Ruská jarná a letná ofenzíva na Ukrajine zlyhala, vyhlásil Syrskyj

Päť zo zranených osôb hospitalizovali, informuje agentúra Reuters.

Ruské sily zhodili na Charkov letecké bomby, napísal primátor druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov na platforme Telegram s tým, že zaznamenané boli aj odpálenia balistických rakiet. O ich prípadnom zásahu sa však nezmienil.

Požiare podľa Terechova zachvátili jedno z charkovských trhovísk a niekoľko obytných budov. Škody vznikli aj na súkromných domoch.

Medzi šiestimi zranenými je aj 80-ročná žena a muži vo veku 25, 27 a 34 rokov. Na mieste bola poskytnutá pomoc aj 21-ročnému mladíkovi.

Moskva sa k najnovšiemu útoku bezprostredne nevyjadrila.

Charkovská oblasť, ktorá leží na východe Ukrajiny a hraničí s Ruskom, je terčom ruských náletov a bombardovania pravidelne od začiatku vojny, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine.

Obidve strany konfliktu popierajú, že by útočili na civilistov, a tvrdia, že ich útoky sú zamerané na zničenie infraštruktúry druhej strany, ktorá je kľúčová pre vojnové úsilie, napísala agentúra Reuters. (TASR)

„Putin chce, aby sme diskutovali sami o sebe – nie o Ukrajine, nie o pomoci Ukrajine a nie o zatlačení Ruska na Ukrajine,“ uviedol Kristen Michal v Kodani, kde sa bude v stredu konať neformálne stretnutie lídrov členských štátov Európskej únie a vo štvrtok samit Európskeho politického spoločenstva.

Európski predstavitelia budú diskutovať o posilnení vlastnej obrany a podpore pre Kyjev. V Dánsku, ktoré hostí tieto samity, došlo minulý týždeň k niekoľkým incidentom, pri ktorých dosiaľ neznáme drony preleteli nad tamojšími letiskami či vojenskými objektmi.

Dánsko pritom nie je jediným európskym štátom, ktoré hlásilo takéto incidenty. V septembri počas ruského útoku na Ukrajinu došlo k narušeniu vzdušného priestoru Poľska, krátko nato vnikol ruský dron aj do rumunského vzdušného priestoru. Následne ruské stíhačky narušili vzdušný priestor Estónska.

Michal podľa svojich slov verí, že samit v Kodani vyšle silný odkaz „jednoty a odhodlania podporiť Ukrajinu a nikdy nedovoliť, aby sme boli rozptýlení od hlavnej témy, ktorou je problém s Ruskom“.

Estónsky premiér Kristen Michal. (zdroj: SITA/AP)

Na svojich náprotivkov z EÚ naliehal, aby podporili nový návrh využiť zmrazené ruské aktíva na poskytnutie pôžičky pre Ukrajinu. Rusov označil za „agresorov“, ktorí „zabíjajú nevinných ľudí a civilistov“.

„Oni robia škodu, tak by za ňu mali zaplatiť,“ uviedol predseda estónskej vlády.

Putin sa podľa Michala svojou agresiou proti Ukrajine prepočítal, keďže tým podnietil Európu k zbrojeniu. Európa je teraz oveľa silnejšia, než bola pred šiestimi mesiacmi alebo pred rokom, tvrdí.

„Európa bola projektom mieru, ale bez zbraní. Teraz bude projektom mieru, ale so zbraňami,“ vyhlásil.

Napriek tomu však vyzval EÚ, aby zrýchlila svoje úsilie o posilnenie obrany. Predstavitelia eurobloku sa na piatkovom stretnutí zhodli na naliehavej potrebe vytvoriť tzv. „múr proti dronom“ na ochranu vzdušných priestorov svojich krajín pred ruskými prienikmi.

„Máme určité schopnosti, ktoré je potrebné ďalej rozvíjať – ale povedal by som, že Európa a členské štáty NATO sú viac než schopné brániť sa,“ dodal estónsky premiér. (TASR)

Táto Ruskom okupovaná elektráreň je podľa neho v dôsledku aktuálneho ostreľovania ruskou armádou odpojená od elektrickej siete, ktorú teraz obslužný personál získava z dieselových generátorov.

Zelenskyj podľa agentúry AFP upozornil, že situácia je kritická, pretože generátory ani atómové elektrárne nie sú na takýto režim navrhnuté a nikdy v ňom nepracovali tak dlho.

Okrem toho Kyjev má podľa Zelenského informáciu, že jeden z generátorov je už mimo prevádzky.

Dodal, že oprave rozvodov elektrickej siete do stanice a obnove základnej bezpečnosti bránia ruské jednotky svojím ostreľovaním. „A to je hrozba pre úplne každého,“ vyhlásil Zelenskyj.

Podčiarkol, že žiadny terorista na svete si nedovolil robiť s jadrovou elektrárňou to, čo robí teraz Rusko.

Apeloval, aby svet teraz „nebol ticho.“ Informoval, že mal stretnutie s predstaviteľmi ukrajinskej armády a ministerstva energetiky, ktorým dal pokyn, aby spolu s ministerstvom zahraničných vecí na túto situáciu upozornili svet. (TASR)

Ako referuje web Ukrajinská pravda, uviedla to tlačová služba veliteľstva Síl špeciálnych operácií Ukrajiny.

„Drahý nepriateľský systém protivzdušnej obrany, ktorý je určený na boj proti bezpilotným lietadlám, bol symbolicky zničený útočnými dronmi," uviedli Sily špeciálnych operácií.

„Radarová stanica je ‚očami‘ systému S-400 Triumf. Bez tohto prvku sledovania a zameriavania celý systém stráca svoju bojovú schopnosť," dodali v útoku vykonanom v noci na utorok.

Ukrajinské Sily špeciálnych operácií poznamenali, že naďalej spôsobujú ruským silám značné škody, čím urýchľujú stratu ich schopnosti viesť ďalšie bojové operácie. (SITA)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zeleneskyj na sieti X uviedol, že k tomuto „bezočivému útoku“ došlo počas dňa. Cieľom bola podľa neho civilná infraštruktúra a zranenia utrpelo viac ako desať ľudí.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak oznámil, že zranilo sa až 15 osôb a jeden muž zahynul.

Rusko podľa Zelenského takýmito útokmi dokazuje, že je potrebné vyvíjať naň silný tlak.

„Takéto útoky tiež ukazujú, že svetové sankcie voči Rusku musia zasiahnuť agresora oveľa tvrdšie a že my všetci v Európe musíme vybudovať spoľahlivú obranu proti ruským dronom a raketám, aby žiadna krajina nebola pri tejto hrozbe sama,“ napísal ukrajinský prezident. Nevyhnutné sú podľa neho spoločné opatrenia.

Ruské ministerstvo obrany sa k útoku na Dnipro zatiaľ nevyjadrilo.

Ukrajina takmer denne hlási civilné obete ruských dronových útokov, pričom Rusko v poslednom období vysiela na susednú Ukrajinu väčšie množstvo dronov.

Zároveň predlžuje úplný zákaz vývozu benzínu, rovnako do konca roka. Uviedla to v utorok ruská vláda. Potvrdila tak slová podpredsedu vlády Alexandra Novaka, ktorý o plánoch Moskvy hovoril minulý týždeň.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Za osem mesiacov doviezli štáty EÚ 12,8 miliardy kubických metrov ruského LNG Čítajte 

Novak koncom minulého týždňa oznámil, že vláda pripravuje čiastočný zákaz vývozu nafty. Ten bude platiť iba pre ďalších predajcov, nie pre producentov. V prípade zákazu vývozu benzínu sa tento týka všetkých, teda aj producentov. V utorok Novakove informácie ruská vláda potvrdila.

Rusko sa pre nové obmedzenia v oblasti exportu pohonných látok rozhodlo po tom, ako Ukrajina zintenzívnila útoky na ruské ropné rafinérie. Ich výpadky znížili dostupnosť palív v krajine. Nedostatok benzínu zaznamenalo viacero ruských regiónov vrátane niektorých oblastí na Ďalekom východe či v Nižnom Novgorode.

Úrady na polostrove Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, zaviedli od tohto týždňa na benzín prídelový systém. Motoristi si podľa Reuters budú môcť kúpiť naraz maximálne 30 litrov. Zároveň zmrazili ceny, čo poukazuje na úsilie úradov minimalizovať nespokojnosť obyvateľov. (TASR)