku sa šéf srbskej diplomacie poďakoval za jeho zásadový postoj a podporu pri obrane územnej celistvosti a suverenity Srbska.

Belehrad sa v čase vojny na Ukrajine snaží vyvažovať svoju zahraničnopolitickú orientáciu medzi Ruskom a Európskou úniou, do ktorej sa pokúša už vyše desať rokov vstúpiť. Brusel varoval Srbsko, že jeho vzťahy s Ruskom sú nezlučiteľné s členstvom v EÚ.

Vučič bol jedným z mála európskych lídrov, ktorí navštívili Moskvu pri príležitosti májových osláv konca druhej svetovej vojny. V ruskej metropole sa vtedy stretol aj s predsedom vlády SR Robertom Ficom. (TASR)

„Donald Trump je mimoriadne inteligentný podnikateľ, a preto pochopil maďarský ekonomický postoj. Donald Trump týmto aspektom porozumel,“ povedal Gulyás.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v stredu jedinou vetou reagoval na vyhlásenie Trumpa, že by mohol odradiť Orbána od nákupu ruskej ropy. Šéf maďarskej diplomacie na Facebooku opatrne naznačil, že to zrejme nepôjde, konštatoval server szeretlekmagyarorszag.hu.

„Plne podporujeme úsilie amerického prezidenta o mier. Nemôžeme však zmeniť realitu našej geografickej polohy,“ napísal maďarský minister zahraničných vecí.

Trump v utorok povedal, že plánuje zatelefonovať maďarskému premiérovi a vyzvať ho, aby prestal kupovať ruskú ropu. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že ide o súčasť širšieho tlaku na spojencov v NATO, aby prerušili energetické vzťahy s Moskvou.

„Je to môj priateľ. Nehovoril som s ním, ale mám pocit, že keby som s ním hovoril, mohol by prestať, a myslím si, že to urobím,“ povedal Trump pred bilaterálnym stretnutím s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Trump predtým vo vystúpení na Valnom zhromaždení OSN vyhlásil, že európski spojenci musia okamžite zastaviť všetky nákupy energetických surovín z Ruska. Podľa neho sa vojna na Ukrajine neskončí, pokým tak neurobia tieto krajiny, ako aj Čína a India. Tieto dve krajiny obvinil, že sú prostredníctvom nakupovania ruských surovín hlavnými financovateľmi tejto vojny.

Szijjártó neskôr podľa agentúry MTI vydal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že zatiaľ čo západoeurópske krajiny klamú svet a dovážajú čoraz viac ruskej ropy prostredníctvom ázijských krajín, do Maďarska smerujú iba dve percentá všetkého ruského exportu ropy. Dodal, že samotný ropovod Adria je pre bezpečné zásobovanie Maďarska nedostatočný. (TASR)

V rozhovore pre spravodajský portál Axios zverejnenom vo štvrtok takisto prisľúbil usporiadať voľby v prípade, že sa znepriatelené krajiny dohodnú na prímerí. Rozhovor poskytol na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

„Mojím cieľom je ukončiť vojnu,“ povedal Zelenskyj s tým, že mu nejde o opätovnú kandidatúru na prezidenta.

Na otázku, či by sa zaviazal usporiadať voľby, ak by bolo dohodnuté niekoľkomesačné prímerie, odpovedal kladne. Túto myšlienku podľa svojich slov tlmočil aj svojmu americkému náprotivku Donaldovi Trumpovi na utorkovom stretnutí.

Nie je to prvýkrát, čo Zelenskyj naznačil, že je otvorený konaniu volieb na Ukrajine. Podobne sa vyjadril napríklad aj v auguste, pričom zdôraznil, že hlasovanie by sa muselo uskutočniť v bezpečných podmienkach.

Na to, aby bolo možné usporiadať demokratické a zákonné voľby, je podľa jeho vtedajšieho vyjadrenia potrebné prímerie na pevnine, na mori aj vo vzduchu.

Vo februári vyjadril ochotu odísť z prezidentského úradu výmenou za mier alebo členstvo Ukrajiny v NATO.

Pre Axios teraz povedal, že chápe, že Ukrajinci možno chcú "lídra s novým mandátom“, aby prijal dôležité rozhodnutia potrebné na dosiahnutie dlhodobého mieru. Napriek tomu, že obavy o bezpečnosť by organizovanie volieb sťažili, podľa vlastných slov verí, že voľby možné budú.

Ukrajina pozastavila prezidentské aj parlamentné voľby počas vojny s Ruskom. Konanie parlamentných volieb v čase stanného práva zakazuje ústava Ukrajiny.

Päťročný prezidentský mandát Zelenského, ktorého zvolili občania v priamom hlasovaní v roku 2019, oficiálne vypršal v máji minulého roka. Ukrajinský parlament mu ho uznesením predĺžil až do zrušenia vojnového stavu.

Rusko však tvrdí, že uznesenie parlamentu o predĺžení Zelenského mandátu je pochybné a jeho podpis pod prípadnou mierovou zmluvou by mohol byť právne napadnuteľný. Trump svojho času zas nazval Zelenského „diktátorom bez volieb“. (TASR)